Neviem, kde začať. Mám toho toľko v hlave, čo chcem o Slovinsku povedať, no neviem nájsť správne slová, ktoré by dokázali opísať túto rozmanitú krajinu, ktorá sa pre mňa stala srdcovkou. Nečakane, ale silno sa mi svojou existenciou vryla pod kožu a ja sa ti v tomto článku pokúsim priblížiť, prečo je tomu tak.
Špeciálne poďakovanie, samozrejme, patrí jedinému šoférovi a autorovi nasledujúcich fotografii. ❤
Toto je hostblog. Ďakujeme Saške za napísanie článku!
Slovinsko a jeho krásy
Slovinsko je pomerne malá krajina v strednej Európe, no zároveň zasahuje na Balkán. Aj preto v nej nájdeš mix architektúry a rôznych chutí, vplývajú na ňu krajiny, ktoré ju obklopujú, teda z východu Maďarsko, z juhu Chorvátsko, zo severu Rakúsko a zo západu Taliansko. Slovinsko je teda štát všehochuti, podľa toho, v ktorej jeho časti sa ocitneš.
Na severozápade sa Slovinci pýšia Julskými Alpami (NP Triglav), ktoré sú vyhľadávané hlavne v zime kvôli zimným športom, no v lete ich navštevujú milovníci trekov. Z mesta Kranjska Gora (najväčšie a najznámejšie lyžiarske stredisko v Slovinsku) je to už len na skok do vysokohorskej oblasti. Veľkým plusom je aj fakt, že viac ako polovicu Slovinska pokrývajú lesy.
Juhozápad je zas obľúbený hlavne v lete, pretože Slovinsko sa hrdí krátkym, no naplno využitým pobrežím Jadranského mora. Nenájdeš tu kopu dovolenkárov, len takých, ktorí vedia, že táto časť krajiny má svoje dokonalé dovolenkové čaro. Juhovýchod Slovinska zas turisti navštevujú, aby si oddýchli od povinností každodenných dní. Je to totiž známa kúpeľná oblasť. Vnútrozemie skrýva krasovú oblasť.
Či si už vyberieš hory, more, vidiek alebo mesto, všade bude vládnuť pokojná a špecifická atmosféra, ktorú v inej časti krajiny nenájdeš. Budeš sa cítiť ako v niekoľkých krajinách naraz, nie v jednom malom štáte, ktorý má takmer o polovicu obyvateľov menej ako Slovensko. 🙂
Prečo práve Slovinsko a kedy tam ísť?
Neokukaná, zelená a pokojná krajina. Asi tak by som v troch prídavných menách charakterizovala Slovinsko. Pôvodne sme mali ísť v druhej polovici júla do rakúskeho Seefeldu, no to sa nepodarilo, a tak som hľadala náhradu. Až mi je teraz ľúto, že Slovinsko malo byť ,,len” náhradou, lebo si zaslúži omnoho vyšší titul.
No som aj tak trochu rada, že to takto dopadlo a my sme zažili nádherné dni plné neuveriteľných zážitkov, neskutočných výhľadov, nedotknutej prírody, pohostinných ľudí… A to všetko v krajine, ktorú mnoho ľudí berie ako tranzitnú do Chorvátska. Títo ľudia robia veľkú chybu. 🙂
Cestovali sme od rána, a tak sme po príchode do Slovinska mali stále kopu času objavovať a v podstate to bol plnohodnotný dovolenkový deň. Bolo to lepšie ako ísť už v noci, o 6tej sme vyrazili, o 11tej sme boli v Maribore.
Náš prvý roadtrip bol v roku 2019 po Slovensku, no poviem to narovinu, s týmto slovinským sa ani nedá porovnať. Ak máš na to kapacity, zvoľ radšej ten slovinský.
My sme v Slovinsku boli v lete, vybrali sme týždeň dosť nestabilného počasia, ale to sme dopredu nemohli vedieť. Avšak vždy sme na danom mieste mali také počasie, aké sme potrebovali. Viem si takýto výlet predstaviť aj počas skorej jesene, keď je ešte počasie príjemne teplé, no príroda začína hýriť farbami, čo sa Slovinsku nesmierne hodí.
