Ak sa chystáš do Indie, tento článok je pre teba, ako stvorený. Nájdeš v ňom odpoveď na to, aké dôležité veci potrebuješ/nepotrebuješ zobrať so sebou ale aj kopec rôznych praktických vecí sa v ňom dočítaš. Nech sa páči, inšpiruj sa pre cestou.
Za mňa – ÁNO. Avšak, nie celá India je špinavá rovnako. Sú miesta, ktoré sú extrémne znečistené – oveľa viac ako tie, ktoré sme navštívili my. Taktiež tam ale nájdeš miesta, ktoré sa so špinou relatívne vysporiadali.
Indii však patrí jedno veľmi neblahé prvenstvo – 7 z 10 najšpinavších miest sveta za rok 2018 sa nachádza práve tu.
Medzi čistejšie miesta v Indii patria: Mysore,Tiruchirapalli, Navi Mumbai, Kochi, Hassan,Mandya, či Bengaluru.
V tejto mapke si môžeš pozrieť, ktoré mestá sú špinavé a ktoré naopak nie:
Kto z vás chce v Indii dovolenkovať, veľmi odporúčam oblasť Goa či Kerala. O dovolenke v indickom Goa si môžeš prečítať v článku: Tipy na dovolenku v Indickej Goa.
Potrebuješ v Indii nosiť rúško?
Záleží na tebe. Vzduch je znečistený (v niektorých miestach viac, v iných menej), no dýchať vieš aj bez rúška. Medzi mestá s najviac znečisteným vzduchom patrí Egyptská Kahira, Dillí, Peking, Moskva, Instanbul, Kanton, Šanghaj, Buenos Aires, Paríž a Los Angeles.
Je dobré mať so sebou rúško, prípadne postačí šatka či tunel.
Indovia
Indovia sú jednoducho iní, nepochopiteľní. Majú iné hodnoty, ciele, spôsob komunikácie. Mne prišli ako tínedžeri v najhoršej puberte, s ktorými sa proste nedá rozprávať. Jednoducho povedané, pri dorozumievaní sa je angličtina iba polovicou problému. Aj s Indom, ktorý hovorí anglicky, je dohodnúť sa ťažké. Za všetko hovorí osmička, ktorú robia hlavou namiesto toho aby vám odpovedali áno alebo nie.
Indovia a turisti
Nemôžem hovoriť za celú Indiu a každého turistu. Namiesto toho ti rozpoviem moje príbehy.
Nech sme boli kdekoľvek, na ulici nás zastavovali Indovia. Okrem predavačov a tuktukárov bola medzi nimi špeciálna skupina ľudí, ktorí sa tvárili, že sa s nami chcú len tak dať do reči. V 100% prípadoch však “len tak” znamenalo, že niečo chcú, len mali stratégiu ako to dostať.
Príbeh týchto Indov začínal väčšinou tým, že bývajú neďaleko a radi sem chodia pomáhať turistom. Po pár minútach pokecu z nich vždy vypadlo, že pomáhajú indickým sirotám, že chcú aby sme išli učiť tie siroty na jednu hodinu angličtinu, že ich kamoš má neďaleko reštiku, že sú sprievodcovia a môžu nám povedať viac k budhizmu či hinduizmu alebo nás zobrať na výlet…Jednoducho, vždy sme sa dostali k peniazom.
Počas môjho času v Indii som nestretla jedného Inda, pri ktorom by som necítila, že naozaj nám chce nezištne pomôcť či pokecať. Vždy vo vzduchu viselo niečo čo chceli a bola len otázka času kedy sa k tomu dostanú a povedia, že chcú peniaze. Akoby to čo hovorili nekorešpondovalo s tým čo z nich vyžarovalo a ako som sa pri nich cítila. A aj kvôli tomuto som s nikým z Indie nemala žiadnu reálnu hlbšiu konverzáciu.
