Čo vidieť v poľskom meste Krakov a okolí za 3 dni

Do Krakova sme sa rozhodli ísť úplne spontánne asi týždeň pred výletom. Vyhradili sme si na mesto a okolie 3 dni – piatok, sobota, nedeľa – predĺžený víkend. Úplne nám to stačilo, videli sme všetko, čo sme mali na pláne a využili posledné teplé dni jesene. Poď si prečítať, ako môžeš v Poľsku vidieť Krakov, svetoznámu soľnú baňu Wieliczka a smutnú históriu koncentračného tábora Osvienčim.

Toto je hostblog. Ďakujeme Saške za napísanie článku!

O Krakove

Krakov je druhé najväčšie, najvýznamnejšie kultúrne a historické mesto Poľska, ktoré leží na rieke Visla. V starom meste to hýri historickými stavbami, je to aj z toho dôvodu, že Krakov má bohatú históriu nielen ako korunovačné mesto Poľska, ale aj prvou poľskou univerzitou V Krakove sa nachádza vyše 6 tisíc historických objektov a jeseň Krakovu naozaj pristane. O tom svedčia aj naše fotky od môjho fotografa, ktoré uvidíš v článku.

Ako ísť do Krakova

Krakov je od slovenských hraníc pomerne blízko, takže ako víkendový trip autom je ideálny. Ak chceš ísť vlakom či autobusom, záleží odkiaľ vyrážaš. Väčšinou ale musíš absolvovať aspoň jeden prestup, najčastejšie v Česku. Ak vieš o priamom spoji, daj mi, prosím, vedieť do komentára. Spoje si vieš pozrieť tu a nech sa páči – zľavu na lístky nájdeš tu. 

Diaľničnú známku ti netreba, v Poľsku majú spoplatnené 4 úseky ciest, ktorými ale pri výlete do Krakova nepôjdeš. V tomto článku sa o tom dočítaš viac. Ak ide o šoférovanie, je také poľské – na rýchlosť sa veľmi nedbá ani v obciach, ale to sme si už všimli u poľských kamiónov aj na Slovensku. Inak je to ľahko zvládnuteľné. 

Ubytovanie v Krakove

Ubytovanie v Krakove nie je problém. Na Airbnb alebo Bookingu nájdeš parádne a moderné izby či byty za skvelú cenu. My sme váhali, či nakoniec do Krakova pôjdeme, a tak nám tie ubytká, ktoré som mala vyhliadnuté, vyfúkli, medzi nimi napríklad toto. Našťastie mi ešte v zálohe ostal tento plne vybavený apartmán s parkovaním.

Nepotrebovali sme bývať v centre Krakova, pretože nebol naším východiskovým bodom, a tak ani toto ubytko nie je priamo v centre mesta, ale v jeho okrajovej časti. Ty si pokojne vyber ubytovanie, aké ti vyhovuje. 

Pokojne sa inšpiruj aj touto mapkou:

Booking.com

Ak je to možné, vopred zaplať kartou, my sme s týmto mali menší problém. Vopred sa platiť nedalo, no na Bookingu mali info, že sa platiť kartou dá. Samozrejme, že to nebolo možné a my sme so sebou nemali žiadne zlote. Ďalší deň sme teda v centre Krakova chceli peniaze zameniť, no okašľali sme sa, ale o tom viac nižšie. 

Čo ochutnať v Krakove

Týchto pár jedál je charakteristických pre Krakov alebo celkovo pre Poľsko, tak ich pri návšteve nevynechaj a určite aspoň jedno ochutnaj. Paradoxne sme nikde nenatrafili na krowky. 😀

• zapiekanka – ako u nás zapekanka, rozkrojená, plnená čím len chceš a zapekaná bageta
• bigos – dusené jedlo z kyslej a čerstvej kapusty a rôznych druhov mäsa
• žurek – kyslá zemiaková polievka s párkom a vajcom, najčastejšie podávaná v bochníku
• pierogi – pirohy nasladko alebo naslano
• nalešniki – palacinky na milión spôsobov
• barszcz – niečo ako boršč, z červenej repy
• precel – tradičný praclík, ktorý predávajú na každom rohu, posypaný makom alebo sezamom