Prípadne by som zvažovala jar, no v Alpách môže byť ešte kopa snehu a niektoré cesty a horské prechody sú v zime uzavreté.
Čo vedieť a mať pred cestou do Slovinska?
Diaľničná známka
Pravdepodobne pôjdeš do Slovinska po diaľnici. Je to zhruba o nejaké 2 hodiny kratšie ako mimo diaľnic. Treba ti ale diaľničnú známku, popravde vlastne dve – rakúsku a slovinskú. Rakúsku diaľničnú si vieš kúpiť aj na benzínke v Bratislave, stojí 9,50€/10 dní pre automobil do 3,5t.
Čo sa týka tej slovinskej, tu je dobrý článok, kde máš všetko vysvetlené. Stručne a jasne – 15€/7 dní pre vozidlo do 3,5t a do 1,3 m výšky nad prvou nápravou. Je veľká pravdepodobnosť, že spadáš do tejto kategórie, žiadny strach. Túto diaľničnú známku si vieš kúpiť aj na hranici, rovno sa zaradíš do pruhu, ktorý ťa navedie k okienku.
Alternatívne vieš ísť ešte aj cez Maďarsko – ak si z východu, prípadne nechceš ísť po diaľniciach, asi to bude lepšia možnosť.
Aktuálne opatrenia pri vstupe do krajiny a v krajine
V čase našej dovolenky (začiatok augusta 2021) sme na vstup do Slovinska ako dve zaočkované dospelé osoby nepotrebovali nič špeciálne, ani registračné formuláre. Pri prechode hranicami zo Slovenska do Rakúska sme sa preukázali covid passom, na hraniciach medzi Rakúskom a Slovinskom neboli kontroly.
Cestou späť, pri vstupe do Rakúska, náhodne kontrolovali ľudí, no nás nezastavili, tak neviem naisto povedať, čo požadovali, no predpokladám, že to bol tiež covid pass (keď si zaočkovaný/á, máš v podstate pokoj). Na slovenských hraniciach nám ledabolo mrkli na ehranicu a vybavené.
Aktuálne podmienky vstupu (pre očkovaných aj pre neočkovaných) či opatrenia v krajine si vieš pozrieť na webe MZV. Radšej si ich pravidelne sleduj. Momentálne (čo už o týždeň nemusí byť aktuálne) tam platí, že pri check-ine na ubytovanie má hosť prísť s testom, covid passom alebo protilátkami. Majú to vycapené na dverách, ale reálne to nikto nikde nekontroloval, čo sa týka ubytovania. Najčastejšie si to asi pýtali v mekáči.
Iné praktické tipy na Slovinsko
Šoférovanie a bezpečnosť na slovinských cestách
Dopredu ťa upozorním, že nevýhodou cestovania autom sú kolóny, hlavne pri väčších mestách, prípadne turistických miestach (napr. Bled), a ani v Slovinsku sa im nevyhneš. Minimálne na jednu určite natrafíš, no hýbu sa relatívne rýchlo, takže je to znesiteľné.
Slovinci sú veľmi trpezliví, ohľaduplní a slušní vodiči. Na diaľnici sa dodržiavajú odporúčané rozostupy, svetelné signalizácie a napríklad také zbytočné a nepochopiteľné trúbenie ako v južných krajinách, ich tu ani nenapadne. Ak ideš pešo, na priechodoch pre chodcov nečakáš, autá ťa pustia prakticky okamžite. Máš proste radosť z fungovania dopravy.
Pred cestou sme sa poistili v AXA, pripoistili sme si aj cestu na dovolenku autom, lebo naše autíčko má poslednú dobu časté problémy. No riskli sme a vyšlo to. Ty si môžeš svoje ideálne poistenie vyskladať tu.
Parkovanie a tankovanie v Slovinsku
Benzínky, fungujúce ako u nás, sú takmer všade, takže tým sa netreba trápiť. My sme natankovali plnú nádrž na Slovensku, raz plnú v Slovinsku a trochu sme črpli ešte aj v Rakúsku. Prešli sme cez 1700km a cena cesty bola zhruba 150€.
