Tipy na Bosnu a Hercegovinu

Bosna a Hercegovina ma poriadne prekvapila. Išla som tam s myšlienkou, že uvidím krásne miesta, no mala som rešpekt. Dostala som však kompletný balík všetkého od krajiny, ktorá má bolestnú históriu, neuveriteľnú dušu, milých ľudí a úžasnú prírodu. Tá práve počas našej návštevy začínala ožívať. Ak hľadáš destináciu, ktorá nie je ešte obeťou hromadného turizmu, ale pritom má čo ponúknuť na každom kroku, čítaj ďalej. 

Toto je hostblog. Ďakujeme Saške za napísanie článku.

O Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina (možno budem používať aj skratku BiH) je štát na Balkáne s rozlohou niečo podobnou Slovensku, no má o 2 milióny menej obyvateľov. Susedí s Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou.

Má dokonca aj malý kúsok pobrežia na Jadrane, len 26 km. Na more sa tu teda veľmi nefokusuj (ako zastávku pri mori sme si zvolili Omiš, Trogir a Split v Chorvátsku), ale na všetko ostatné jednoznačne áno. Je to jedna dokonalá zmes náboženstiev, národov a miest zasadených v dychberúcej prírode.

Krajina sa člení na Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú, plus špeciálny Distrikt Brčko. Je to výsledok dohody z roku 1995, ktorá ukončila krvavú vojnu, na ktorú si pamätajú mnohí. Táto vojna prakticky skončila len 30 rokov pred naším výletom, čo je pri pohľade na dnešnú krajinu takmer nepochopiteľné.

Obyvatelia sa hlásia k trom národom: Bosniaci (moslimovia), Srbi (pravoslávni) a Chorváti (katolíci). Tri jazyky, tri náboženstvá, jedna krajina. Možno práve preto tu cítiť atmosféru, ktorá je jedinečná a nikde inde ju nenájdeš. V dedinách na juhu sú namiesto kostolov mešity a minaretmi, pričom na severe ich striedajú pravoslávne kostoly, je tu veľa dvorov so včelími úľmi a tyrkysové rieky tvoria krásne kaňony.

Do krajiny ti stačí občiansky preukaz a v ideálnom prípade radšej maj aj medzinárodný vodičský preukaz (ak ideš autom). Nám ho nekontrolovali, no známej áno. Hranicami sme vždy prešli za pár minút, paradoxne najhoršie to bolo pri východe z Maďarska. 

Kedy ísť do Bosny a Hercegoviny

Jeden fakt na začiatok: juh krajiny (Hercegovina) je absolútna topka – hlavne okolie Mostaru, ale k tomu ešte prídeme konkrétnejšie. Sever je skôr priemyselný a bez väčšieho turistického potenciálu. Ak máš obmedzený čas, investuj ho rovno do juhu a Sarajeva, lebo ten sever bol pre nás taký nijaký.  

Bosna a Hercegovina je celoročná destinácia, ale záleží, čo od výletu čakáš. My sme išli na konci marca a čakali sme jarné počasíčko, aké sme videli na fotkách u známej, no dostali sme všetko – sneh v Sarajeve, začínajúcu jar v Mostare, skoré leto v Međugorje a jeseň v Jajce. 

Ak to mám zhrnúť, apríl-jún alebo september-polovica novembra bude podľa mňa najkrajší čas. Príroda je už zelená, ceny ešte nie sú nafúknuté a turistov je minimum. Teploty sa pohybujú okolo 15–25 °C, čo je na všetko ideálne.

Leto je na Balkáne typicky horúce a cestujú všetci. Hlavne Mostar býva preplnený (tu bolo najviac ľudí aj v marci). Cestou krajinou sme prechádzali viacerými lyžiarskymi strediskami, takže zima to istí.

Ako sa dostať do Bosny a Hercegoviny

Do BiH vieš ísť letecky – aktuálne (apríl 2026) lieta Ryanair z Viedne do mesta Banja Luka a Wizzair zas lieta do mesta Tuzla lrovno z Bratislavy. Tie sú však na severe, takže si ďaleko od najkrajších miest a úprimne? My sme sa zastavili v Banja Luka a bolo to nudné. Tuzla ma nelákala vôbec. Aj v článku sa preto zameriavam na južnú časť krajiny, tu totiž nájdeš to ozajstné srdce BiH. 

