Rimini. Letovisko na pobreží „nášho“ Jadranského mora patrí k obľúbenejším. Tisíce ľudí sa sem hrnú za slnkom, relaxom a alkoholom. I preto mu tí, ktorí neholdujú opekaniu šuniek na prepchatej pláži, nevedia prísť na meno. Mne sa Rimini páčilo ako mix všetkého, čo ponúka.
Keby sme chceli ísť len na dovolenku pri mori, kúpať sa, ideme inam. Keby sme šli len za pamiatkami, po dni by sme sa pratali späť do Bolone. Takto sme však strávili jeden pohodový deň San Maríne a druhý v historickom Rimini.
Po večeroch sme si užívali pláž, promenádu, zábavu a reštiky, miesta, vďaka ktorými je Rimini ideálna destinácia na predĺžený víkend. Čo teda musíš vidieť a zažiť v Rimini?
Toto je hostblog. Ďakujeme Janke za napísanie článku.
Preč z Rimini – do San Marína
Ešte sme do Rimini ani neprišli a už nás to ťahalo preč? Presne to bol plán, ktorý vyšiel výborne. San Maríno sa do mojej pozornosti dostalo kurióznym spôsobom. Videla som ho medzi najmenej navštevovanými krajinami Európy (čo už neplatí). V článku sa mi zapáčili zábery jeho veží, a už som hľadala spôsoby, ako sa k nim dostať.
Ako najideálnejšia základňa sa ukázalo Rimini, odkiaľ je „trpaslík“ vzdialený asi 40 minút jazdy autobusom. Trvá to o niečo dlhšie, ak sa stojí na viacerých zastávkach. My sme vystúpili na tej poslednej, na parkovisku P1. Odtiaľ sme sa vybrali smerom nahor, kde nás v diaľke zaujal dobre vyzerajúci kostol.
Takto sme sa pohybovali po San Maríne celý deň. Neorganizovane sme šli od jednej peknej veci k ďalšej, keďže za každým rohom číhal pozostatok z minulosti, či vykúkala ulička, ktorú bolo treba odfotiť. Takto sme za niekoľko hodín prešli všetky pamätihodnosti z bedekra.
Napríklad to bolo Teatro Titano, ktoré má podľa oficiálnej stránky kapacitu 260 ľudí. To je menej než kultúrny dom v mojej obci. Od neho vedie pekná cesta (Via Paolo III) popri mohutných, parádne zachovalých hradbách, a popod klenuté oblúky brán. Až sa pred tebou zjavia symboly mesta – jeho veže.
Guaiata, Cesta a Montale – 3 veže San Marína
Ako prvú sme zdolali druhú vežu, ktorá sa volá Cesta. Nachádza sa na najvyššom z vrcholov hory Titano, vo výške takmer 750 metrov nad morom. Je jasné, že najväčším lákadlom veží je parádny výhľad. V Ceste sme tiež objavili výstavu starých zbraní a brnenia.
Na Montale, najmenšiu z troch veží, sme pozerali len z diaľky. Na rozdiel od ostatných dvoch veží je zatvorená. Vzali sme do úvahy i recenzie, ktoré hovorili, že výhľady sú krásne, ale nelíšia sa od tých z ďalších miest. Rozhodli sme sa teda cestu v teple cez borovicové lesy nemerať.
Vybrali sme sa radšej na Guaiatu. Najstaršia a najznámejšia z troch veží je dnes skôr impozantná pevnosť. Sem sa obyvatelia San Marína uchýlili počas obliehaní. Okrem toho sa dosť dlho používala ako väzenie. Zaujímavá nie je len jej minulosť, ale aj výzor. Obklopujú ju vysoké hradby, na ktoré sme vyliezli, prechádzali sa po nich a hľadali niektorý z tisícky uhlov na fotky.
Guaiata sa dá objavovať i zvnútra, kde sme našli schodisko. Alebo skôr veľmi labilné, do betónu zatlčené železá, ktoré končili úzkym otvorom. Tak nejako, akurát bez tých pomocných stúpačiek, si predstavujem, že Santa Claus lezie komínom. Ak sa odvážiš, dostaneš sa až na vrchol veže s výhľadom do všetkých smerov.