Parkovanie majú v Slovinsku vyriešené doslova úžasne. Na google mapách si nájdeš parkovací dom, kde necháš auto, ako dlho potrebuješ a pri odchode zaplatíš (mincami, bankovkami, kartou) v automate. Cena sa pohybuje od 0,50€ do 3€/hod podľa sezóny a lokality parkoviska. To by bolo také všeobecné zhrnutie parkovania, samozrejme, každé konkrétne je už iné, no princíp je všade rovnaký.
Tieto parkoviská sú v super dostupnosti do centra, takže sa nemusíš báť, že budeš ešte hodinu kráčať na námestie. Viac píšem nižšie na konkrétnych miestach, kde sme parkovali.
Slovinci a angličtina
V Slovinsku som mala pocit, že tí ľudia sa narodili anglicky hovoriaci. Naozaj, krásne sme sa vedeli dorozumieť, dokonca často aj každý v svojom jazyku, lebo slová sú dosť podobné. Po anglicky vedel hocikto – v hoteli, v reštaurácii/kaviarni – to je asi základ, no taktiež v múzeách, v obchodíkoch, na parkoviskách… Som z toho nadšená, lebo v takom Taliansku by sa to zrejme nestalo. Zaujímavosťou môže byť, že v Slovinsku je gramotnosť na úrovni až 99%.
Stravovanie na cestách
V Slovinsku funguje niekoľko sietí supermarketov. SPAR, Lidl, Hofer a Mercator sú asi najznámejšie. My sme využívali hlavne Mercator, lebo vždy bol poruke. Ceny sú máličko vyššie ako u nás, ale závisí to od produktu. Keď už budeš v Slovinsku, určite ochutnaj ich lokálny pršut (prosciutto). Ja som si nakúpila aj domov do zásoby, lebo je to ozajstná lahôdka. V Lidli mali aj celý kus bravčového stehna, ale neviem, kde by som ho v byte uskladnila. 😀
Plus sme si kúpili aj fajné lokálne ružové víno Zajc a ochutnali sme aj slovinské pivo. No čo viac ti tu môže chýbať. 🙂 Tipy na konkrétne reštaurácie a kaviarne spomínam nižšie.
Slovinské pochúťky sú napríklad kruhek – nekysnuté pečivo s príchuťou škorice a medu, ktoré sa pečie v drevených formách, jota – tradičná polievka s fazuľami a kyslou kapustou, potica – závin s orechami alebo makom, prekmurska gibanica – sladký koláč z lískového cesta plnené tvarohom, makom, orechami alebo jablkami, sarma – závitky s ryžou a mletým mäsom.
Včelársky národ
Slovinci sú srdcom včelársky národ a odzrkadľuje sa to všade. My máme tiež svoje včelárstvo, a tak sme mohli porovnávať medy, nakúpiť si suveníry so včelárskymi motívmi (maľovaná tzv. končnica, viď fotka) a takisto navštíviť aj včelárske múzeum v meste Radovljica, o ktorom píšem viac nižšie.
Všeobecne si Slovinci svoju prírodu chránia, žiadne rúbanie lesov kvôli biznisu či kosenie lúk – vedia, že pre včely je lúčna pastva nebom. Zeleň je všade, nie sú tu vysoké stavby, vzduch je čerstvý a príroda je tu na prvom mieste, čo mi bolo neskutočne sympatické. Vidno, že sú to naozaj vzdelaní ľudia a poznajú svoje priority.
Ako si naplánovať roadtrip po Slovinsku
Plánuj rozumne. To ti asi povie každý, no je to pravda. Itinerár prispôsob svojím možnostiam, akými sú peniaze, čas, záujem o pamiatky alebo aký dlhý časový úsek si ochotný/á šoférovať, aby si nebol/a unavený/a a nedošlo k nehode. Keď si odpovieš na tieto otázky:
S kým chcem ísť? Kam chcem ísť? Čo chcem vidieť? Koľko mám času/dní? Kde chcem bývať? Koľko môžem minúť peňazí? Ako dlho som ochotný/á šoférovať počas dňa? Zoberiem si vlastnú stravu alebo sa budem stravovať v reštauráciách?
máš vyhraté.