V meste Kushinahar sme stretli Inda – Salima, ktorý od nás nechcel peniaze. Práve naopak. Platil za nás. Pozýval nás na obed či večeru, platil vstupy na pamiatky kam nás zobral. A na konci nám dal 500 indických rupií (cca 8€) aby sme na neho nezabudli. Za tri dni na nás minul cca 50€. Salim bol bohatý, mal vlastný business a bol z dobrej rodiny.
Stále bola ale jeho snaha pomôcť nám podmienená – jednak sa chcel s nami ukázať medzi kamošmi (“aha ja mám európskych kamošov), jednak som sa mu páčila. To bolo veľmi komické keďže sme v Indii boli s Marekom, mojím frajerom. Salim sa o nič nepokúsil (azda okrem jedného pokusu chytiť ma za ruku :D) no z jeho správania sa to dalo čítať, ako v knihe. Pri Salimovi neboli za snahou pomôcť nám peniaze, zato tam boli sympatie ku mne.
Všetko však píšem iba ako moju individuálnu skúsenosť pretože som bola len v pár miestach Indie a nedá sa generalizovať, že každý Ind má pri komunikácií s turistom skrytý úmysel.
Kravy v Indii
Kravy sú v hinduizme posvätné zvieratá a keďže väčšina Indov sú hinduisti, kravy nájdeš naozaj všade – vrátane štvorprúdových ciest. Krava bola kedysi ukazovateľom bohatstva. Čím viac mala rodina kráv, tým boli bohatší.
S kravami sa tiež obchodovalo a dávali sa aj ako svadobný dar. Mlieko z kravy sa pije, exkrementy sa používajú na vykurovanie či stavbu domov. Mäso z kravy hinduisti nejedli, no občas kravu predali moslimom, ktorý jej mäso jesť môžu.
Veľa kráv je voľne na ulici. Je to aj tým, že ak je krava už stará, Indovia ju pustia, aby neumrela na ich majetku. Ak by totiž u nich krava zomrela, museli by ísť na púť a nakŕmiť brahmanov v dedine.
Kasty v Indii
Hinduisti veria, že ľudí stvoril Brahma a s tým vznikol rovno aj kastový systém. Ten má 4 oficiálne kasty a jednu neoficiálnu. Dnes je podľa ústavy ilegálne diskriminovať ľudí na základe kasty. Skoro každý na vidieku sa však kastami riadi. Najmä keď sú voľby či keď je svadba. O zrovnoprávnenie ľudí sa zaslúžil aj Mahatma Ghandi.
Brahmani – najvyššia kasta. Hovorí sa, že brahmani boli stvorení z úst samotného Brahmu. Vyznačujú sa ostrými črtami, sú vysokí. Historicky boli kňazmi či učiteľmi.
Kšatriovia – bojovnícka kasta, zodpovedala za poriadok a udržovanie práva a ochranu pred nepriateľmi. Hovorí sa, že kšátriovia boli stvorení z rúk Brahmu.
Vaišiovia – kasta obchodníkov. Hovorí sa, že boli stvorení zo stehien Brahmu. Vaišiovia majú tmavšiu pokožku.
Šúdrovia – kasta remeselníkov a roľníkov. Stvorení boli z chodidiel Brahmu.
Nedotknutelní – najnižšia kasta. Žiadny hinduista sa ich nemohol dotknúť či zamestnať ich. Ak sa im narodilo dieťa, bolo automaticky tiež v kaste nedotknuteľných. Takéto deti nemohli chodiť do školy či k doktorom. Väčšinou išlo o žobrákov, ktorí žili na okraji mesta. Zarábali si napríklad sťahovaním mŕtvych kráv z kože. Z nich robili topánky a predávali ich. Napriek tomu, že boli chudobní, mäso z mŕtvych kráv nejedli pretože im to zakazuje hinduizmus.
Funguje tu predestinácia – akonáhle sa do jednej z kást narodíš, zotrvávaš v nej celý život. Ak napríklad tvoji rodičia boli zametači kanálov, budeš celý život zametať kanály aj ty. A keď to budeš celý život robiť dobre, máš šancu, že v ďalšom živote sa narodíš do vyššej kasty. Veľký rozdiel medzi budhizmom a hinduizmom sú práve kasty. Tie v budhizme nie sú.