Z nášho okolia sa dá tiež letieť z Viedne do Sarajeva Austrianom, ale nejako extra lacné to nebude. Ak chceš potom zájsť aj inde, budeš potrebovať radšej auto. Prípadne existujú aj denné výlety zo Sarajeva. Každopádne Sarajevo je dokonalá víkendovka. 

Inak, letisko je aj v Mostare, ale neviem, či ho vieme reálne využiť. Možno stojí za to pozrieť si to na internete, no lowcostovo to taktiež nebude. Napadá mi ešte možnosť letieť do Splitu a odtiaľ cez hranice vieš prísť do Mostaru za menej ako 3 hodiny, akurát ti treba nejaký odvoz. 

My sme sem cestovali autom, pretože sme mali chuť na roadtrip a po Transylvánii či Dolomitoch padol čas na BiH.

Z nášho kúta Slovenska sme išli cez Maďarsko (treba diaľničná známka) a cez Srbsko, kde sme v Belehrade strávili prvú noc (nič extra a nemám ani žiadne tipy, lebo sme prišli po tme a pršalo, rovnako ako na druhý deň doobeda – jedine ti poviem, že je tam tak milión zápch a cesta do centra vie v špičke trvať aj dve hodiny – nešoférujú extrémne, no chýba poriadne značenie).

Srbsko má perfektné diaľnice, mýto sa dá platiť kartou a nie je to extra drahé, takže pokojne tu vieš pri ceste do BiH prenocovať aj ty.

Doprava po krajine

Ak cestuješ autom, máš obrovskú výhodu, ale treba vedieť, čo ťa čaká.

Cesty v BiH sú väčšinou krkaháje a trvá to dlhšie ako píšu Google mapy. 😀 Treba s tým rátať aj pri itinerári. Hlavné cesty medzi väčšími mestami sú fajn, diaľničné úseky existujú, no nie sú všade. Cesty mimo hlavných ťahov sú vraj však iná káva, no neviem dať recenziu, lebo sme nimi nešli.

Bosniaci šoférovali úplne v pohode, toho som sa najviac bála. Najhoršie to bolo v Belehrade, ale to len kvôli chýbajúcemu značeniu.

Trošku zložitejšie to bolo v Sarajeve. Napríklad cesta k nášmu ubytku išla úzkou obojsmerkou a zaparkovať bolo také… no, dalo by sa aj jednoduchšie, ale tak hlavne, že bolo kde. Tu je aj podzemná garáž, ak by ti bolo treba. 

Mýtny systém v BiH funguje super, pri výjazde sa dá zaplatiť kartou. Vždy to bolo pár eur, dokonca až pár centov.

Cestovať sa dá aj autobusom, primárne medzi väčšími mestami, je lacný a funkčný. Sarajevo – Mostar trvá asi 2,5 hodiny a lístok okolo 10–15 €. Rovnako to platí aj pre vlak.

Ak pôjdeš niekde taxíkom, vždy si dohodni cenu vopred alebo trvaj na tachometri. 

Ubytovanie v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina ponúka taký pomer ceny a kvality, na aký sme už zabudli. Už si ani nepamätám, kedy som za úplne nový boutique hotel s výhľadom dala 50 € aj s a la carte raňajkami v cene.

A 70 € za dve noci v Međugorje, tiež s domácimi raňajkami ani nehovorím. Samozrejme pre dve osoby. Neviem, ako je to v lete, ale toto sú mimosezónne ceny, no hodnota je úplne inde. V Sarajeve zaplatíš za pekný hotel s vlastnou kúpeľňou okolo 40–70 € za noc pre dvoch. 

Čo nás však milo potešilo, boli raňajky. Neboli také také bufetové, ale domáce raňajky – záleží však na ubytovaní. Dôležité pre nás bolo parkovacie miesto a bude aj pre teba, ak pôjdeš autom. 

A ešte jedna vec: ľudia v ubytovaniach sú extrémne milí. Nie zdvorilo-hotelovo milí, ale naozaj milí. Hneď chcú vedieť odkiaľ si, radia ti čo vidieť, ponúknu kávu. Je to ešte taká čistá srdečnosť. Čo mňa ešte potešilo, bolo neskoré bezplatné zrušenie. Niekde sa dalo ubytko zrušiť ešte aj v deň príchodu.