Ubytovanie v Slovinsku
Nepatrí medzi najlacnejšie, ak teda nepreferuješ hostely. Dá sa nájsť ubytovanie za primeranú cenu. Dovolím si tvrdiť, že cena 60€-90€/noc pre 2 osoby je prijateľná za komfort, ktorý dostaneš. Wifi je tu samozrejmosťou a je naozaj spoľahlivo rýchla, pokojne aj na prácu.
V Slovinsku sa dá aj kempovať. Uvažovali sme aj nad touto alternatívou, no keďže sme mali nabitý program každý deň, potrebovali sme byť ráno fresh a v noci často počas nášho týždňa pršalo, zvolili sme pohodlnú hotelovú posteľ. Ono ten kemp vyjde možno lacnejšie tak o pár eur. Keby máme viac času, tak by sme to skúsili aj touto cestou. Tu nájdeš zoznam kempov.
Niektorí ľudia využívajú aj ubytovanie na farmách, išli sme okolo nejednej a tej vôni sme veru odolali. 😀
Pokojne sa inšpiruj aj ubytovaniami z tejto mapky:
Kompletný itinerár na 5-dňový roadtrip po Slovinsku
Deň prvý (pondelok): Banská Štiavnica – Maribor – Ľubľana
Naša prvá zastávka tohto roadtripu (okrem tých benzínkových), bolo druhé najväčšie mesto Slovinska Maribor. Zaparkovali sme v tomto parkovacom dome a odtiaľ to bolo len pár minút pešo do centra mesta.
Prešli sme cez Glavni most a už na mariborskom námestí sme mali pocit, že toto mesto je čímsi zvláštne zaujímavé. Nebol tu typický ruch veľkého mesta, naopak, áut tu jazdilo akosi málo, bolo tu ticho a pokoj nás úplne pohlcoval. Aj to je dôvod, prečo sme si toto mesto za malú chvíľu zamilovali. Prezreli sme si hlavné must see, a pokračovali ďalej na západ. Janka napísala o Maribore samostatný článok, takže mrkni aj ten.
Ako doma v Ľubľane
Z Mariboru sme sa po diaľnici A1 presunuli do cieľovej destinácie prvého dňa, ktorou bolo hlavné mesto Ľubľana. Najprv sme sa ubytovali v hoteli Florjančkov Hram, ktorý bol síce ďalej od centra mesta, no autom sme tam boli za pár minút. Ubytovaní sme tu boli na jednu noc a v cene sme mali aj raňajky.
Toto ubytovanie bolo asi najpríjemnejšie, aké sme za celú dobu mali, pretože sa nachádza vo fajn lokalite, pracujú tu veľmi pohostinné žienky a vlastne vidno, že je to rodinný podnik, lebo sme sa v našej priestrannej izbe s balkónom naozaj cítili ako doma a raňajky (croissanty/vajíčka/palacinky) boli neskutočne chutné. Dokonca sme mali autíčko zaparkované priamo pod oknom, takže sme ho mohli mať celú noc na očiach.
Nepotrebovali sme byť hneď v centre mesta, pretože sme tam aj tak neplánovali dlho pobudnúť. Navyše Florjančkov Hram sa nachádzal v smere našej jazdy, na okraji Ľubľany, čo nám skrátilo čas, ktorý by sme stratili len cestou cez Ľubľanu.
Takže po check-ine sme sa vybrali do mesta. Bolo okolo piatej poobede, čiže sme mali ešte kopu času na objavovanie mesta predtým, ako sme sa ráno presunuli ďalej na severozápad. Parkovali sme tu, pretože to bolo najbližšie k našej prvej zastávke, ktorou bol Nebotičnik – ľubľanský ,,mrakodrap.”
Na vrchu tejto budovy sa nachádza panoramatická kaviareň s najkrajším výhľadom na mesto. Vyvezieš sa hore výťahom, ktorý je zadarmo, ceny sú tu úplne zvládnuteľné a menu si prezrieš cez QR kód na stole. Je možné, že práve nebude voľné miesto hneď pri kraji, no keď chvíľku počkáš pri inom stole, určite sa niečo uvoľní. A myslím, že na presádzanie zákazníkov sú tam aj zvyknutí. 😀
Odtiaľto sme ďalej pokračovali na Prešernov trg (trg = námestie), čo je jedna z najznámejších zastávok v Ľubľane. Mnoho budov bolo v Ľubľane navrhnutých slávnym slovinským architektom menom Jože Plečnik, to len taká info navyše, nech si v obraze, keď budeš počuť jeho meno.
