Až 3922 schodov merajú mnohí cestovatelia na vrchol pohoria Ko’olau, ktoré údajne ponúka najkrajší výhľad v celých Spojených štátoch. Cesta na toto pohorie sa nazýva Stairway to Heaven a napriek tomu, že je to oficiálne zakázané, denne na vrchole schodov nájdete stovky turistov. Láka ich nezabudnuteľný zážitok a nádherný výhľad. Ako sa na Stairway to Heaven dostať bezpečne a šikovne zistíš v článku.
Toto je hostblog. Ďakujeme Marekovi za napísanie článku.
Túto trasu podnikol aj Marek s kamarátmi. Keď som ho oslovila, aby spísal návod ako na to, dlho som ešte premýšľala nad tým, či je to vhodné, keďže je to oficiálne zakázané. Veľa mladých ľudí, ktorí cestujú na Hawaii, má však Stairway to Heaven ako must-see destináciu v itinerári na prvých priečkach. Preto im tento podrobný návod môže ušetriť peniaze a zdravie, dať im tipy ako sa vyhnúť problémom a nebezpečiu a možno aj dať reálnu predstavu, na čo všetko sa pri výstupe pripraviť.
Prečo sú Stairway to Heaven pre ľudí takým lákadlom?
Keď som sa dozvedel, že na Havajskom Olahu existujú strmé, železné, klzké, neprístupné a najmä nelegálne schody vedúce na vrchol jednej z najvyšších hôr tohto ostrova, pomyslel som si jediné – presne takéto unikátne, vzrušujúce a nebezpečné miesta na svojich cestách vyhľadávam.
Ako som spomínal, Stairway to Heaven alebo v havajčine Haiku Stairs nie sú oficiálnou atrakciou. Je zakázané na ne ísť, dokonca čo i len vstúpiť do priľahlých areálov, ktoré sú v súkromných rukách – pokuta môže dosiahnuť až 1000$.
Napriek tomu sa o to mnohí pokúšajú. Prečo? Pre takéto výhľady:
Ako sa dostať na Stairway to Heaven
Bez dôsledného naštudovania cesty alebo ak ti neporadia domorodci, je nájdenie tej správnej veľmi obtiažne. My sme mali šťastie a spoznali sme Havajčana Jessyho, ktorý už raz na schodoch bol, poznal cestu a spontánne nám navrhol, že tam vezme aj nás.
Dohodli sme sa na stretnutí v blízkom meste menom Kaneohe o 2:00 ráno. Na Stairway sa totiž kvôli nenápadnosti chodí za tmy. Ešte sme o tom nevedeli, no práve začalo našich najlepších a najintenzívnejších 24 hodín na Hawaii. Takto vyzerá trasa, ktorú sme v najbližších hodinách podnikli:
Kde zaparkovať pred výstupom na Stairway to Heaven
Auto nechaj niekde pozdĺž Haiku Rd, na kraji cesty. Je tam verejné priestranstvo vedľa cesty medzi domami a určite ťa tam nikto neodtiahne. Zastav na tráve alebo na chodníku.
Tu je aj mapka:
Detailný návod ako sa dostať ku Stairway to Heaven
Na Stairway to Heaven vedie priama cesta, no na niektorých miestach ju treba obchádzať, prípadne si dávať extra pozor. Ako treba ísť som nakreslil na obrázku vyššie.
Obytná časť a bambusový les
Cesta vedúca ku schodom prechádza cez súkromné pozemky a je uzatvorená bránou, preto ju treba obísť cez bambusový les. Treba ísť cez dvojmetrové bambusy a byť dostatočne nenápadní, aby si náhodou nezobudil/a spiacich či televíziu pozerajúcich domácich. Tí totiž turistov zakrádajúcich sa po nociach okolo ich obydlí veľmi v láske nemajú.
Cez kopec až po viadukt
Po prechode cez bambusový les začína stúpanie do kopca. Cieľom je uvidieť plot s vysekanou dierou a za ním viadukt s rušnou diaľnicou. Stairway to Heaven začínajú tesne za viaduktom. 
Cesta po Stairway to Heaven
Schody sú naozaj strmé, skoro ako na rebríku. Strmosť nás naozaj zaskočila a po pár metroch sme fučali a boli celí spotení. Keď sme vyšli ponad vrcholky stromov, naskytli sa nám vskutku úchvatné pohľady na okolité žiariace havajské mestá.
Schody sú skonštruované tak, aby viedli presne po hrebeni. Profil je naozaj úzky, zmestia sa naň maximálne dve osoby. Napriek tomu je kde-tu vybudovaná ohradená plošina, z ktorej sa dá vychutnávať výhľad a odpočívať.
Na mnohých miestach Haiku Stairs chýba schod, prípadne nie je poriadne pripevnený. Občas je dokonca časť schodiska totálne zdemolovaná eróziou pôdy. Vtedy treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Samé o sebe schody nie sú nebezpečné, avšak ak by sa jeden človek pošmykol a spadol, strhol by so sebou celú výpravu, pretože sa ide naozaj strmo do kopca.
Posledný kilometer sa cesta po hrebeni vyrovnala, chodili sme takmer po rovine. Schody občas mizli a nahradili ich dlhé, úzke, plechové plošiny.