My sme v Mostare nebývali, no verím, že to bude podobné. Ak sem predsa plánuješ ísť v lete, rezervuj si ubytovanie asap. Viem si predstaviť, že sa minie a ostane drahšie.

Naše konkrétne ubytovania v BiH:

• Hotel Boss v Sarajeve – tento hotel ma zlákal na základe lokality, pekných fotiek interiéru, parkovania a raňajok. Ešte aj hodnotenia mal super, takže nebolo o čom. Platili sme 70 €.
• Pansion Ana Međugorje – tu sme boli dve noci a bolo to skvelé. Lokalita perfektná, izbá bola skromnejšia, ale raňajky boli top. Nachystali nám ich, keď sme prišli. Veľmi milý pán majiteľ. Platili sme 70 €.
• Lanterna Boutique Hotel v meste Srbac – pravdupovediac, ani by som tu nezastala, no mali sme to ako vhodné východiskové miesto pri hraniciach s Chorvátskom pred cestou domov. Chorvátska strana bola samozrejme drahšia. Lanterna Boutique Hotel je novučičký hotel, ktorý normálne nesedí do toho typického balkánskeho mesta. Raňajky sme mali a la carte, no okúzlila nás domáca pizza v pizzerii hotela, ktorá bola famózna a lacná. Apartmán bol tiež brutálny, akoby tam ešte ani nikto nebol a mali sme výhľad na dominantný pravoslávny kostol mesta. Keď pôjdeme znovu, najskôr zvolíme toto ubytovanie. Vyšlo nás 48 € + 12 € veľká pizza a 2 pivká. Najskôr sme však dostali upgrade, lebo podľa fotiek bol náš apartmán iná kategória.

Suma sumárum – 190 € pre dvoch s raňajkami na 4 noci mi príde ako dosť dobrý deal (24 € na noc na osobu, ehm). A práve tie zvyšné ubytovania – v Belehrade a v Splite – boli síce pekné, ale nepraktické pre ľudí, ktorí cestujú autom iným ako Fiat 500, preto ich nebudem odporúčať ďalej.

Kuchyňa Bosny a Hercegoviny

Kuchyňa je kombinácia balkánskych, osmanských a stredoeurópskych vplyvov. Sarajevo nie je žiadny zapadákov a našli sme tu aj perfektné hranolky s hľuzovkovou majonézou a parmezánom. Vtedy som si ho zaľúbila ešte viac. 

Jedna vec nás však prekvapila skôr, ako sme si sadli za stôl – fajčenie vo vnútri reštaurácií, v kaviarňach… ak tam nebol cigaretový smrad, nikto tam ešte nebol. 😀 Ak si nefajčiar, jednoducho sa s tým zmieriš alebo si nájdeš miesta s terasou. Tých bolo veľa, veľa, takže sa nemusíš báť. Je to súčasť balkánskeho života. 

V okolí Mostaru sme videli lány viniča, takže nepochybujem o tom, že bosnianske víno stojí za to. A nevynechaj ani Mostarsko pivo. Rovnako tak miestny olivový olej či figový lekvár s mandarínkou. V Mostare sme mali aj super kebab (jeden v placke, jeden v žemli, oba za 10 €), ale neviem ho nájsť na mape. Proste si len nejaký niekde daj. Mňam.

Tieto jedlá ochutnaj:

• Čevapi – malé grilované mäsové valčeky v placke s cibuľou a my sme ich mali s ajvarom v tejto medjugorskej reštaurácii. Za 15 € sme sa obaja najedli a ešte nám aj zvyšok zabalili na večeru. 
• Burek – pečivo z tenkého cesta plnené mäsom, syrom alebo zemiakmi, kúpiš ho takmer všade za drobné.
• Pljeskavica – taký balkánsky ,,burger”
• Mäso všeobecne – Bosnianci varia a grilujú mäso s láskou a zručnosťou, ktorú len tak inde nenájdeš. Ak si mäsožravec, si tu v raji. Hocikde pri ceste sme videli ako v reštauráciách grilujú prasa. 
• Bosnianska káva – proste som vedela, že keď pôjdeme do Sarajeva, musíme si dať kávu z džezvy s presladeným cukríkom a malou šálkou. Síce sme pritom nesedeli vonku na slnečnej terase, ale v zafajčenej kaviarni, lebo snežilo, môžem si to odškrtnúť a prísť aspoň znova aj v lete. Nie je to turecká káva, aj keď je podobná. Podáva sa v džezve s kúskami presladeného dezertu rahat-lokum. Takýto set aj s kávou sa dá kúpiť na trhu aj v Sarajeve, rovnako ako baklavu, čaje či iné medené produkty z Medenej uličky.
• Salep – v Sarajeve sme si dali aj salep, teplý sladký nápoj z orchideového prášku s mliekom a škoricou. Ak si ho už mal/a v nejakej slovenskej čajovni, tak vieš, že je to chuť krupicovej kaše. Inde sme ho však nenašli.
• Rakija – balkánska pálenka z rôzneho ovocia. 