Inak, sú tu aj verejné toalety, keby niečo, ukryté pod Trojmostím. Tu sme sa poprechádzali popri rieke Ľubľanica, kúpili prvé suveníry, navštívili Honey House a smerovali na Ľubľanský hrad.
Hore sa dá ísť aj lanovkou, resp. je to taká zubačka, no my sme chceli preskúmavať ľubľanské uličky po svojich. Hrad sme si pozreli zvonku, je to ďalší tip na super výhľad a okolie lemuje krásny čistý park, ktorý ťa doslova láka prejsť sa tade.
Ľubľana je pomerne malá a ak nemáš v úmysle vyslovene behať po každom múzeu, len si pozrieť jej highlighty, tak ti tu úplne stačí pár hodín. My sme tu teda uzavreli pondelkovú kapitolu, prechádzkou sme sa vrátili do parkovacieho domu.
Deň druhý (utorok): Ľubľana – Radovljica – Bled – turistika v Alpách
Z Ľubľany sme ráno vyrazili smer jazero Bled. Predtým nás ale čakala zastávka v obci Radovljica, pretože sa tu nachádza Čebelarski Muzej. Tu sme sa prvýkrát stretli s parkovaním, ktoré si riadiš v podstate sám.
Maj pri sebe pero a papier, lebo často, ak sme chceli parkovanie zadarmo na určitú dobu stanovenú parkoviskom, tak bolo treba napísať čas príchodu a položiť na palubovku. Konkrétne toto parkovisko má 3 vjazdy – 1. a 3. sú zadarmo, tuším, na 12 hodín, no 2. vstup je pre hotelových hostí.
Včelárske múzeum sa nachádza na námestíčku tohto veľmi milého mestečka. Nemohli sme si ho nechať ujsť zo včelárskych dôvodov. 😀 A samozrejme, vrelo ho odporúčame, lebo je moderné, aktuálne, autentické a dá sa povedať, že aj interaktívne. A už smer Bled.
Pri jazere Bled sme boli ubytovaní dve noci tu. Cena vyšla nejakých 130€ na 2 noci pre 2 osoby. Úprimne, pri Blede som čakala oveľa väčšie ceny. Do úvahy ešte pripadalo aj ubytovanie Bled Apartments, no recenzie boli naklonené apartmánu mimo ruchu mesta v krásnej prírode. A vybrali sme si super. Vždy totiž musela byť podmienka parkoviska v cene.
Dve noci sme tu strávili kvôli tomu, že jeden deň bolo na pláne samotné jazero a okolie, a druhý zas turistika v Alpách. Chceli sme to absolvovať v tomto poradí, no museli sme zároveň sledovať počasie, ktoré bolo premenlivé. Po zvyšok utorku hlásili slniečko, streda už bola kadejaká.
Tip na turistiku v slovinských Alpách
A tak nastala zmena plánov, aj vďaka tomu, že sme sa mohli ubytovať skôr ako sme boli pôvodne dohodnutí. Ešte v ten deň sme si dali nenáročnú turistiku v Triglavskom národnom parku (Triglav je najvyšší vrch Slovinska – 2864 m.n.m.) v Julských Alpách.
Keď som vopred hľadala, ktorá turistická trasa bude pre nás najvhodnejšia, stanovila som si niekoľko bodov, ktoré musela spĺňať:
- začínať na horskom priechode Vršič (1600 m.n.m.),
- vrch musí mať do 2000 m.n.m. – nie sme zase kamzíky
- žiadne rebríky, ferraty ani nič podobné, lebo bojím sa výšok
- návrat na to isté miesto kvôli autu.
