Dolomity šikovne a lacno – praktické tipy na talianske Alpy

Dolomity boli na mojom cestovateľskom zozname už niekoľko rokov a konečne dostali priestor. Na konci augusta sme vyrazili do talianskych Álp, ktoré nesklamali. Rada by som ti o tejto dychberúcej lokalite porozprávala a dala ti tipy, ako ju môžeš vidieť aj ty.

Toto je hostblog. Ďakujeme Saške za tipy a Majkovi za fotky.

Základné informácie o Dolomitoch

Dolomity ležia na severe Talianska, pri hraniciach s Rakúskom. Dolomity sú vlastne Južné Tirolsko, bývalé Rakúsko-Uhorsko. Aj z tohto dôvodu sa tu dohovoríš nielen taliansky (určite aj anglicky), no veľa ľudí vie aj po nemecky a nápisy či názvy miest sú tiež dvojjazyčné.

Tridentsko-Horná Adiža, Trentino-Alto Adige, Sudtirol, Dolomiti. Stretneš sa s rôznymi názvami. Pozri mapku, kde presne sa lokalita nachádza:

Dolomity majú 250 miliónov rokov, sú tvorené vápencom, usadenými skalami a nachádza sa tu viac ako 40 ľadovcov. Sú zaradené v UNESCO. Veril/a by si, že kedysi boli len koralovým útesom v oceáne Tethys?

Dolomity ocenia motorkári, turisti, ferratoví nadšenci, milovníci lyžovania aj rodiny s deťmi. Poď čítať ďalej, ak sem aj ty chceš vyraziť.

Kedy ísť do Dolomitov

Dolomity sú krásne celoročne. V zime sem chodia lyžiari, v lete lanovky využívajú turisti. Ak lyžuješ, zrejme si tu už aj bol/a a dáš mi za pravdu, že to bola jedna z tvojich najlepších lyžovačiek. Na jeseň sa stromy zafarbia oranžovou a na vrcholkoch Dolomitov sa objaví snehový poprašok. Častejšie tu vtedy prší. Leto je preto najlepším časom vyraziť na cestu.

Slnko sa so štítmi kamaráti a hoci je počasie premenlivé a búrka ti môže prekaziť poobedňajšie plány, stále to bude super voľba. Fajn môže byť aj september. Treba mať nepremokavé oblečenie, dobrú obuv a Dolomity si užiješ kedykoľvek.

Ako ísť do Dolomitov

Najjednoduchšie je cestovať do Dolomitov autom – svojím či požičaným, napr. kempervanom. Z Bratislavy sa k talianskym hraniciam dostaneš za niečo cez 6 hodín (cca 500 km). My sme to z Banskej Štiavnice mali ďalej, preto sme si spravili nocľah na polceste a mali tak viac oddychu. Celkovo sme prešli 2005 km a na naftu dali 250 €.

Do Dolomitov sa dá cestovať aj vlakom a následne využívať verejnú dopravu alebo si požičať auto. Dá sa aj letieť do Bolzana, no je to nákladnejšie, či do Benátok, ktoré sú zas ďalej. Tu je super článok s tipmi, ako navštíviť Dolomity bez auta.

Cestovanie Dolomitmi je zážitok

Kto má rád šoférovanie, príde si na svoje. A spolucestujúci snáď ešte viac. Cesty ponúkajú prenádherné panoramatické výhľady, vždy iné a vždy krásne. Horské priesmyky dajú autu zabrať, no stojí to za to. Dajú zabrať aj vodičom, pretože sa nimi hrnú motorkári, ktorí bez smeroviek predbiehajú a zaraďujú sa kade-tade. Zároveň treba dávať pozor aj na cyklistov.

V auguste 2024 boli ceny pohonných hmôt v Dolomitoch zhruba o 20 centov drahšie ako v Rakúsku. Čo som si všimla, tak na každej čerpacej stanici bola cena rovnaká, takže nemusíš čakať na ďalšiu – okolo 1,70 € za liter nafty. Tankovaniu sa nevyhneš, a tak sa priprav na takéto ceny.

Iné poplatky tu nie sú, resp. diaľničná známka v Taliansku nie je. Existujú len platené úseky. S tým sa stretneš, ak pôjdeš na turistiku Tre Cime di Lavaredo (30 €), alebo ak ťa navigácia hodí na ,,diaľnicu” pri Bolzane. Pri Bolzane, resp. pri vjazde a výjazde z diaľnice sa tvoria kolóny, aj s tým treba počítať.