Zopár tipov na podniky, kde sa oplatí zájsť:

• Ristorante Sant’Antioco – talianska reštaurácia na hlavnom námestí, ochutnaj tu tiramisu, budeš sa ešte dlho zalizovať
• Garden Restaurant – vyššie ceny, no nádherný interiér
• Pierwszy Stopień – dokonalé prostredie s tradičnou poľskou kuchyňou
• Mr. Black Cocktail Bar – keď na koktejl v Krakove, tak jedine sem
• Salta Resto – tu ozaj veľmi chutne varia a ešte to aj brutálne vyzerá
• Art Restaurant – waaau efekt zaručený, minimálne čo sa týka priestorov
• Folga – perfektné miesto pre nadšencov seafoodu
• Qrudo Food & Wine – food & wine, to stačí, nie? 🙂
• Mleczarnia – tu to vyzerá ako u mojej starkej, ale je to obľúbená kaviareň domácich
• Cytat Cafe – jedna krásna kaviareň s úžasnými snackmi

Zloty vs euro

V čase písania tohto článku je platný kurz 1 EUR = 4,62 PLN. Orientačné ceny sme si rátali úplne primitívne, najjednoduchšie ako sa dalo. Dám ti názorný príklad. Keď niečo stálo 15 PLN, vydelili sme to zaokrúhlenou 5 (4,62 PLN), a tak sme vedeli, že cena niečoho bude okolo 3€. Keď sme platili 70 PLN, vedeli sme, že to bude zhruba 12€. Naopak, 1 PLN = 0,22 EUR.

Dobre sme vedeli, aký je aktuálny kurz, no v meste majú tie najhoršie kurzy ever. Poliaci sú obchodníci a bohužiaľ, z každej strany na nás chceli zarobiť. Teta v zmenárni na námestí sa na nás usmievala ako keby sa nič nedeje, keď nám chcela zloty predať v kurze 1 EUR = 3,6 PLN. Nenechaj sa nachytať, navštív radšej aj ďalšie zmenárne a hlavne sa pýtaj, koľko zlotych za eurá dostaneš. 

Najlepšie bude, ak si zameníš (a odporúčam mať hotovosť, lebo karty sú na mnohých miestach neznámy pojem) mimo Krakova, možno ešte v banke na Slovensku, kde s najväčšou pravdepodobnosťou budeš vedieť, že ťa nikto neokašle.

Kiežby aj nám niekto povedal, že si nemáme meniť peniaze v Krakove. Nechali sme sa totiž pekne oklamať a na kurze sme pri zámenách prišli o 25€ úplne zbytočne, lebo nakoniec sme za ubytovanie aj tak (zrazu!) mohli platiť v eurách. Keby sa tam ale dalo platiť kartou, mohla som zaplatiť Revolutom, kde som mala zamenené eurá na zloty. O týchto poľských kšeftoch sme sa dozvedeli z tohto článku, no príliš neskoro.

V skratke teda:

1. Ak sa dá, dones si zlote zo Slovenska.
2. Ak sa nedá, vytiahni si z ATM.
3. Ak sa ani tak nedá, skúšaj všade platiť kartou alebo eurami.
4. Poslednou možnosťou je zameniť eurá za zlote v zmenárni, no mimo centra Krakova.

Čo vidieť v Krakove

Krakov je mesto na jeden deň. Stačí si dať prechádzku po centre a zrejme uvidíš všetky hlavné must-see tohto mesta. Asi najznámejšou pamiatkou je Wawel – korunovačné miesto poľských panovníkov + je odtiaľto pekný výhľad na rieku Visla a je tu príjemné nádvorie, ktoré hrá všetkými farbami.