Prelustrovala som niekoľko webov o turistike v Slovinsku, napríklad trekhunt.com, slovinsko.cz, hiking.dennikn.sk, ale aj tieto anglické – slovenia.info, theculturetrip.com. V skupine Cestovateľská poradňa som dostala tip na vrch Slemenova Špica (1911 m.n.m). Táto stránka mi svojím krátkym, no stručným prehľadom potvrdila, že túra je pre nás naj.
Z Bledu sme sa cez Kranjsku Goru, so zastávkou pri krásnom jazere Jasna (parkovanie na hodinu zadarmo, galérie nižšie je práve odtiaľto) a cez Vršič Pass dostali na začiatok našej trasy. Cesta autom trvala zhruba hodinku.
Horský priechod Vršič je naozaj brutálny zážitok. Donovaly sú oproti tomu slabý odvar. Úzke strmé serpentíny striedajú širšie nestrmé serpentíny. 😀 Cestu lemujú vysoké hory a ideš s otvorenými ústami, až kým nedojdeš po kopu áut na parkovisku pre 15 áut a ostatné popri ceste.
My sme nejakým zázrakom úspešne zaparkovali hneď z príchodu, a tak nebolo potrebné hľadanie miesta. Inak, chodia sem aj autobusy (zastavujú pri chatách), tie nechceš stretnúť v zákrute. Tabuľku s cenníkom parkovania sme našli ledabolo pohodenú pri ceste, takže sme platenie veľmi neriešili a tento risk sa oplatil. Snáď nepríde domov pokutka. 😀 Boli sme teda pripravení na turistiku.
Všetky turistické trasy sú v Slovinsku značené červenou a na šípke vidíš približný čas, rovnako ako u nás. Slemenova Špica je naozaj nenáročná turistika na 2-3h s prevýšením 300m, čo nejako extra nepocítiš a terén je zvládnuteľný. Už počas treku sa pri tebe týčia vysokánske hory a z úplného vrchu máš výhľad široko-ďaleko na všetky svetové strany, v podstate za minimálne úsilie.
Určite si ale pribaľ pršiplášť, prípadne nepremokavú bundu, lebo chvíľu môže mrholiť a o chvíľu páliť slnko. Najlepšie spravíš, ak si vezmeš aj niečo na prekrytie uší, lebo z jednej strany kopca môže fúkať silný vietor a keď prejdeš údolím, tak po vetre ani chýru. Po turistike sme boli súci akurát tak ľahnúť do postele a keď sme sadli do auta, začalo pršať. Bol to nabitý utorok a ďalšie 3 dni pred nami.
Deň tretí (streda): jazero Bled – jazero Bohinj
Bled a jeho čaro
Stredu sme venovali jazeru Bled. Od rána bolo zamračené, okolo obeda hlásili prehánky, no nás to neodradilo a išli sme sa konečne pozrieť na asi najnavštevovanejšie jazero Európy. Zaparkovali sme tu. 4h za 6€. Celodenný lístok bol za 10€, ale my sme vedeli, že 4 hodiny budú stačiť. Nestačili, prišli sme asi po piatich, ale nikto to neriešil.
Začínali sme teda v západnej časti jazera, kde nám aj začalo mrholiť a neskôr sa pustil slabý lejak. Rozhodli sme sa, že ho teda prečkáme v tejto kaviarni s mega výhľadom na jazero. Kým sme tam prišli, tak aj prestalo pršať. 😀 Ale všade je toľko stromov, že si ani nevšimneš, že vôbec prší, tak ťa zakryjú.
Odtiaľto sme pokračovali sem, kde sme si na hodinu za 20€ prenajali loďku, aby sme sa doplavili na bledský ostrovček, ktorý je naozaj maličký a je tu kopa ľudí, no zážitok určite stojí za to. Vieš sem ísť aj pletnou, čo je loďka, ktorá odvezie viacero ľudí, no má vlastného ,,šoféra”, ktorý to odvesluje.
Títo prenajímatelia lodiek sú hocikde okolo jazera, takže sa nestane, že by si ich vynechal/a. Najkratšia plavba z pevniny na ostrov bola práve aj tá naša. Prenájom na hodinu úplne stačí – cca 25 minút veslovania tam aj späť a zvyšok môžeš stráviť na ostrove. Pre nás bola zaujímavejšia samotná plavba.
