Predala som 90% mojich vecí a neustále sa sťahujeme. Prečo?

Znie to ako príbeh z americkej televízie. No nie je. Posledné tri mesiace je to moja dennodenná realita. S priateľom Mišom sme v januári a februári 2017 predali väčšinu vecí, ktoré sme vlastnili, odišli sme z bytu, v ktorom sme posledné roky bývali a odvtedy meníme byty a domy takmer každý mesiac. Prečo? Čítaj viac.

Za posledné mesiace sme si vyskúšali život v super luxusnom veľkom byte v srdci Bratislavy a v ekodomčeku so záhradou a veľkými presklenými oknami.

Veci, ktoré sme predali, nám za tri mesiace ani raz nechýbali, práve naopak, rozhodnutie zbaviť sa nepotrebného hodnotíme ako jedno z naj rozhodnutí roku 2017.

Na otázku prečo to robíme odpovedám protiotázkou: prečo nie.

Keď sme sa počas dovolenky na Zanzibare v decembri 2016 nahlas rozprávali o tom ako si môžeme zlepšiť život, napadlo nám nájsť si iné bývanie. Obaja sme vyrástli v panelákoch a v paneláku sme aj bývali. Zachcelo sa nám zmeny. Čo ale skúsiť? Byt viac v centre? Dom mimo Bratislavy? Záhradu? Terasu na ranné pitie kávy? Dedinu a sliepky na dvore?

Nič z toho sme nikdy neskúsili a lákalo nás všetko. Tak sme sa rozhodli: skúsime všetko. Kedy, keď nie teraz?

Ako sme si hľadali byty?

Keďže sme chceli byty na krátko, na 1-3 mesiace, vedeli sme, že pri klasických prenajímateľoch neuspejeme. Preto sme zvolili Airbnb. Oslovili sme veľa ubytovateľov v Bratislave a nakoniec sme bookli dve ubytká:

• U Jakuba sme bývali v luxusnom byte oproti prezidentskému palácu
• U Alexandra bývame v malom ekodomčeku so záhradou

Pri oboch sme zjednali ceny a nakoniec sme za mesiac v byte v meste zaplatili 1350€ a 750€ v ekodomčeku. Áno, jedným dychom dodávam, že to nie je málo a bez Airbnb by to stálo menej. No dalo nám to flexibilitu, akú sme vtedy chceli.

Čo všetko sme predali?

• Preč išla väčšina šatníka, vecí a topánok, ktoré som nenosila. Najprv som ich dômyselne vytriedila zo šatníka, počkala pár týždňov a keď mi ani jedna z nich nechýbala, vedela som, že mi nebudú chýbať už nikdy.
• Knihy, ktoré sme mali doma – zbožňujem knihy a stále niečo čítam. No držať doma 100 kníh, ktoré som už prečítala alebo som sa k tomu nedokopala dva roky mi prišlo zbytočné.
• Profi kávovar, ktorý sme si ako kávičkári kúpili. Toto bolo ťažké, no vďaka tomu sa teraz viac tešíme na kávu v dobrej kaviarni a nepijeme 3-4 kávy denne.
• Potraviny, ktoré sme nakúpili na roky vopred v rámci hesla „zíde sa to“ a potom tam stáli a zavadzali a nikto ich buď nechcel jesť alebo sme ich mali tak veľa, že sme ich jesť nestíhali (idilický príklad bol 6 horčíc, či 3kg rôznych sypaných čajov).
• Tisíc drobností, ktoré nám stáli v byte: od magnetiek, cez ozdobné vázy, tlačiareň, nepotrebné kancelárske zariadenie až po 10 zásobných uterákov, ktoré nám už dva roky úplne nové stáli v skrini. Neverila som, koľko sme toho doma mali.

Niečo sme predali cez Facebookové skupiny ako je susedská burza, niečo sme vydražili, niečo darovali, či predali kamošom, niečo sme dali do projektu Oblačko. Spolu sme na predaji každý zarobili okolo 1000€.