Inak, supermarkety boli fajn vybavené, takže ak budeš potrebovať variť alebo si len zobrať niečo pod zub, nebude problém. Napríklad v obchode Fortuna v meste Srbac je asi všetko na svete a vyzerá mega.

Platenie a peniaze

Platidlom v BiH je konvertibilná marka (BAM). Kurz je pevný 1 € = 1,955 BAM. Jednoducho sme si ceny delili 2 a mali sme sumu v eurách. Nemali sme zamenené žiadne marky a keď tak skús na platby kartou Revolut. 

Kartou sa dá platiť na väčšine miest (reštaurácie, hotely, obchody), ale niekde môžu brať len hotovosť – napríklad niektoré parkovacie automaty brali len mince. Avšak inde všade zobrali eurá. Len sa pýtaj vopred. Dokonca sú často uvedené aj ceny rovno v eurách. Vravím, že super krajina.

A tu ešte prichádza skúsenosť z prvej ruky: platili sme 50 € a ujo nám z nej nemal vydať. Tak si išiel do zmenárne rozmeniť. 

Sarajevo

Od Sarajeva som mala veľké očakávania. Leží v doline a obklopujú ho hory. Z fotiek som ho vykukala ako miesto stretu kultúr, s chutnými hore-dole uličkami, s nádychom hipsterských zákutí a viacerými lokalitami, kde by som sa pozrela. Pravdu? Očakávania splnilo.

No tým, že sme tu mali fajnú snehovú nádielku, tak nepredčilo. Ale ja viem, že keď prídem v lete, bude na vysokých priečkach môjho zoznamu. Len som ho ešte nestihla prebádať do hĺbky a cítim, že potenciál tam ešte ostal. A ja sa preň rada vrátim.

Sarajevu sa hovorí „európsky Jeruzalem“ a keď tu budeš, pochopíš prečo. Je to megamix mešít, pravoslávnych kostolov, nájdeš tu aj katolícky kostol a synagógu – všetko blízko seba. Určite nevynechaj ani miesto, kde sa stretáva osmanská kultúra s európskou. Celkovo BiH má aj zaujímavé moslimské cintoríny.

Hlavný bazár Baščaršija, kde je milión typických suvenírov, má kamenné uličky, terasky, kde si môžeš dať bosniansku kávu alebo salep, reštaurácie s burekom či čevapi. V centre stojí fontána Sebilj, ikona Sarajeva. Toto je TO Sarajevo, ktoré som vedela, že si zamilujem.

Prešli sme si síce hlavnú starú časť, mešity, miesto začiatku prvej svetovej vojny… no lanovku, ktorá ide na vrch Trebević s panorámou mesta + k bývalej bobovej dráhe zo ZOH 1984, sme si nechali na krajšie počasie. Dnes pôsobí opustene a pograffitovanú by si ju nečakal/a, či?

Ešte k prvej svetovej – malý Latinský most cez rieku Miljacka by za normálnych okolností nebol nijako zvlášť pamätný, lenže práve tu bol Gavrilom Principom 28. júna 1914 zavraždený arcivojvoda František Ferdinand. Zrazu stojíš na mieste, ktoré zmenilo dejiny. Je to riadne.

V Sarajeve je toho naozaj kopa. Sú tu múzeá, výhľady (okrem Trebević napríklad aj zo Žltej pevnosti) a celé je to popretkávané nie peknou históriou. Mne učarovalo a chcem sa vrátiť na dlhšie. Samozrejme, mesto má aj svoju modernú časť. 

Mostar

Mostar je mesto, ktoré ťa dostane. No je aj veľmi známe, takže treba rátať, že tu sa zhromažďujú turisti. Parkovali sme tu, no existuje kopa ďalších parkovaní.