Jazero Bohinj
Mali sme v pláne aj vyhliadku Mala Osojnica, odkiaľ je brutálny výhľad na takmer celé jazero, no keďže počasie bolo aj poobede kadejaké, lesná cestička už od začiatku mokrá a klzká a ľudia sa šmýkali na blate, dali sme si radšej zmrzku a smerovali k ďalšiemu jazeru – Bohinj. Nie je tak populárne ako Bled (asi kvôli tomu, že nemá v strede ostrov :D), no napriek tomu je krásne.
Veľa ľudí sa tu aj kúpalo, pretože prístupy k vode boli dobre dostupné a nevšimla som si, že by sa niekde platilo za ležadlá tak ako pri Blede. Aj Bohinj má veľa možností, ako sa tu aktívne zabaviť – od plavby po jazere až po cestu lanovkou k lyžiarskemu svahu v zime. Inak a parkovali sme tu. Bola to posledná zastávka v tejto vysokohorskej oblasti krajiny.
Pred pokračovaním mrkni aj na tieto články:
Deň štvrtý (štvrtok): Bled – Izola – Piran – Koper
V predposledný deň nášho výletu sme mali na pláne slovinské pobrežie. Celú cestu z Bledu, asi 1,5h, bol taký lejak, že sme na diaľnici nevideli ani autá pred nami. Na pobreží ale malo byť pekne, no nechcelo sa mi tomu veriť, keď sme sa blížili a stále lialo. No keď sme vyšli z posledného tunela na diaľnici na tejto trase, doslova nás oslepilo slnko. Doteraz to nechápem. 😀
Pred nami boli rozsiate domy s oranžovými strechami obklopené vinohradmi a krásnou prírodou. Cestu lemovali topole, slnko sa odrážalo v mori. Vyzeralo to ako niekde v Toskánsku či v Chorvátsku. Vidno, že sú susedmi. O dovolenke na slovinskom pobreží už tiež Janka písala, ja len doplním naše zážitky a poznatky.
Prvou zastávkou bolo teda mesto Izola. Tu je parkovisko, ktoré je na 12 hodín zadarmo, ale pravdepodobne nenájdeš voľné miesto, no hneď vedľa je ďalšie, platené parkovanie, ale dostupné ako všetky predošlé. V Izole sme si dali krátku prechádzku, navštívili sme zadarmo vežu tohto kostola a ešte sme tam aj skoro ohluchli, keď začalo odbíjať poludnie.
Malé Benátky v Slovinsku
Odtiaľ sme sa prešli po promenáde, pomaly vyhladli a smerovali na neskorý obed do mesta Piran, ktoré je najkrajšie z týchto prímorských. Asi trištvrte hodinu sme hľadali parkovanie, no v nesprávnej časti mesta. Parkovací dom Arze bol mimo prevádzky, parkoviská na okolí boli nafullované, a tak sme skúsili ísť ešte na druhú stranu mesta, do parkovacieho domu Fornače, pod ktorým je ešte jedno parkovisko.
Fornače nesklamalo, hneď sme našli voľné miesto, aj keď som myslela, že tam strávime ďalšiu hodinu čakaním, kým niekto odíde. Mali sme ale šťastie, zaparkovali a smerovali na obed do Riviera Adriatic, kde sme dokonca natrafili na slovenskú obsluhu. A aj jedlo mali fajnové, hneď pri promenáde.
Odtiaľ sme šli do piranského prístavu, vyšliapali na mestské hradby (2€/osoba) a potom na vežu (2€/osoba) tohto kostola. Uličky Piranu boli rozkošné, farebné a mali špeciálnu atmosféru, ktorú musíš zažiť. V tento deň tu bolo poriadne teplo, preto sme mali so sebou plavky a okúsili slovinské more na vlastnej koži.
Pri Pirane je ešte mesto Portorož (obľúbené kvôli plážam), no to nebolo našou prioritou, keďže kúpať sa dalo v každom z týchto pobrežných miest. Pokračovali sme teda do Koperu, kde sme si vybavili neskorší check-in na jednu noc v tomto ubytovaní, aby sme z Bledu mohli ísť rovno do Izoly a nemuseli sa vracať.