Kde sa ubytovať v Dolomitoch

Najväčšie ,,strediská” Dolomitov sú Cortina d’Ampezzo a Ortisei. Tu je ponuka ubytovaní najpestrejšia, no treba rátať aj s vyššími sumami za ubytovanie. V okolí týchto miest je však dosť ubytovaní, no treba ich rezervovať čo najskôr, pretože hlavne v sezóne sa to isto minie. Pri najlepšom ti na poslednú chvíľu ostane predražené ubytko, ktorého kvalita bude biedna.

Ak sa chystáš do Dolomitov, na tvojom mieste by som si zvolila minimálne dve destinácie, kde budeš ubytovaný/á – jedno na východe a druhé na západe Dolomitov. Vracaním sa na jedno ubytovanie totiž stratíš čas, ktorý chceš využiť inak ako v kolónach. Aj keď sú vzdialenosti krátke a na vidíš, že je to ,,len 50 km”, ver, že tých 50 km pôjdeš pokojne aj dve hodiny.

Alternatívou k týmto dvom mestám môže byť aj väčšie Bolzano či Trento. Odtiaľ je to však ďalej do východnej časti Dolomitov a už aj bez sedenia v aute si želáš, aby tu tie dni boli o niečo dlhšie. 🙂

Naše ubytovania pre inšpiráciu:

• Pension Eder – tento rodinný penzión s raňajkami bol na polceste ešte v Rakúsku, no rada by som ho dala ako tip na ubytovanie, pretože bol perfektný. Nesmierne veľká pohostinnosť, milá rodina a super izby.
• Apartmán v Carbonin – toto bolo snáď najlacnejšie ubytovanie, aké sa mi podarilo nájsť pri Tre Cime, kde sme sa chystali na turistiku a aby sme nemuseli extra skoro vstávať. Bookovala som cez Airbnb, samotný apartmán bol ok (posteľnú bielizeň si bolo treba doniesť alebo priplatiť si za ňu), parkovacie miesto v podzemnej garáži bolo veľké asi ako na Fiat panda a na recepcii nemali prichystanú našu rezerváciu, ale zvládli sme.
• Hotel Corno Bianco – aj neodporúčanie treba napísať a toto je jedno z mála, ktoré dávam. Zrovna na jedinom mieste, kde sme boli 2 noci, to nestálo za veľa a boli sme na totálku sklamaní.
• Fallerhof – ubytovanie na farme, pri zvieratkách a pár krokov od TOHO kostolíka v Santa Maddalena, ktorý patrí medzi ikonické pohľady Dolomitov. Bolo veľmi príjemné a za dobrý peniaz.
• Panoramablick Scheifling – ešte jedno ubytovanie v Rakúsku, lebo tiež bolo super. Nové apartmány v príjemnej lokalite. Možno sa ti zíde aj pri inom výlete.

Celkovo nás toto ubytovanie na 6 nocí vyšlo cca 500 € (pre dve osoby).

Dolomity a kempovanie

Dolomity sú rajom pre kemperov. Stretávali sme ich naozaj všade a parkovali kdekoľvek. Moje skúsenosti tu však končia, preto ak hľadáš tipy ku kempovaniu v Dolomitoch, mrkni na tieto články:

• najlepšie kempingy v Dolomitoch
• Dolomity obytným autom
• 10 dní v Dolomitoch s kempervanom

Dolomity a stravovanie

Nájsť reštauráciu podľa predstáv bol oriešok. Nech sme boli kdekoľvek, hľadali sme jednoduché jedlo – cestoviny, lazane, pizzu… Našlo sa? Možno raz. Reštaurácie boli až príliš nóbl, s niekoľkochodovým menu, ktoré pozostávalo s miniatúrnych porcií. Mysleli sme, že tu problém s jedlom nebude a opak bol pravdou.

Nehovoriac o tom, že tie reštaurácie, kde by sme sa ani nenajedli, boli úplne predražené a strávili by sme tam pol dňa. A, samozrejme, siesta musí byť. Čas sme si tu vážili a s bohatým itinerárom sme ho nechceli strácať.