Bolo pol šiestej ráno, keď sme dosiahli vrchol Stairway to Heaven.
Na to, že ísť na Stairway to Heaven je zakázané, tam bolo viac ľudí ako sme čakali
Prišli sme približne hodinu pred východom slnka, a tak sme sa trochu poobhliadli po okolí. Na vrchole schodov sa týčil staručký, hrdzavý, zrejme vojenský satelit. Stál na streche akejsi búdy, kde už bolo zhromaždených zopár nadšencov zakázaných výletov a gýčových východov slnka. Sadli sme si pod satelit, postupne začali prichádzať ďalší ľudia.
Po chvíli nás tam bolo akosi priveľa – na streche pod satelitom doslova hlava na hlave. Narátal som asi 50 kusov – čo je na ilegálnosť celého miesta celkom pekné číslo.
Ľudia chodia na Stairway to Heaven hlavne kvôli východu slnka. Stálo to za to?
Všetkými desiatimi a za všetky drobné. Veď sa pozri:
Posledná výzva: dostať sa zo Stairway to Heaven k autu
Cesta dole nám trvala približne hodinu. Poslednou prekážkou, ktorú sme museli zdolať, bolo samozrejme prejsť popri strážnickom aute za bieleho dňa. Smerom dolu sa nám obavy na chvíľu vrátili, ale už s tým pocitom, že celá akcia za tu pokutu aj stála. Našťastie, keď sme popri aute prechádzali, strážnik vo vnútri nejavil žiadne známky aktivity.
Riziko výstupu na Stairway to Heaven
Bezprostredná hrozba úrazu na schodoch nie je vysoká. Nešťastie by sa mohlo stať, iba ak by sa v najstrmších miestach ktosi pošmykol. Pravdepodobne by pri páde zasiahol aj ľudí lezúcich za ním.
Miestni záchranári občas podnikajú výjazdy vrtuľníkom kvôli rôznym zraneniam na schodoch. Výstup preto neodporúčam ľuďom s horšou kondičkou, prípadne strachom z výšok alebo celkovo slabším povahám.
Každý cestovateľ by si mal zvážiť, či mu tieto riziká za to stoja. Ak ti však vyhovujú takéto zážitky viac ako len ležanie na pláži či obdivovanie ponoriek z druhej svetovej vojny, rozhodne si cestu na Haiku Stairs naštuduj a vyraz na ňu. Pre mňa a moju partiu to bol jeden z najlepších zážitkov v našom cestovateľskom živote.
Praktické tipy na výstup na Stairway to Heaven
- Pri výstupe na Stairway to Heaven si určite obleč nenápadné oblečenie. Žiadna biela, či iné výrazné farby. Ver mi, oceníš to, keď sa budeš nenápadne predierať bambusovým lesom kúsok od domov Havajčanov, či popri strážnikovi.
- Počas cesty na Stairway to Heaven ťa môže postihnúť viacero vecí: môže ťa nájsť strážnik, divoké prasce, či k smrti vystrašiť ďalší turisti. Nám sa stalo len to posledné. Stairway to Heaven je frekventované.
- Keď nechceš pri odchode zo Stairway to Heaven zažiť tlačenicu, odíď trochu skôr, ešte kým nevýjde slnko úplne. Užiješ si tak aj parádne výhľady zo schodov.
- Keby som mal zhrnúť legalitu a bezpečnosť celého výstupu, bolo by to asi takto: je to lotéria s vysokou šancou na úspech bez ujmy.
- Na cestovateľských blogoch som našiel články, kde autori píšu, že ich na schodoch chytili a museli zaplatiť pokutu. Tu si môžeš prečítať viac.
- Na webe som našiel informáciu o existencii občianskeho združenia, ktoré sa snaží výstup na schody opäť zlegalizovať. Podpora verejnosti je teda značná a zrejme preto nie sú dobrodruhovia tak často trestaní. Možno sa raz dočkáme aj možnosti vyjsť na ne bez obáv zo zaplatenia pokuty. Na druhej strane schody tým stratia svoje čaro zakázaného ovocia a určite budú poznačené amerikanizmom (napríklad v podobe spoplatnenia či hordách pohodlnejších turistov).
Ďalšie zaujímavé články
Praktické tipy ale aj realistický pohľad na to, čo výstup na Stairway to Heaven obnáša. Na jednej strane sú totiž Stairway to Heaven neskutočne zaujímavá atrakcia, kde nechodí až tak veľa turistov a ponúka nádherný zážitok. Na druhej strane je to ilegálna výprava, pri ktorej ti hrozí mastná pokuta.
Nech sa rozhodneš nakloniť sa k akejkoľvek z týchto možností, verím, že tento článok bol pre teba prínosný.
Autor: Marek Vodička
Čaute, som Marek Vodička alebo Vodess. Vďaka tomu, že som podľahol čaru cestovania, som prežil zatiaľ svoje najlepšie dva roky života. Na mojich tripoch mi však nikdy nejde iba o ušetrenie peňazí, i keď tiež cestujem šikovne a lacno. To, čo naozaj vyhľadávam a do čoho som schopný investovať (lebo cestovanie je investícia do nás samých) sú netradičné miesta, extravagantné dobrodružstvá, vybočovanie zo stereotypu a rozširovanie mojej komfortnej zóny.