Ďalej si pozri Rynek Glowny s tržnicou Sukiennice a s Bazylika Mariacka, jej interiér je prekrásny, no musíš si kúpiť lístok v budove oproti, ktorý stojí 10 PLN a kartou sa nedá platiť. Vyjsť sa dá aj na severnú vežu kostola, no v čase našej návštevy bola uzavretá. Z tejto veže každú hodinu trúbi trubač melódiu s názvom hejnal. Je spomienkou na trubača, ktorý kedysi trúbil a tým varoval okolie pred nájazdom Tatarov.

Historická tržnica Sukiennice pôvodne slúžila ako sklad súkna, s ktorým sa na námestí obchodovalo. Predávajú sa tu rôzne remeselné výrobky, šperky, kožené veci a suveníry. Na jej východnej strane stojí pomník poľského básnika Adama Mickiewicza, ktorého si ale ,,privlastňuje“ Litva. 

Ďalšie známe kostoly sú napríklad Bazylika Dominikanów pw. Świętej Trójcy alebo Bazylika Bożego Ciała. Mne sa veľmi páčil aj Kościół pw. św. Józefa, v štýle red bricks. Ten je naozaj neskutočný, minimálne zvonku.

Medzi známe ulice patrí napríklad milá ulička Floriańska a židovská štvrť Kazimierz s kopou synagóg. Na jeseň je veľmi pekný park okolo opevnenia Barbakan Krakowski a pri najstaršej univerzite Poľska – Jagiellonskej univerzite.

Zaujímavosťou je, že na nádvorí Collegia Maius od 9tej ráno 17tej v každú nepárnu hodinu hrá študentská hymna Gaudeamus igitur.

Keď sa v meste začneš nudiť, požičaj si kolobežku a voz sa, kde ťa to zavedie. Samozrejme, platí to aj pre tých, ktorí sa chcú len tak prechádzať po meste a nasávať atmosféru. Je to na tebe. Nám už ale bolo chodenia dosť. 😀

Tipy, ako navštíviť soľnú baňu Wieliczka

Soľná baňa Wieliczka, zaradená do svetového dedičstva UNESCO už v roku 1978, sa nachádza blízko mesta Wieliczka na juhu Poľska, neďaleko Krakova. Patrí medzi najstaršie na svete. Je hlboká 327m, dlhá približne 250km a má 9 poschodí. Pre turistov je sprístupnená 3,5km dlhá trasa, o ktorej viac nižšie. Z celej bane tak uvidíš len mizivé 2%!

Ešte počas druhej svetovej vojny bola Nemcami využívaná ako továreň, no dnes je zaujímavou turistickou atrakciou, ktorá ponúka viaceré výtvory, ktoré vysekali baníci, podzemné jazerá a expozíciu soľného baníctva. Ročne ju navštívi viac ako milión turistov, niektorí aj kvôli wellness stredisku, ktoré je tu vybudované. Inhalovanie ,,slaného vzduchu“ je totiž zdraviu prospešné.

Ak chceš navštíviť soľnú baňu v meste Wieliczka, máš dve možnosti trasy – tourist a miners route. Turistická je bežná, zhruba 2,5h prehliadka, najnižšie v 135m na 3. ,,poschodí” bane. Pri baníckej dostaneš do výbavy aj prilbu a ochranné oblečenie, a naozaj fáraš. Táto trasa ale nie je vždy dostupná. Tu nájdeš detaily k tourist route a tu k miners. Pokiaľ mám dobré info, tak prehliadka v slovenčine nebýva, my sme mali v angličtine.

Vidieť túto baňu bol jeden perfektný zážitok, pri ktorom sme neustále chodili s otvorenými ústami. Prehliadka bola interaktívna, mali sme prestávku na občerstvenie, ale hlavne to bolo neuveriteľne pekné miesto. Zaujímavosťou je, že dokonca aj kryštály v lustroch sú vyrobené zo soľnej skaly.

Zároveň sme sa utvrdili v tom, že práca baníka patrí medzi najťažšie na svete. Asi nemusím písať, že pre klaustrofobikov to nebude najlepšia voľba v itinerári výletu.