Hľadala som naozaj stále, vždy cestou a len raz som našla niečo, čo nám vyhovovalo. To bola pizzeria Al Crot v Selva di Cadore. Tú všetkými desiatimi odporúčam a nešoféri budú radi aj za pivko z Dolomitov.

Ako s reštauráciami je to aj s kaviarňami. Človek by chcel popíjať nejaké talianske espresso a neviem, či sme nemali šťastie alebo až také odhodlanie neustále hľadať, no jedinú dobrú kávu sme mali posledný deň na horskej chate Malga Zannes (alebo Zanser Schwaige).

Cappuccino bolo ozaj super a po predošlom researchi som zistila, že toto je jedna z mála horských chát, ktorá nemá premrštené ceny už len z princípu. Z toho dôvodu sme si sem prišli dať aj obed (mali sme canederli aj kaiserschmarrn) a bol výborný. Toto naozaj odporúčam. Výhodou horských chát je, že nemajú siestu.

Čiže ak chceš v Dolomitoch šetriť čas aj peniaze, nakúp si potraviny (ideálne také, ktoré vyžadujú minimálne spracovanie) a maj ich poruke, keď príde hlad. Ak si chceš jedlo pripravovať, nezabudni, že potrebuješ aspoň základne vybavenú kuchyňu.

A tu sa už dostávame k tomu, že ubytovanie s kuchyňou je drahšie ako bez nej. Je to taký kruh. Všetko sa však dá prispôsobiť preferenciám, a to je dobre.

Ceny potravín v obchodoch sú okej, nejako bližšie som to neanalyzovala a brali sme, čo sme potrebovali. Ponuka je super, dá sa vybrať, takže nie je o čom. A v Ortisei je jeden oku lahodiaci mini supermarket Despar, kde kúpiš talianske potraviny, ktoré poslúžia aj ako suvenír. Je to tiež jediný obchod, kde sme videli fľaškové pivo Dolomiti.

Najkrajšie miesta Dolomitov

Je logické, že každý z nás má predstavu o krásnych miestach inú. Tiež som mala problém vybrať také, ktoré sa mi páčili najviac a zredukovať tak ich počet, aby sme to všetko stihli. Treba sa jednoducho zmieriť s tým, že pokiaľ tam nepôjdeš na 3 týždne, neuvidíš úplne všetko. A to možno ani v tom prípade, ak pôjdeš na dlhšie.

Predstavím ti miesta, ktoré ja považujem za najkrajšie a pôjdem po poradí ako sme si navštívili my. Treba rátať s tým, že sú to azda najpopulárnejšie miesta Dolomitov. Ja som ich chcela vidieť roky a je mi jedno, že vo FB skupinách odporúčali kvôli masovému turizmu iné miesta. Toto boli pre mňa vysnívané Dolomity, preto som spravila taký itinerár, aký som spravila.

V konečnom dôsledku všade bolo ľudí tak akurát a predsa sa veľkých plochách stratia – stačí si predstaviť Tatry či Slovenský raj cez júlový sviatok. Tak Dolomity boli oproti tomu nič.

Lago di Braies

Po nemecky Pragser wildsee. Neviem, či existuje známejšie jazero v Dolomitoch ako je toto. Tomu sa rovná aj počet turistov, na ktorý som bola pripravená. Milo ma prekvapilo, že ľudí tam bolo zopár. Pokiaľ sem chceš ísť, treba ísť pred 9 alebo potom po 16:00. Má to tiež jeden celkom drahý dôvod.

Ak prídeš v čase 9:30-16:00, je povinné spraviť si rezerváciu, inak ťa k jazeru nepustia. Toto platí zatiaľ len počas leta. Chcú tým regulovať počet návštevníkov. Pri cene 40 € za rezerváciu sa aj čudujem, že ľudia tam cez deň chodia a divím sa, prečo tam všetci neboli práve večer. Všetky informácie aktualizujú na uvedenom webe.

Ak si budeš chcieť požičať loďku, treba prísť skôr, 45 minút stojí 50 €. My sme prišli po 19:00 a už bolo zatvorené. Okolo lago di Braies sa dá spraviť prechádzka za zhruba hodinku. Je tu zákaz kúpania. Tu je o jazere celý článok s tipmi.