Piazza della Libertà a Palazzo Pubblico
Z múrov sa v diaľke črtali Palazzo Pubblico a Basilica del Santo, ku ktorým viedli úzke uličky. Na krátko sme nahliadli dnu a pokračovali ďalej zužujúcimi sa ulicami. Pred slnkom tu aspoň trochu chránili kamenné domy, zdobené historicky vyzerajúcimi drevenými okenicami a farebnými kvetmi.
Tu niekde sme minuli stanicu lanovky a prešli až k Piazza della Libertà. To je hlavné námestie a epicentrum politického života v San Maríne. Stojí tu Palazzo Pubblico – radnica a oficiálna vládna budova malého štátu. Aj z príjemného námestia je pekný výhľad na okolitú krajinu, ktorú sme pomaly nechali za sebou.
Míňajúc reštaurácie s terasami, „pozerajúcimi“ na jednu z najkrajších častí San Marína, sme schádzali uličkami, prešli cez Porta San Francisco a ocitli sme sa späť na parkovisku.
Pamiatky v Rimini
Čakáš, že ťa Rimini historicky vyčerpá? To sa nestane. Pár vecí z minulosti, na ktoré sa dá pozerať, ale má. Mesto založili Rimania a bolo pre nich dosť strategické. Jeho slávne rímske časy dnes pripomína viacero dôležitých a dobre zachovaných ruín.
Dopĺňajú ich krásne parky, pôvabné „piazzas“ a hodnotné múzeá. V historických úzkych uličkách, ktoré sa tiahnu už od železničnej stanice, ťa prekvapí aj niekoľko kostolov.
Miesta historického Rimini, ktoré stoja za pohľad
Ponte di Tiberio a Borgo San Giuliano
Od pláže až po rozľahlý Parco XXV Aprile sa tiahne kanál. Na jeho konci už viac ako 2000 rokov stojí robustný most. Je to 62 metrov dlhý symbol Rimini, ktorý stále slúži mestu a jeho obyvateľom.
Domáci plynulo prechádzajú z jedného konca na druhý a miznú niekde v diaľke. Nás zlákalo zastať v strede, užiť si pohľad na vykúkajúci kostol na jednej strane. A malebné (a pomaľované) Borgo San Giuliano na tej druhej.
Keď sme napokon prešli, zase sme museli zastať. Z brehu sa nám v plnej kráse ukázalo 5 oblúkov kamenného zázraku. Snáď budeš mať viac šťastia a ich odraz, a odraz celého mosta, sa objaví v modrých vodách kanála ako na pohľadniciach.
Ponte di Tiberio spája Rimini Centro Storico s Borgo San Giuliano. Niektorí z obyvateľov si ju ešte pamätajú ako drsnú rybársku štvrť, jednu z najchudobnejších v meste. Dnešným návštevníkom sa to ani veriť nechce.
Borgo San Giuliano je čarovné, upravené, pokojné. Má síce len pár dláždených ulíc a elegantných námestí, no je radosť sa nimi prechádzať. A objavovať pestrofarebné nástenné maľby, z ktorých mnohé predstavujú scény z filmov režiséra Felliniho.
Na umeleckú štvrť sa Borgo San Giuliano premenilo vďaka Festa del Borgo San Giuliano, festivalu, ktorý sa koná každé dva roky. Jeho ulice vtedy okupuje divadlo, hudba a jedlo. Až do momentu, kým podujatie nevyvrcholí veľkolepým ohňostrojom nad Ponte di Tiberio.
Každý (dvoj)ročník má tému, podľa ktorej vznikajú aj maľby na stenách. Niektoré ostatnú natrvalo. Ako tie z roku 1994, keď bol Festa del Borgo venovaný Federicovi Fellinimu. Zobrazujú scény a postavy z jeho filmov, aj Felliniho samotného.
Slávny režisér sa v Rimini narodil, a preto je Borgo, a celé mesto posiate odkazmi na jeho prácu. Pripomína ho pomník na mestskom cintoríne a kultový Grand Hotel. Objavil sa vo filme Amarcord, ktorý inšpirovali režisérove spomienky z detstva, a patrí k jeho najúspešnejším filmom.