Čo vedieť pred návštevou bane

• Lístky odporúčam kúpiť vopred online. Na mieste sa ti to nemusí podariť, nakoľko mnohí vedia, že kúpou lístka cez internet si na 100% zaručia svoj vstup, takže pravdepodobne na mieste už nebudú dostupné – to platí hlavne od piatka do nedele. My sme lístky kupovali na konkrétny čas v utorok a v bani sme boli v piatok. 
• Ak si kúpiš lístok online, je treba si vyzdvihnúť jeho fyzickú verziu v okienku pri vstupe. Príď teda o pár minút skôr.
• V bani je okolo 18-20 stupňov, takže ak si vezmeš najviac dve vrstvy oblečenia, bude ti fajn. To platí pri Tourist route, pri Miners je to asi 14-16 stupňov. Hlavne si obuj pohodlné topánky, keďže ťa čaká samé chodenie.
• Do bane vchádzaš po vyše 300 schodoch, hore sa vezieš výťahom. Vyjdeš na inom mieste, ako vchádzaš (platí pri Tourist route).
• Fotenie priestorov bane (bez blesku) je v cene lístka, ponúkajú aj zľavnené vstupné.

Pred pokračovaním mrkni aj na tieto články:

Koncentračný tábor Osvienčim a fakty

• Bol to nacistický koncentračný tábor, založený pri poľskom meste Osvienčim (nem. Auschwitz) asi 50 km západne od Krakova. 
• Obrovské množstvo sovietskych zajatcov si nakoniec vyžiadalo vybudovanie nového tábora Auschwitz II, na mieste bývalej obce Brzezinka (nem. Birkenau). Plánovaná kapacita pre celý komplex táborov Auschwitz I, II a III bolo 125 000 ľudí.
• Z oblasti bolo následne vysťahovaných asi 1200 poľských roľníkov a obyvateľov budov v oblasti asi 40 km2 okolo zamýšľaného tábora. 
• Prvý transport s väzňami do tábora dorazil 14. júna 1940, tvorilo ho 728 poľských zajatcov, z ktorých 20 boli Židia. 
• Pôvodné budovy kasární boli jedno a dvojposchodové stavby z červených tehál, ktoré nemohli poskytnúť ubytovacie priestory pre dostatok väzňov. Jednoposchodové stavby boli preto prebudované, bolo k nim pristavené ďalšie poschodie. Boli tiež postavené nové budovy, použité boli aj budovy zabrané vysťahovaným Poliakom. 
• Každý z barakov, v ktorom boli umiestnení väzni, sa označoval blok a mal pridelené číslo. 

• V bloku 11 sa nachádzalo táborové väzenie (navštíviš pri prehliadke). Nachádzali sa v ňom zvláštne cely na státie s podlahou asi 1,5 m2, do ktorých sa vchádzalo malým otvorom pri podlahe. Boli do nich umiestňovaní viacerí, väčšinou 4 väzni, ktorí museli postojačky prečkať celú noc (počas dňa však museli spolu s ostatnými pracovať). V suteréne bloku sa nachádzali aj cely, v ktorých nechávali väzňov bez prísunu stravy a vody zomierať hladom, často vo veľkom množstve.
• Spočiatku bolo jediným spôsobom popráv v tábore zastrelenie. 
• Zyklon B bol vysoko jedovatý pesticíd na báze kyanovodíka, ktorý bol využívaný v plynových komorách. Použitie látky Zyklon B a vytvorenie prvej plynovej komory v protileteckom kryte spolu s krematóriom, umožnilo začiatok masových vrážd na priemyselnom základe. V plynových komorách v tábore Auschwitz I bolo zavraždených asi 60 000 ľudí.
• V priebehu roka 1943 sa podarilo z tábora prepašovať rozsiahlu správu so štatistikami o dianí v tábore. Dostala sa do rúk Poľskej exilovej vláde, do Washingtonu a inde. Nikto však proti dianiu v tábore nezakročil. 
• 10. apríla 1944 sa podarilo z tábora utiecť dvom židovským väzňom A. Wetzlerovi a R. Vrbovi pochádzajúcim zo Slovenska. Po príchode do Žiliny nadiktovali židovským predstaviteľom 32-stránkovú správu o hrôzach v Osvienčime, ktorá sa stala známou ako Wetzlerova a Vrbova správa (publikovaná v knihe A. Wetzlera Čo Dante nevidel, film Správa). 
• Napriek tomu, že ju židovskí predstavitelia poslali do Maďarska, Švajčiarska, Vatikánu a inde, oslovené inštitúcie nijako nekonali. Rovnako ani po tom, čo 4. apríla 1944, kvôli pripravovaným náletom na blízku továreň I.G. Farben, spojenecké prieskumné lietadlo zachytilo na niekoľkých snímkach koncentračné tábory. 
• Tábory ani plynové komory sa ani raz nestali cieľom spojeneckých náletov.