Pri jazere sú 4 parkoviská, vidieť ich budeš podľa poradia v smere jazdy (čiže P1 je od jazera najďalej, nie najbližšie):

• P1 – parkovisko asi 5 km od jazera, chodí k nemu odtiaľ shuttle bus. Viac info tu.
• P2 – tu sme parkovali aj my. K jazeru to bolo chodníčkom do 10 minút pešo a parkovanie stálo 6 € na celý deň. Parkovisko bolo rozdelené na dva vstupy, jeden z nich bol pri kúpe parkovacieho lístka vopred (nikde som ale nenašla stránku, kde sa dá kúpiť). Miesta bolo dosť a zaplatili sme vopred v automate (radšej maj aj nejaké drobné, lebo kartou práve nefungovalo). Sú tu aj toalety.
• P3 – parkovisko asi 300 m od jazera. Rezervovať sa dá online tu a stojí 8 € na celý deň.
• P4 – najbližšie parkovisku k jazeru, ktoré spravuje Hotel Lago di Braies. Stojí 38 € na celý deň a rezervovať sa dá tu. V cene je voucher na jedlo.

Tre Cime di Lavaredo

O tomto by sa dal napísať celý článok. Okruh okolo Tre Cime di Lavaredo je jeden z najviac navštevovaných trekov. Aj preto sa odporúča ráno ísť čo najskôr alebo neskôr poobede.

My sme odtiaľ bývali pár minúť autom, takže nám stačilo vstať o šiestej. Pri rampe zaplatíš 30 € na 12 hodín (toto je novinka – bývalo to na 24 hodín) a pustia ťa ďalej na parkovisko k chate Rifugio Auronzo. Okolo 8:00 sme boli na parkovisku a chvíľu si postáli v kolóne. Často po 9:00 nepúšťajú už žiadne autá. Potom radšej príď v poobedňajších hodinách, kedy sa to sčasti vyprázdni.

Druhá možnosť je ísť autobusom – tipy si pozri v tomto článku. Reálne sa autobus oplatí skôr len jednotlivcom, lebo stojí 18 € spiatočne, čo je už pri dvoch osobách 36 €.

Okruh sa dá absolvovať v smere hodinových ručičiek, aj proti. Dostala som tip, že druhá možnosť je krajšia a dobre sme spravili, že sme sa vydali tak. Už na začiatku sme mali prekrásne ranné výhľady na Dolomity. Po trase je niekoľko horských chát, kde si vieš dať prechádzku alebo sa občerstviť.

Ak mám byť úprimná a napísať svoj subjektívny názor, tak časť trasy po Dreizinnenhütte/Rifugio A.Locatelli bola najkrajšia. Terén bol kamenistý, často po rovine, nemyslím si, že bol náročný, stretali sme saj rodiny s deťmi.

Pri tejto chate sú jazierka, kostolík alebo môžeš vyjsť na kopec, kde sa zachovali jaskyne z prvej svetovej vojny. Celé Dolomity sú poprepletané históriou prvej svetovej vojny, pretože počas nej tadiaľto viedla hranica medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom.

Či si zobrať turistické palice, to je už na tebe, dá sa ísť s nimi aj bez.

Touto trasou sa vieš aj vrátiť a ak vyslovene nemáš potrebu absolvovať celý okruh, sprav tak. Najkrajšie výhľady sú aj tak tam. My sme išli okolo celého kruhu, ale zvyšná časť od Dreizinnenhütte po parkovisko bola úmorná. 😀 Pozri fotku, čo myslím:

Najskôr sme zišli z dosť vysoka dole do doliny a potom sme museli vyjsť hore dlhším strmým úsekom, ktorý viedol tesne popri zráze, takže ako človek, ktorý má fóbie z výšok, som ho vybehla a celý čas sa nepozrela dole, lebo by som zastala v strede kopca. Naozaj, dole by som týmto úsekom ísť nechcela, resp. neviem si predstaviť ísť tak strmo dole po skalách. Hore to bolo omnoho lepšie.

Keď skončil tento úsek, tajne som dúfala, že za zákrutou bude už koniec a neprekvapivo nebol. 😀 Trasa pokračovala ešte aspoň hodinku, ale terén už bol viac-menej rovinatý, no stále po skalách. Tesne pred koncom cesta opäť viedla popri zráze.

V tejto časti túry sme už ani neobdivovali okolie. Chceli sme byť pri aute čo najskôr a opäť spomeniem, že najkrajšie výhľady boli cestou k chate Dreizinnenhütte. Ak by sme išli opačne, vysilili by sme sa v tejto časti a na tú najlepšiu by nám už ani neostala chuť.