Keď sme sa sťahovali, všetky veci sme napchali do jedného Nissan Xtrail, kde sme ešte vnútri sedeli dvaja. Bicykle sme odniesli zvlášť.

P.S. Môj priateľ Mišo napísal k tejto téme ešte dva články, konkrétne jeho dôvody, prečo sa zbavil 90% vecí a potom zoznam vecí, ktoré si nechal a prečo. Ak ťa toto naše sťahovanie nadchlo a chceš viac tipov, nájdeš ich v jeho článkoch.

Ako prebiehalo zbavovanie sa vecí?

Zbavovanie vecí bolo náročné hlavne mentálne, stále sme niečo niekde upratovali, triedili, predávali. Mala som to na mysli takmer mesiac úplne vkuse. Každým dňom však viac a viac prichádzal pocit spokojnosti a jasnosti. Akokeby mi zbavenie sa veci pomohlo jasnejšie rozmýšľať, vyčistilo mi to hlavu.

Ľudia si z nás už robili srandu, že predávame fakt všetko, mamina mi volala a pýtala sa, či ideme predať aj sedačku, či písacie stoly. Nie, zariadenie bytu sme nepredávali. Boli to len veci osobnej spotreby, ktoré mne alebo Mišovi neprišli ani na rozum od momentu, kedy sme ich dali preč z našich životov.

Ako nám to vlastne napadlo, zbaviť sa 90% vecí, ktoré sme vlastnili?

K takémuto uprataniu si vecí, ktoré vlastním som dostala prvotný impulz pred rokom, keď som si prečítala knihu od Marie Condo, Kúzelné upratovanie. Odvtedy som to mala v hlave ako ideu a keď sme sa na Zanzibare rozhodli presťahovať sa, vedeli sme, že nepotrebné veci s nami nemôžu ísť s nami.

Čo som sa vďaka tomuto pokusu naučila?

#1 Nie je to o tom, kde bývaš ale ako to máš usporiadané v hlave

Dôležitosť ubytovania som precenila. Bola som si na 100% istá, že teraska na pitie rannej kávy, či prácu z notebooku mi zlepší život a budem šťastnejšia. To isté platilo pre veľký priestranný s vysokým stropom, či záhradu…

Posledné mesiace sme to reálne otestovali. Bývali sme v srdci mesta, mali sme krásny priestranný designérsky byt. Mali sme záhradu a terasku na pitie kávy…No na moje prekvapenie bol priestranný proste len viac priestranný, kávu na teraske sme pili asi 2x do mesiaca a na záhradke som pracovala asi 3x. Vplyv na môj život malo oveľa viac to, že som si uvedomila, aké zbytočné je mať tieto veci ako to, že som ich reálne mala.

Aj ty túžiš po chatrči na horách, byte pri mori, veľkej vile s bazénom, či bytom v centre mesta? Skús si také niečo na mesiac-dva prenajať. Možno zistíš, rovnako ako ja, že to nie je o tom, kde bývaš ale o tom, ako to máš usporiadané v hlave.

#2 To, že potrebuješ tak veľa vecí si len myslíš, kým ich máš

Z tých 90% vecí, ktorých som sa zbavila, mi nechýba ani jedna.

Kebyže sa ma však opýtaš pred rokom, poviem ti, že väčšinu vecí, ktoré mám, aj využívam. Kým som tie veci mala v byte, myslela som si, že ich potrebujem. Keď ich nemám, viem, že ich nepotrebujem.

Vlastniť veci mi stále viac a viac príde ako prežitok minulosti. Keď boli veci pred 1989 na prídel, jasné, že každý chcel mať čo najviac. No svet sa za posledných 20 rokov zmenil. Načo mať doma veci, ktoré nevyužívam? Utierať prach ma nikdy nebavilo…