Ďalšie smutné fakty

• Príkaz na definitívne opustenie tábora prišiel 17. januára 1945 po priblížení sovietskych jednotiek. Kolóny väzňov pochodovali v zime cez dediny a mestá a umierali pred očami miestnych obyvateľov. Z približne 60 tisíc väzňov 15 tisíc zomrelo.
• Nápis nad jednou z vnútorných brán Arbeit macht frei znamená v preklade Prácou k slobode.
• Rôzne kategórie väzňov boli rozlišované pomocou zvláštnych farebných značiek, pracujúci väzni nosili bielo modré pásikované väzenské rovnošaty. 
• Od začiatku roku 1943 do konca roku 1944 boli väzňom vytetované čísla, to sa týkalo všetkých, okrem nemeckých väzňov. Najhoršie sa spravidla zaobchádzalo so sovietskymi vojnovými zajatcami a Židmi. 
• Väzni museli pracovať 6 dní do týždňa, v nedeľu sa nepracovalo, tento deň bol určený na očistu a upratovanie. 
• Drsné pracovné podmienky spolu s nedostatočnou stravou a zlými hygienickými podmienkami medzi väzňami viedli k ich vysokej úmrtnosti.
• Červená armáda dorazila do koncentračného tábora Auschwitz 27. januára 1945. Nachádzalo sa tam asi 7-8 000 chorých väzňov neschopných transportu a mnoho tých, ktorí sa pred evakuáciou schovali, napr. deti. V komplexe ležalo asi 1 000 nepochovaných tiel.
• Auschwitz sa stal symbolom genocídy európskych Židov a utrpenia miliónov ostatných ľudí, ktorí boli nacistickým režimom prenasledovaní a zabití. 
• Nacisti zavraždili v tomto a v priľahlom tábore Auschwitz-Birkenau medzi rokmi 1940-1945 cez 1,5 milióna ľudí.

Na čo myslieť pred prehliadkou

Hneď rada na začiatok – príď minimálne polhodinu pred vstupom. Keď sme totiž dorazili, pri vchode bolo neskutočné množstvo ľudí. Niektorí si kupovali lístky na mieste, čo spôsobovalo chaos, pretože nikde neboli žiadne informačné tabule, kde sa má človek postaviť, kam ísť.

My sme takto zbytočne stáli asi 20 minút v rade, až kým sme sa nedostali bližšie k vstupu, kde sme zistili, že stojíme v rade pre skupinový vstup (podotýkam, že nikde žiadne informácie!) a mohli sme byť dávno dnu. 

Našťastie sme to stihli úplne že ltt – 11:45 sme mali vstup a 11:45 sme sa dostali na určené miesto. Pokojne teda príď aj skôr, je možné, že ešte budeš hľadať parkovacie miesto – na to nás, chvalabohu, naviedli.

Hlavne, kúp si lístok vopred (ponúkajú aj zľavnené vstupné a na stránke majú všetko super vysvetlené), ušetrí ti to kopu času, stresu a v dnešnej dobe je to aj samozrejmosť. Stačí ho mať pri sebe v digitálnej forme, ide primárne o QR kód, na základe ktorého sa dostaneš cez turniket hneď po krátkej kontrole batožiny.