Išli sme pomaly, obdivovali, preto nám 12 km trvalo prejsť 4,5 hodiny. Každopádne to stálo za to a určite odporúčam absolvovať túto turistiku.

Turistiku z Tre Cime si vieš predĺžiť napríklad o krátku zachádzku k výhľadu Cadini di Missurina, ktorý stojí za to. My by sme to už nestihli a radšej sme sa presunuli inde.

5 Torri

V prvý deň sme stihli ešte skalné útvary 5 Torri. Bolo to prekrásne. Nemali sme už dosť času šľapať hore (trasa ide popod lanovku) a čakali nás ešte 2 hodiny v aute na ubytovanie, preto sme zadarmo zaparkovali a odviezli sa hore otvorenou lanovkou. Stála 26 € spiatočne na osobu a bola zážitok sama o sebe.

K chate Rifugio 5 Torri sa dá vyviezť aj shuttle busom, ktorý ide odtiaľto a stojí 20 € spiatočne.

Okolo 5 Torri si vieš krátky okruh a na chvíľu sa miestami cítiť ako lezec. Zároveň môžeš obdivovať tých, ktorí naozaj lezú po skalách oproti tebe a ledva ich vidno. Nachádza sa tu (ako aj na Mount Lagazuoi) tiež jedno z vojenských múzeí v prírode.

Horské priesmyky Giau, Pordoi, Sella

Cesta serpentínami je v Dolomitoch na každodennom poriadku. Či už menšími, alebo tými známymi. Z tých známejších jednoznačne odporúčam prejsť Passo Giau – ten sa nám páčil najviac.

Druhý najvyšší priesmyk v Taliansku je Passo Pordoi. Tento je tiež fajn, akurát nám tu znepríjemnili cestu motorkári, ktorí sa tvárili, že sú na ceste sami. Nedávali smerovky, prebiehali v úzkych úsekoch, aj keď videli, že sú všade cyklisti a autobusy, ktoré ledva vytočili ostré zákruty.

Po tejto ceste plnej nervov nás aj prešla chuť ísť na lanovkou (28 € spiatočne) na horu Piz Boe, kde to vyzerá ako na mesačnom povrchu a vidno odtiaľ najvyšší vrch Dolomitov Marmoladu. Volá sa to Terazza delle Dolomiti.

Passo Sella je tiež veľmi pekný, ide z neho jedinečná lanovka na horu Sassolungo, ktorú prezývajú coffin lift (truhla). Nastupuje aj vystupuje sa do a z nej za jazdy a odvezú sa v nej len dvaja na stojáka.

Na vrchu každého priesmyku je minimálne stánok so suvenírmi či malým občerstvením. Ďalšie známe priesmyky sú Passo Gardena či Passo Stelvio (najvyšší v Taliansku) a peknými výhľadmi oplýval aj Passo Tre Croci. Z tohto priesmyku vedie veľa turistických trás, známa je k jazeru Sorapis.

Lago di Carezza

Jazero, kde je koooopa ľudí. Je veľmi ľahko dostupné, preto tu čakaj nával. Zaparkovať sa dá kúsok od neho a podchodom (kde sú toalety či trhy) k nemu prejdeš za pár minút. Nedá sa ísť úplne k jazeru, našťastie je ohraničené.

Turisti tu boli veľmi multikultúrni, čo značí o tom, že najlepšie je pre nich zastať a ísť si spraviť 425 takých istých fotiek. Možno ti to pomôže pri rozhodovaní, aké podobné miesta do svojho itinerára pridať/odstrániť. My sme tu boli dokopy 20 minút, bolo to na nervy a bolo to asi najviac preplnené miesto celého výletu.

Jazero je pekné, ale ak by som k nemu mala kráčať 2 hodiny a potom sa prepchávať ľuďmi, tak by ma to mrzelo. Chápem ale, že ak by k nemu viedla turistika, asi by ich tam toľko nebolo. Ak ho mám porovnať s lago di Braies, tak by som čakala presný opak – tam oveľa viac, tu zas oveľa menej. A opak bol pravdou.

Seceda

Jeden z populárnych foto spotov vo výške 2500 m.n.m. Je ľahko dostupná lanovkou, preto sa nečuduj, že tu uvidíš ázijských turisov v šľapkách a vejúcich šatách štverajúcich sa kvôli fotke na skaly. To je tu každodenná realita.