Ďalšie praktické tipy na Indiu
Angličtina v Indii
Indovia, ktorí pracujú v službách majú aspoň základnú znalosť angličtiny. Typický je silný indický prízvuk, z ktorého si ľudia robia srandu. Ak aj nevieš anglicky, dorozumieš sa rukami a nohami. Pomôcť ti môžu aj appky na preklad z Indie do angličtiny či do slovenčiny. Dobre použiteľná je napríklad Google Translate.
Indická SIMkarta
Nájsť fungujúcu Wi-Fi v Indii je niekedy náročné. Mnoho z nich vyžaduje SMS verifikáciu cez tvoje číslo, no SMS na slovenské číslo nikdy nepríde. Ak zostávaš v Indii dlhšie, oplatí sa ti kúpiť indickú SIMkartu. V ponuke sú rôzne balíky, ideálne je opýtať sa priamo v obchode. Priprav sa, že na registráciu indickej SIMkarty potrebuješ pas a asi hodinu času – je tam veľa administrácie.
Check-In na hoteli
Pri každom Check-ine musíš vyplniť dlhý formulár. Hotel si tiež musí odfotiť tvoj pas a zaregistrovať ťa. Tento proces väčšinou trvá 10-20 minút.
Nefungujúca elektrina
V Indii sú časté výpadky elektriny. Do minúty sa však zapne záložný generátor, takže elektrina znovu nabehne. Smutné je, že India predáva energiu Číne a nemá sama pre seba. Ešte smutnejšie je, že záložné generátory majú tie najjednoduchšie motory a tie vo veľkom znečisťujú životné prostredie.
Flip Flopy
Ak plánuješ chodiť v Indii po budhistických či hinduistických pamiatkach, priprav sa, že do nich musíš ísť bez topánok. Výborne sa preto hodia flipflopy, ktoré si vyzuješ a naspäť obuješ behom pár sekúnd. Nie je nič horšie, ako vyzúvať si tenisky 20x za poobedie.
Hinduistické bodky na čele – bindi
Tradične je to symbol vydatej ženy. V tejto dobe však bindi nosia aj muži. Niektoré ženy bindi preniesli do úplne iných rozmerov a spravili z nich veľmi módnu záležitosť.
Kašmírové šatky
Tých je v Indii plno. No treba si dať pozor, hlavne ak chceš ozajstný kašmír či pašmínu. Ja som si v Indii chcela kúpiť kašmírový sveter aj šatku, a tak som obehávala obchody. Musíš sa pripraviť na to, že každý obchodník ti začne vysvetlovať prečo práve oni majú ten najlepší tovar. Ja som z toho po chvíli mala veľkú hlavu.
Toto sú veci, ktoré potrebuješ vedieť:
- Pašmína a kašmír je to isté. Oba materiály sú z oviec, no pašmína sa viaže na indické ovce, kašmír sa viaže k ovečkám v oblasti Kašmíru. Odteraz budem používať len pojem kašmír, nech je to jednoduchšie.
- Veľa ľudí pozná hodváb – ten nemá s kašmírom či pašmínou nič spoločné, ide o materiál z priadky morušovej.
- Nie je kašmír ako kašmír. Ovečky majú rôznu kvalitu vlny a záleží z ktorej časti ovce vlna je. Tiež záleží na spracovaní a na tom či boli pridané nejaké prímesy, ako napríklad bavlna či hodváb.
- Kvalitná kašmírová šatka stojí od 50€ vyššie. Čím je šatka väčšia, tým je drahšia.
- “Kašmírové” šatky za 10€ nie sú z kašmíru. Sú to napodobeniny z akrylu. Ten je na dotyk na nerozpoznanie od kašmíru, nemá však také vlastnosti ako kašmír a je to umelina. Ako vieš zistiť či kupuješ kašmírovú alebo akrylovú šatku? Tak, že vezmeš zopár chĺpkov zo šatky či svetru a zapáliš ich. Ak všetky zhoria a cítiš niečo ako smrad spálených chlpov, je to kašmír. Ak sa ti po zapálení chĺpkov spraví gulička, ide o akryl. Tu je návod, ako na to.