Dostaneš slúchadlá s malým rádiom a po krátkom dokumente v kine (vtedy sa slúchadlá zapájajú do sedadla) ideš na prehliadku so svojím sprievodcom, ktorého nájdeš hneď pri východe z kina.

Priebeh samotnej prehliadky

Prehliadka trvá zhruba 3 hodiny, preto odporúčam pribaliť si malý snack a vodu, väčšinu času totiž stojíš na nohách a pre niektorých to môže byť vyčerpávajúce. Začínaš v budovách Auschwitz I, kde sú rôzne expozície, pôvodné fotky a osobné veci nevinných ľudí, ktorí tu našli smrť. 

V spojení s výkladom bola pre mňa toto asi najťažšia časť prehliadky. Keď som videla fotky, slzy sa mi tlačili do očí a keď som videla kopu topánok či 2 tony ľudských vlasov, prišlo mi zle. Nemohla som sa na to pozerať, a to mi vopred ani nenapadlo, že to na mňa bude tak extrémne pôsobiť.

Filmy a knihy, prípadne fotky, totiž vôbec neukazujú toto miesto tak surovo, akým v skutočnosti je. Zrejme budeš mať po návšteve Osvienčimu úplne iný uhol pohľadu na túto tematiku.

Auschwitz I a Auschwitz II – Birkenau

Je to miesto, ktoré ťa nenechá chladným. To, čo sa tu dialo, v tebe pravdepodobne vyvolá zmiešané pocity a nebudeš vedieť, či sa hnevať alebo plakať, preto maj radšej pre istotu so sebou aj servítky. Som rada, že tento článok píšem s odstupom času, pretože by mi asi prišlo nevoľno už len pri pomyslení na plynovú komoru, ktorou sme v Auschwitz I prechádzali a po východe z ktorej ma úplne striaslo.

Navštíviš teda 2 miesta – Auschwitz I a Auschwitz II – Birkenau. Medzi týmito miestami každú chvíľu premáva zadarmo žltý shuttle bus. Ak ideš na vlastnú päsť, môžeš ísť kedykoľvek, ak ideš v guided tour, sprievodca ti vopred oznámi, kedy sa autobusom presuniete na Auschwitz II, kde budete pokračovať v prehliadke.

Auschwitz II nie je až tak silne emotívny zážitok, no stále je to miesto, ktoré je pre mňa dodnes nepochopiteľné, ako mohlo tak dlho fungovať a nikto o tom nevedel. Vieš si prezrieť pozostatky plynových komôr a my sme napríklad dostali výklad aj k miestnostiam, kde spávali stovky žien a videli sme toalety, ktoré mohli byť používané len 2x do dňa (ráno a večer).

Navyše, tie davy návštevníkov, ktoré tadiaľto prechádzali, dodávali miestu taký pocit, že sme sa ešte viac vedeli vcítiť to situácie, ktorá sa tu diala pred takmer 80 rokmi. Treba pamätať na to, že sa tu treba správať nadmieru úctivo a uvedomiť si, na akom mieste sa nachádzaš.

Pár slov na záver

Holokaust a genocída je téma, pri ktorej sa mi po tomto zážitku nahrnú slzy do očí a nabehne husia koža. Už odkedy sme sa o tom učili na základnej škole, som vedela, že to musím vidieť na vlastné oči a až potom bližšie pochopím, čím si nevinní ľudia prešli. 

Je hrozné, že takéto zverstvá sa kedysi diali. Možno sa niekde dejú aj teraz a nikto o tom ani len netuší. A ak sa deje, tak dúfam, že sa to čo najskôr vyrieši. Nesmie sa to opakovať a nesmieme pred tým zatvárať oči a tváriť sa, že sa to nikdy nestalo. 

Veľmi dobre to vystihuje môj obľúbený citát z mojich naj hodín dejepisu, ktorý, mimochodom, visí aj pri vstupe do jednej z budov Auschwitz I. – Those who do not remember the past are condemned to repeat it. (,,Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k jej zopakovaniu.“ – George Santayana)

Oslovil ťa Krakov a jeho okolie, či ani veľmi nie? 🙂