Aká bola cesta okolo sveta po 7 divoch sveta s BUBO?

 18 dní, 16 letov, 9 krajín, 7 divov sveta. Cesta okolo sveta bola intenzívna a rýchla, plná zážitkov a nových skúseností. Ako cesta prebiehala? Čo sa mi páčilo najviac? Čo bolo pre mňa najťažšie? Prečítaj si v článku.

Kde všade sme boli?

Cieľom cesty okolo sveta bolo navštíviť všetkých 7 divov sveta + ochutnať najväčšie kraby na svete na Kamčatke v Rusku a okúpať sa na jedných z najkrajších pláží Brazílie – vo Fortaleze. Počas celej cesty sme mali k dispozícii súkromné lietadlo, ktoré nás vždy čakalo na letisku. Teda, skoro vždy, no o tom neskôr.

7 novodobých divov sveta

Novodobé divy sveta boli vybrané v roku 2007 a hlasovania sa zúčastnilo viac ako 100 miliónov ľudí po celom svete.

Naša cesta okolo sveta postupne smerovala po divoch:

1. Petra v Jordánsku
2. Taj Mahal v Indii
3. Veľký čínsky múr v Číne
4. Chichen Itza v Mexiku 
5. Machu Picchu v Peru
6. Socha Krista v Rio de Janeiro
7. Koloseum v Ríme

Ktorý div sveta bol pre mňa NAJ?

Jednoznačne náš výlet na Machu Picchu. To by malo mať vlastnú kategóriu. Videla som už mnoho krásnych miest, no Machu je v úplne inej kategórii. Neverím na miesta, ktoré majú energiu, no Machu Picchu malo energiu. Nachádza sa uprostred hôr a kopcov v 2400 metrov nad morom. Všetko naokolo je zelené a bonusom sú rozkošné lamy. Očarilo ma celkovo Peru a na 100% sa vrátim. Už čoskoro.

Čo bolo pre mňa najväčším prekvapením?

Keď sa sprievodcovia v autobuse pýtali kto už bol v Ríme, 2/3 rúk vyleteli do vzduchu. Tá moja zostala dole. Nie že by som do Ríma ísť nechcela. Ja som vždy iba čakala, že odtiaľ nájdem lacné letenky niekam do exotiky a spojím to do jedného výletu. 

Viem, že veľa zamilovaných frajerov berie frajerky do Ríma, no vždy mi to prišlo skôr, ako zaužívaný vzorec – napríklad keď sa chodí osláviť Valentín do Paríža…. Akonáhle som sa prešla Rímom, zistila som to, čo už predo mnou zistili milióny ľudí – Rím je čarovný.

Aj obyčajná ulica vyzerá akoby tam boli najväčšie pamiatky. Koloseum malo neskutočnú energiu napriek horde turistov. Prechádzky Rímom radím medzi moje NAJ z celého sveta. Spolu som nachodila 60.000 krokov a každý jeden sa oplatil.

Ktorý div sveta sa mi páčil najmenej?

Keď ideš na jeden zo siedmych divov sveta, musíš čakať, že tam bude plno. Davy ľudí mi však úplne znechutili sochu Krista v Rio de Janeiro. Sama osebe mi socha príde najmenej zaujímavá zo všetkých a keď sa k tomu pridala masa ľudí, môj rating sochy Krista išiel ešte nižšie. Konkurencia je silná. Na druhú stranu, zo sochy je krásny výhľad na Rio. Jeden z najkrajších aké som kedy videla.

Ktoré mesto sa mi páčilo najviac? 

Zostanem v Riu. Napriek tomu, že socha Krista u mňa dostala najnižšie body, mesto ako také je skvelé. Nie nadarmo ho prezývajú mesto Bohov. Prejsť sa po Cobacabane, sŕkať Caipirinhu či vyviezť sa na Sugarloaf a zažiť krásne výhľady bolo na nezaplatenie. 

V Brazílii som už bola pred 5 rokmi a bola to pre mňa úplne prvá dovolenka na vlastnú päsť. Vtedy sme výlet začali v Sao Paolo a odtiaľ išli popri pobreží do Rio de Janeiro. Vtedy sme nosili peniaze v ponožkách pretože nás doma vystrašili, že Rio je nebezpečné.

Úplne bezpečné veru nie je. Kradne sa tam a sú štvrte kde sa nechodí. Nechať si kabelku s telefónom či peniazmi na Copacabane kým sa okúpeš neprichádza do úvahy. Len pre info, v Rio de Janeiro sa nachádza 1200 faviel. Rio má určite niečo do seba a rada sa tam vrátim aj tretíkrát.

24 hodín v lietadle aneb príbeh, ako nás nepustili do Číny

Z indického New Delhi sme mali letieť našim súkromným lietadlom do Pekingu. Na poslednú chvíľu sme sa dozvedeli, že Čína nám nepovolila pristátie. Náhradný plán bolo letieť do Soulu v Južnej Kórei a odtiaľ klasickým lietadlom smer Peking. Síce by sme boli menej času v Číne, no videli by sme aj Soul. Super deal. 

Pri odlete z Indie však prišla správa, že Čína nám nepovolila ani PRELET ich územím. Keď sa pozrieš na mapu a pridáš k tomu fakt, že naše lietadlo malo dolet 8000km, nevyšlo z toho nič dobré.