Žobrajúce deti
Veľmi smutným úkazom Indie sú všadeprítomné žobrajúce deti. Tie za tebou prídu a rukou ti ukážu, že chcú jesť. Primárne však žobrú o peniaze. Toto je veľmi citlivá téma a necítim sa na to, aby som radila či deťom peniaze dávať alebo nie.
India je tak chudobná ako si nevieme predstaviť a tieto deti sú z najchudobnejších rodín. Ak ich ale naučíme, že bieli ľudia im dávajú peniaze, zarábame na problém sebe aj im. Keď totiž tieto žobrajúce deti vyrastú, peniaze im dá málokto. A oni na to budú naučené.
My sme deťom dávali banány alebo sušienky. Niektoré sa potešili, iné sa na nás zamračili a ohrdli. Rovnako to bolo aj s dospelými. Niektorí na nás začali kričať, že im nedávame peniaze, iní boli do kosti vďační. Asi nikdy nezabudnem na starčeka, ktorý nám venoval pohľad nekonečnej vďačnosti za 2 banány, ktoré sme mu dali.
Treba rátať s tým, že keď vytiahnete peniaze či sušienky na ulici a dáte ich jednému žobrákovi, behom pol minúty tam máte ďalších desať. Takisto vás budú žobráci viac oslovovať keď uvidia, že máte v taške jedlo. Ak chcete aby vás oslovovali menej, dajte si nákup do vaku či kabelky.
Znetvorení ľudia
V Indii zrejme uvidíš žobrajúcich znetvorených ľudí. Tí majú rôzne vykrútené končatiny a telesné defekty. Žiaľ, veľa z nich takto znetvorili ich rodičia, ktorí ich ako malé deti dávali do hrncov a podobných nádob, aby im znetvorili končatiny a boli tak lepšími žobrákmi.
Ceny a platenie a výbery z bankomatov a zmenárne
Všetko okrem jedla v reštaurácii sa zjednáva. Očakáva sa to a s cenou viete pohnúť o 30% – 80%. Veľmi záleží na prvej cene, ktorú ti Ind dá. Niektorí sú féroví, iní začnú na nehoráznej sume.
Zmier sa s tým, že nikdy nedostaneš rovnaké ceny ako Indovia. Kým jeden banán stojí turistu 10 rupii, domáci zaplatí 2 rupie. A keď ty dáš za tuk-tuk 50 rupii (a to už zjednáš), domáci zaplatí 10 rupii.
Najlepšie je platiť indickými rupiami, dostaneš tak najlepšie ceny. Za výbery z bankomatov je fixný poplatok okolo 5€ pričom kurz, ktorým ti banka prepočíta výber z bankomatu je podobný a niekedy aj horší ako v zmenárni.
Nosiť veľa hotovosti nikdy nie je ideálne, preto pri Indii odporúčam skombinovať hotovosť s výbermi z bankomatov. Treba mať minimálne 2 platobné karty – Visu a MasterCard. Ak ti z niektorého bankomatu nepôjdu vybrať peniaze, skús iný, stáva sa to.
Hákové kríže v Indii
Svastika bola v Indii dávno predtým ako ju použil Hitler. Zatiaľ čo hákový kríž je pre nás Európanov symbolom strachu, v Indii vyjadruje úplný opak, je symbolom nekonečnosti. Svastika má vždy konce otočené doprava. Jej štyri časti symbolizujú 4 etapy života a tiež 4 kasty.
Kobry v Indii
V Indii si treba dať pozor na kobry. Tie zabijú priemerne 46.000 ľudí ročne čo je viac ako polovica celkových úmrtí na štipnutie kobry vo svete.
Viac tipov na Indiu si môžeš prečítať v týchto článkoch:
Máš aj ty tipy, s ktorými sa chceš podeliť? Napíš dole do komentára a ja ich následne pridám hore do článku.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