Noc sme strávili v Koperi. Je to dôležitý slovinský prístav, pláže ale nie sú nič moc, videli sme vlastne len jednu, no vybrali sme ho kvôli dobrej cene za ubytovanie. Ostatné mestá na pobreží sú totiž viac turistickejšie, a teda tomu nasvedčujú aj ceny. Vieš si takto pozrieš mestá, na ktoré ti stačí deň a pokračovať ďalej.
V tomto podniku sme si podvečer dali posledné drinky so západom slnka, zakončili to zmrzkou, pozreli si námestie a išli spať, nech sme oddýchnutí na dlhú cestu, ktorá nás čakala.
Deň piaty (piatok): Koper – Predjamský hrad – Maribor – Banská Štiavnica
Cesta domov vôbec nebola taká náročná a dlhá ako sa môže zdať. Z Kopera sme išli asi 11 hodín (zvládne to odšoférovať aj jedna osoba), no kvôli zastávkam, ktoré sme si robili ešte cestou. Predposlednou z nich bol Predjamský hrad, kam sme chceli ísť už deň pred tým, cestou k moru, no keďže lialo, tak sme si to nechali na neskôr. A vyplatilo sa.
Slniečko nám svietilo, okolie Predjamského hradu bolo krásne, pokojné, plné Čechov asi ako celé Slovinsko a veľmi sa nám tu páčilo. Na správne parkovisko ťa nasmerujú podľa obsadenosti, takže ho nejdem ani spomínať, no stálo asi 5€ na celý deň.
Z Predjamského hradu sme si dali ešte raz zastávku v Maribore, aj kvôli najstaršej vínnej réve, ktorá sa tu nachádza (musíš ochutnať akékoľvek slovinské víno, mňam!). V pondelok sme boli od nej kúsok, no túto 400-ročnú kočku sme si nevšimli. 😀 Ale boli sme radi, že sme sa Mariborom, našou prvou aj poslednou zastávkou v Slovinsku, mohli ešte raz prejsť. Potom už len smer domov.
Naspäť vieš ísť aj južným a juhovýchodným Slovinskom, no tam nás nič vyslovene až tak nelákalo, no viem, že je tam kopa ďalších pekných miest, ktoré ľudia navštevujú. Je to kúpeľná oblasť, takže wellness ti možno padne vhod, hlavne po 5 dňoch na cestách.
Keď si kúpiš turistických sprievodcov, napríklad tento (mega namakaný), tento alebo tento, jednoznačne budú tvojou pravou rukou aj v tejto časti krajiny. Obľúbený je napríklad žrebčín v Lepici či mestá na východe, ktoré sú ako vystrihnuté z vinárskeho časopisu.
MAPKA miest, ktoré v Slovinsku treba vidieť
V tejto mapke nájdeš zaznačené všetky miesta, ktoré jednoducho v Slovinsku musíš navštvíiť. Verím, že inšpiruješ mojimi tipmi a užiješ si svoju dovču najlepšie, ako sa dá. 🙂 Stačí, keď mi nižšie zanecháš svoj mail a ja ti obratom pošlem mapku.
Dúfam, že teraz už rozumieš, prečo je pre mňa Slovinsko rozmanitou krajinou. Pokojné mestá striedajú vysočizné Alpy a tie sú zas striedané Jadranským morom. Neskutočná krajina a neskutočné zážitky, za ktoré sme neskutočne vďační.
Autor: Alexandra
Kočka, ktorá sa pri cestovaní snaží ušetriť každé euríčko. Cestuj s ňou a sleduj jej super tipy. Zaručí ti to ten najlepší low-cost výlet!
IG: __a_l_e_x_i_s_
Autor: Sima
Solo cestovateľka, ktorá vymenila pohodlie domova za život v 7 rôznych krajinách a 5 Erasmus pobytov. Ukazujem, že cestovať sa dá aj s malým rozpočtom a hlavne bezpečne – aj keď cestuješ sama. Sleduj ma, ak chceš vidieť svet bez Instagramových filtrov, získať inšpiráciu a sebavedomie na cesty. Aj keď sa bojíš ísť sám/a – ukážem ti, že to zvládneš!