Piazza Tre Martiri a Piazza Cavour
Tieto námestia sú v Rimini hlavné a sú srdcom historického centra. V minulosti bolo dosť dôležité prvé menované. Centrálna funkcia mu ostala a stále sa tu konajú sezónne trhy, občas aj koncerty.
Medzi domácimi i turistami je populárnou lokalitou, s príjemným dizajnom a architektúrou. Je domovom niekoľkých pekných budov ako Tempietto di Sant Antonio a Chiesa Dei Paolotti.
Okrem toho sa pýši množstvom obchodov a kvalitných reštaurácií a kaviarní, s terasami otočenými priamo na krásy námestia.
O ulicu ďalej a asi 5 minút chôdze sa rozprestiera Piazza Cavour. Zdá sa, že turisti skôr mieria sem. Aj my sme začali na tomto pôvabnom námestí, ktoré sa mi zdalo architektonicky výraznejšie. Nezabudnuteľné budovy námestia zahŕňajú radnicu a divadlo Teatro Galli. Zo stredu na nich a na poriadok na námestí dohliada socha pápeža Pavla V.
Z námestia vybieha niekoľko ulíc. V strede, za tromi oblúkmi, začína Vecchia Pescheria, kedysi starý rybí trh. Starobylý chodník pod kolonádami vedie až ulicu Via Pescheria, ktorej okolie je posiate vínnymi barmi a pubmi. Pozor, väčšina z nich otvára až večer. Radšej si sadni do kaviarne na Piazza Cavour.
Blízko Piazza Cavour je Castelo Sismondo. Z veľkého komplexu s múrmi, ktorý postavili v 14. storočí, ostala akurát centrálna stavba. Zaujme nepravidelným dizajnom a zmesou štýlov.
Pred pokračovaním mrkni aj sem:
Pláž v Rimini
Rimini ako letovisko ani nemusím predstavovať. Minimálne nie Talianom, ktorí ho majú veľmi radi. Ako magnet ich priťahuje dlhý pás jemného piesku, ideálne miesto na relax a kúpanie sa vo vyhriatom Jadranskom mori.
Veľké plochy s pieskom sú pokryté ležadlami. Áno, všetky pláže sú udržiavané a spĺňajú prísne kritériá. Rozdelené sú na očíslované „bagni“. Ku každému z nich patrí inak sfarbené more ležadiel a slnečníkov, ihriská, prezliekacie kabínky, nejaký ten bar. Za využívanie infraštruktúry sa platí. Neviem koľko, boli sme si len namočiť nohu do vody.
Ani omylom to nie je nedotknutý raj. Skôr typické obľúbené a rušné letovisko. Takmer po celej dĺžke 15-kilometrovej pláže sa tiahnu hotely s výhľadom na more a vstupom rovno doň. Pomedzi ne vyrástli podniky každého druhu, ktoré pozývajú na večeru a večernú zábavu.
Pre nás to nebolo negatívum. Práve naopak. Ľahko sme si tu našli miesto na dobré jedlo alebo drink. Užívali si, ako to tu žije. Rimini ide v lete naplno. Oblasť pri pláži je srdcom nočného života. A takmer každý víkend tam vyrastú stánky s jedlom a znie hudba nejakého z festivalov.
Promenáda hrá svetlami všetkých farieb. Na jej konci svieti to najvýraznejšie – La Ruota Panoramica. Gigantické koleso, kde sa posadíš a užívaš si výhľad. Aj na dlhý úsek asfaltky, ktorý je ideálnym miestom na jazdu na bicykli. Alebo na vozidle, ktoré pripomína rikšu. Jazdí tu snáď celé mesto. Dávaj pozor, ak si peší. Alebo jazdi tiež.
Oslovilo ťa Rimini a jeho okolie na výlet?
Autor: Jana Kristeková
Volám sa Jana. Som delegátka. Tour Escort na lodi. Blogerka. Závisláčka na cestovaní na ceste na letisko, do prístavu, alebo aspoň prstom po mape. Tiež rád/rada cestuješ a chceš sa dozvedieť viac o super miestach? Cestuj spolu s ,,mojimi” loďami po svete.
Instagram: Loďou po svete
Blog: Loďou po svete