V sprievodcovi som čítala, že Mostar je de facto stále rozdelené mesto. Ľavý breh rieky Neretvy je bosniansko-moslimský, pravý je chorvátsko-katolícky. Aj keď hranica dnes nie je fyzická, v mentalite a infraštruktúre je stále citeľná. Dva rôzne pohľady na tú istú históriu, dva rôzne cintoríny z vojny, dva futbalové kluby… 

Ikona je Stari Most – oblúkový most zo 16. storočia, ktorý bol zničený v roku 1993 počas občianskej vojny a zrekonštruovaný v roku 2004 z rovnakého druhu kameňa. Dnes je na Zozname UNESCO a je symbolom nielen Mostaru, ale aj zmierenia. Mimo rieky, smerom do mesta, je vidno pozostatky vojny na viacerých budovách.

Na most choď hlavne v lete skoršie ráno alebo neskoro večer. Fakt na ňom býva veľa ľudí. Ak budeš mať šťastie, možno vychytáš skákanie z neho. Miestni skáču z 21-metrového mosta do rieky Neretvy za peniaze od turistov. Je to stará tradícia a voda býva studená. V skutočnosti je však pekný pohľad z tohto mosta.

Rovnako ako v Sarajeve, aj tu je bazár. Menší, možno ešte turistickejší, ale s autentickými kúskami, ako sú ručne robené koberce či orientálne lampy. Potešilo ma, že predávajúci aj kdekoľvek inde neboli dotieraví a nenúkali nasilu veci. 

Blagaj

Len 12 km od Mostaru leží jedno z najfotogenickejších miest celej krajiny. A kde bolo tak 5 ľudí, keď sme prišli. Celkom ma to prekvapilo.

Pri prameni rieky Buna pod 200-metrovou skalou stojí tekija – osmanský kláštor zo 16. storočia. Voda je priehľadná, zelená a vyzerá to neuveriteľne. Dá sa ísť aj do kláštora, no výhľad je pekný z druhej strany.

Parkovanie stálo pár eur a ak je voľné aj bližšie ku kláštoru, pustia ťa, no je tam len pár miest. Viem si predstaviť, že ľudí tam býva ooooveľa viac, lebo tam bolo ešte jedno parkovanie a veľa pozatváraných stánkov.

Međugorje

Međugorje je malá dedinka v časti Hercegovina, asi 25 km od Mostaru. A je to jedno z najnavštevovanejších pútnických miest na svete, každoročne sem prichádza viac ako milión pútnikov a v roku 2026 sme medzi nimi.

Od roku 1981 šestica miestnych mladých ľudí tvrdí, že sa im zjavuje Panna Mária. Cirkev zjavenia oficiálne nepotvrdila, no ani nevyvracia. Vatikán to stále skúma.

Či si veriaci alebo nie, Međugorje je zaujímavé miesto na návštevu. Atmosféra je tu tichá, plná ľudí z celého sveta, ktorí sem prišli hľadať to svoje. Môžeš sa tu vyspovedať a ak budeš mať šťastie, tak aj po slovensky. Rovnako ako zúčastniť sa slovenskej svätej omše. Nám sa to takto podarilo na Palmovú nedeľu.

Stane sa to vtedy, ak je tam zrovna prítomný kňaz, ktorý prišiel s pútnikmi ako zájazd. Tu alebo aj kúsok od hlavného Kostola sv. Jakuba v informačnom centre si to vieš pozrieť vždy deň vopred a rovnako aj program pre pútnikov.

My sme tu boli na dve noci a teda sme zašli aj do miestneho supermarketu, kde nájdeš všetko a dali si čevapi v tejto reštaurácii. Ako som už písala, za 15 € obaja. Inak je popri hlavnej ceste kooopa reštaurácii. Rovnako ako náboženských suvenírov. 

Ak môžem poradiť, vopred si radšej pozri, či sa tu nekonajú väčšie pútnické udalosti, lebo vtedy môže byť núdza o ubytovanie. Aj keď vyzeralo, že je ho dosť fakt všade a buduje sa ďalšie. 

Križevac – hora kríža

Na kopci nad mestom stojí 8,5-metrový kríž, postavený v roku 1934. Krížová cesta trvá asi hodinu a vedie po kameňoch (mnohí idú bosí na znak pokánia). Hore je teda aj pekný výhľad široko-ďaleko.