Po pár hodinách sa podaril vybaviť aspoň prelet nad čínskym územím a my sme úspešne prileteli najprv do Soulu, potom do Pekingu, odtiaľ znovu do Soulu. Odtiaľ sme leteli už našim súkromným lietadlom smer Kamčatka v Rusku.

Letisko na Kamčatke

V deň nášho príletu začalo na Kamčatke poriadne snežiť. Mali sme šťastie, pristáli sme. Čakala nás však víchrica a komunistické letisko. Náš prílet bol plánovaný, na letisku o ňom vedeli. Napriek tomu nemali ani zapnuté počítače. Umrznutí, unavení sme čakali v malej miestnosti kým sa im zapnú počítače (cca 20 minút, pocitovo večnosť :D). Potom nám postupne začali dávať pečiatky do pasu a po 2,5 hodinách bolo vybavených všetkých 100 pasažierov. 

Na Kamčatke bol čas na prehliadku mestom a na večeru – skúšali sme najväčších krabov sveta. Na trhu sa dal kúpiť kaviár prvej triedy za pár eur. Ak by toľko nesnežilo, dalo sa povoziť na psích záprahoch či ísť sa pozrieť na sopky.

Hneď po večeri sme nastúpili do lietadla. Cieľ bol Mexiko, s technickým stopom vo Vancouvri (kvôli tankovaniu). Na letisko sme radšej prišli skôr pretože sme tušili, že všetko bude trvať večnosť. A aj trvalo. Po 2,5 hodinách sme sedeli v lietadle, pripravení odletieť. 

Avšak…Začalo silno snežiť a kým letisko odhrabali, bolo už znovu zasnežené. 3 hodiny sme teda čakali na zmenu počasia, potom hodinu kým nám odmrazia krídla. Aj toto je cestovanie, no na Instagram nikto nedá fotku z nekonečného čakania na odlet. 

Ako sme sa vrátili v čase

Tento príbeh už našťastie nemá žiadny zvrat. Po odlete z Ruska nás čakalo už “iba” 6+6 hodín letu smer Mexiko. Odkedy sme odleteli z Kamčatky až kým sme sa dostali na hotel do Mexika prešlo 24 hodín. Z časovej zóny GMT+12 sme preleteli do GMT-5, takže sa nám čas zmenil o 17h a my sme sa vrátili v čase.

Ako vyzeral náš bežný deň?

Mali sme 3 typy dní. Jeden deň sme behali po najkrajších miestach sveta – po 7 novodobých divoch sveta. Ďalší deň sme väčšinou cestovali a presúvali sa. Pri letoch zo Slovenska do Indie, Jordánska aj Ruska sa čas posúval dopredu, a tak boli dni krátke.

Pri ceste z Ruska do Južnej Ameriky a potom domov to zas bolo opačne. Tretí typ dňa bolo leháro na pláži. Tých sme nemali veľa, asi 3,5 dňa, no stáli za to. 2 dni sme oddychovali v Mexiku a 1,5 dňa vo Fortaleze v Brazílii.

Nebolo to príliš rýchle? 

Bolo to náročné, hlavne cesta Čínou, Južnou Kóreou, Ruskom a Mexikom – o tom píšem vyššie. Na samotné divy sveta sme ale mali vždy dosť času a práve tie boli cieľom našej cesty. 

Cesta teda bola náročná, no pre väčšinu ľudí, ktorí cestu absolvovali, to bol azda jediný spôsob, ako vidieť tak veľa zo sveta za tak málo času. Na takúto cestu by som si ideálne zobrala 3 roky alebo minimálne pol roka. Ale takmer nikto nemá toľko času na cestovanie.

Ako hodnotíš BUBO? 

Sprievodcovia spravili super prácu, boli nadupaní informáciami, ktoré hovorili zaujímavo, jasne a pochopiteľne. To na prvé počutie znie ako automatika, no ja si doteraz pamätám sprievodcov z dovoleniek s rodičmi. Pamätám si, ako hovorili neskutočnú masu informácií, no bolo to monotónne, nudné, ťažko sa to chápalo a bolo toho príliš. V konečnom dôsledku som bola znudená a nič som si nepamätala. O to väčší klobúk dole sprievodcom z BUBO. 

Okrem informácií sa starali o to, aby na zájazde všetko fungovalo. Pri výlete pre 100 ľudí na ceste okolo sveta nie je možné nemať problémy a komplikácie. Všetko ale vyriešili sprievodcovia. 

A za super informácie a starostlivosť si BUBO samozrejme nechá zaplatiť. Ich zájazdy nestoja málo, no výmenou za viac peňazí za teba všetko zariadia a naservírujú ti zaujímavé informácie na zlatom podnose. Väčšinou chodia na výlety malé skupinky, a tak sa počas výletu vytvorí komunita, ktorá drží spolu. 

Zájazdy s BUBO nikdy nebudú lacnejšie ako ísť na vlastnú päsť. Odporúčam ich tým, ktorí sú buď prepracovaní alebo sa im jednoducho nechce všetko organizovať na vlastnú päsť, no chcú objavovať a zažívať super momenty a spoznávať svet.

Máš ďalšie otázky? Napíš mi do komentára, rada odpoviem 🙂