Odhliadnuc od toho bola Seceda top. Neuveriteľné, čo dokáže príroda a čas. Zhora uvidíš aj lúku, kde je Geisler Alm, na ktorú si môžeš dať turistiku v iný deň a pozrieť si tak Secedu zospodu.

Vieš sem ísť pešo (tipy tu) alebo lanovkou z Ortisei – kabínkovou, za ktorou nasleduje gondola. Parkovacia garáž (2,50 €/hod) je hneď pri lanovke, no ideálne príď ráno čo najskôr. Keď sme prišli okolo pol 9, dalo sa ešte zaparkovať, no keď sme išli dole okolo obeda, bola plná. Spiatočná cesta lanovkou stála 45 € na osobu.

Seceda stála za to a aj keď sa bojím výšok, tak som mala motiváciu silnú a zvládla som lanovky. Uvažovala som aj nad turistikou, no jednoducho sme potrebovali šetriť čas, nech toho stihneme čo najviac.

Ortisei

Predošlý tip dávam ešte z jedného dôvodu. Tieto dve lanovky sú od seba vzdialené možno 15 minút pešo a prechádzka vedie cez mestečko Ortisei, ktoré je fakt rozprávkové. Nezávisle na lanovkách si ho aj tak choď pozrieť. Pozri fotky, aké je pekné:

Alpe di Siusi

Na najväčšiu alpínsku lúku Alpe di Siusi (Seisler Alm) sa môžeš vydať pešo alebo sa necháš vyviezť lanovkou. Tu máš dve možnosti – modrou lanovkou zo Seis am Schlern alebo z červenou z Ortisei (parkovať sa dá tu za 7 € na deň) na Seisler Alm. Teda tá červená, to bol zážitok. Je poriadne strmá a vidno z nej Secedu.

To, čo tu vidieť, záleží na tom, z ktorej strany prídeš. My sme išli z Ortisei a navrchu sme sa vydali doprava s krátkou prechádzkou a prekrásnymi výhľadmi na Sassolungo (z druhej strany, kde je tá coffin lanovka). Len tak sme si sadli, obdivovali krásy prírody, sledovali kravičky so zvoncami a užívali si jedinečnú atmosféru.

Vyzeralo to ako namaľované a bolo to úplne neskutočné. Určite aj zo západnej strany sú krásne výhľady, pozri napríklad tento článok a rozhodni sa, čo bude pre teba lepšie. Lanovka zo západu je o niečo lacnejšia ako zo severu, z Ortisei.

Val di Funes – Santa Maddalena

Santa Maddalena je TÁ dedinka, ktorú ti Google vyhodí medzi obrázkami Dolomitov. A je ozaj čarovná! Nejaké extra služby tam ale nečakaj a jedlo si nakúp vopred. Za výhľadom treba ísť minimálne sem a vyššie.

V dedinke je aj druhý kostolík (posledná fotka vyššie) – Church of St. John. Ak si chceš spraviť fotku, tak sa dá zaparkovať tu a ísť chvíľku pešo k plotu. Nezávisle na tom, či chceš ísť len do areálu alebo aj dnu, musíš zaplatiť 4 €. Nemyslím si, že to stojí za to, keďže 4 € dáš ešte na parkovisku.

A ešte jeden super tip, ako vidieť kostolik St. John – cestou zo smeru Zanse sa pred objaví takto:

Geisler Alm

V posledný deň sme si struhli ešte jednu túričku k chate Geisler Alm. Zo Santa Maddalena je to autom k východiskovému bodu pár minút. Zaparkovali sme tu za 6 € na celý deň. Nenáhlili sme sa a k chate sme prišli do dvoch hodín. Trasa bola hore-dole, viackrát sme dokonca zle odbočili aj keď sme sa čudovali, pretože iná cesta nebola.

Od chaty Glatschalm môžeš ísť dvomi smermi a spraviť si kolečko. Smerom tam sme išli po pravej strane a vrátili sme sa ľavou vzhľadom na tento smerovač.

Trasa (Adolf Munkel weg) späť bola úžasná. Hory sme mali na dosah ruky a prostredie bolo super. Ale ľudí to bolo viac ako na trase, ktorou sme sa vydali tam. Ak chceš spraviť kolečko a ísť inými cestami, choď ako sme šli my. Ak nie, choď po Adolf Munkel weg.