Keď slnko zapadá za kopce a ľudia okolo teba sa modlia v desiatich jazykoch naraz, je to celkom zážitok. My sme toto vynechali a išli na miesto, kde sa údajne zjavila Panna Mária. Z ubytovania sme to mali na polhodinovú prechádzku.

Kopec zjavení

Prvé zjavenia sa mali udiať práve tu, na kopci Podbrdo. Cesta je kratšia ako na Križevac, tiež kamenistá a nie je to také hrozné, ako to môže vyzerať. Na vrchole je socha Panny Márie a tiež výhľad na mesto a okolie, ktoré lemujú hory. 

Počitelj

My sme to ani nemali v pláne, ale ostalo nám v Međugorje voľné poobedie, tak že teda ideme. Poď aj ty. Je to hidden gem, o ktorom asi veľa ľudí nevie a je to TOP. Parkovať sa dá napríklad pri Bistre Stari Grad hneď pri hlavnej ceste.

Počitelj je malé stredoveké mestečko či skôr pevnosť, na skalnom kopci nad riekou Neretva. Osmani ho vybudovali v 15. storočí a dodnes je tu zachovaná veža, mešita, hammam (turecký kúpeľ) a prekrásne uličky z kameňa. Turistov je tu zlomok oproti Mostaru, vstup je zdarma a výhľad na rieku Neretvu z vrcholu veže je nádherný.

Ak chceš jedinečné fotky, poď sem na západ slnka.

Jajce

Jajce je malé mesto v centrálnej Bosne, ktoré malo tú česť byť hlavným mestom stredovekého Bosnianskeho kráľovstva. A má niečo, čo inde len tak nenájdeš: vodopád priamo v meste, kde rieka Pliva padá do rieky Vrbas. Je to fascinujúce.

Okrem vodopádu tu nájdeš starú pevnosť, katakomby s freskou a príjemné mestské centrum. A TEN výhľad je tu, kúsok od hlavnej cesty pri tabuli a ,,parkovisku” začína cestička, prídeš tam za dve minúty lesom. Jajce je skvelá zastávka, ktorú vieš mať cestou, ale tento parkovací automat bol len na mince. 

Pred pokračovaním mrkni aj na tieto články:

Bezpečnosť v BiH

Bosna a Hercegovina je bezpečná krajina pre turistov. Základné pravidlá zdravého rozumu platia ako kdekoľvek inde. V mestách dávaj pozor na vreckárov v davoch, to je tak asi všetko.

Mňa pred cestou prekvapila ešte jedna vec – existuje Android aplikácia, kde je mapa s miestami, kde sa nachádzajú nevybuchnuté míny. Sú to pozostatky vojny a nachádzajú sa prevažne vo vidieckych horských oblastiach mimo turistických trás.

Nikdy nechoď mimo značených chodníkov v horách, ak nevieš presne, kde si. Informačné tabule na nebezpečných miestach sú väčšinou umiestnené, no treba to brať vážne, aj keď je možné, že mína sa vplyvom počasia posunula inde.

Náš itinerár pre inšpiráciu

1. deň – cesta cez Maďarsko do Belehradu, noc v Belehrade
2. deň – doobeda odchod z Belehradu smer Sarajevo, noc v Sarajeve
3. deň – okolo obeda odchod zo Sarajeva do Međugorje so zastávkou v Mostare a Blagaj, noc v Međugorje
4. deň – Međugorje, podvečer Počitelj, druhá noc v Međugorje
5. deň – z Međugorje do Splitu so zastávkou v mestečkách Omiš a Trogir, noc v Splite
6. deň – cesta zo Splitu cez Jajce v BiH do mesta Srbac pri hraniciach na poslednú noc
7. deň – cesta cez Chorvátsko a Maďarsko domov

Prešli sme 2200 km a vyšlo nás to 500 € na osobu v čase, keď tankovanie nebolo extra lacné nikde. 

Zhrnutie článku v bodoch

Bosna a Hercegovina ma úplne dostala takou tou tichou krásou. História je vpísaná na budovách, nájdeš tu nedotknutú prírodu a mosty, ktoré spájajú nielen brehy. Je to krajina, kde som našla kúsok pokoja a kde sa veľmi rada čo najskôr vrátim.