Možno lepšie pochopíš podľa fotky:

Celá túra bola tak na 4 hodinky ležérnym tempom a samotné okolie Geisler Alm je krásne. Hory, ktoré ťa sprevádzajú, sú tie isté, ktoré vidno zo Santa Maddalena a na ktorých budeš, ak pôjdeš aj na Secedu. Uvidíš odtiaľ aj práve Secedu.

Iné miesta, ktoré zaraď, ak máš viac času:

• Lago di Sorapis – toto jazero sme preskočili, lebo už nebol čas. Vedie k nemu túra, no viem si predstaviť, že je tak spopularizované, že tu aj tak bude veľa turistov. Láka svojou jedinečnou farbou. Vlastné tipy nemám, no pozri si napríklad tento článok.
• Lago di Missurina – jazero je ľahko dostupné, je rovno pri ceste. My sme nezastavili, ale vyzerá to tam ako stredisko, takže je tam plno obchodov a reštaurácii.
• Marmolada – najvyšší bod Dolomitov 3343 m.n.m. a obľúbené lyžiarske stredisko.
• Piz Boe 3152 m.n.m. – vedie sem krátka cesta lanovkou z Passo Pordoi a je to tu ako na mesiaci.
• Cortina d’Ampezzo – krásne mestečko, kde sa mieša talianska architektúra s tirolskou.
• Vajolet Towers – tiež známe skalné útvary Dolomitov s možnosťou ferraty, hlavne pre nadšencov lezenia.

Pred pokračovaním mrkni aj sem:

Ako si naplánovať itinerár

Dĺžku dovolenky by som odporúčala plánovať až potom, ako si spravíš prehľad o tom, čo tu chceš vidieť a zaradíš to do dní podľa toho, ako si to trúfaš zvládnuť a koľko toho chceš vidieť – aké dlhé sú túry, či pôjdeš lanovkami, čas prevádzky lanoviek… A samozrejme, treba to vedieť prispôsobiť aj počasiu.

Inšpiráciu som čerpala z instagramových účtov a pridala som sa do FB skupín (napr. Visit Dolomites), kde som si občas prečítala niečo, čo súviselo s miestami, ktoré sme plánovali navštíviť. Tak sa to na mňa lepilo a nemusela som si o jednotlivých miestach viac študovať.

Pri plánovaní itineráru treba rátať aj s presunom na ubytovanie (záleží, či máš jedno ubytovanie, alebo viac) a ak bude tvoja cesta viesť blízko vjazdu/výjazdu z diaľnice, možno si postojíš aj v kolóne. 50 km môžeš ísť pokojne aj 2 hodiny, lebo stále pôjdeš mimo diaľnic, cez dedinky a cez serpentíny.

Náš nižšie spomenutý itinerár tak možno nevyzerá, no každý deň sme okolo 11 večer rozbití padli do postele a o 8 sme už boli pripravení znovu vyraziť. Bola to super psychohygiena, pretože človek predsa len nemyslí na nič, keď je celý deň pohltený novým prostredím a spracováva zážitky. 🙂

Náš itinerár na 5 dní v Dolomitoch:

1. deň – cesta cez Rakúsko, Lago di Braies, ubytovanie v Carbonin
2. deň – Tre Cime di Lavaredo, lanovkou na 5 Torri, Passo Giau, cesta na ubytovanie Hotel Corno Bianco
3. deň – Lago di Carezza, Passo Pordoi, Passo Sella, ubytovanie Hotel Corno Bianco (toto bol skôr oddychový deň a určite by sa dal vyplniť bohatšie, napríklad na Passo Pordoi ísť lanovkou na vrch Piz Boe či na Passo Sella ísť lanovkou na Sassolungo)
4. deň – lanovkou na vrch Seceda, mestečko Ortisei, lanovkou na Alpe di Siusi, dedinka Santa Maddalena aj s ubytovaním Fallerhof
5. deň – turistika na Geisler Alm a cesta domov cez Rakúsko

Počas necelého týždňa sme prešli 2005 km a minuli približne 700 € na osobu. Myslím, že minimálne s takým rozpočtom môžeš pri takto dlhom výlete rátať. Nie sme nejakí extra míňačí ani si zase neodopierame.

Čo povieš na Dolomity? Vyrazíš na cestu?