Banskú Štiavnicu pozná každý. Na 1-2 dňový výlet sem chodí mnoho Slovákov. Mnoho ľudí však netuší, aké bohatstvá sa skrývajú v okolí Banskej Štiavnice. A práve o nich bude tento článok. Ak hľadáš tipy, čo robiť priamo v Banskej Štiavnici, prečítaj si tento článok.
Za baníctvom v banskoštiavnickom regióne
O baníckej histórií Slovenska som pred návštevou Bane Starovšechsvätých vedela akurát to, že banícku históriu máme. Po 2 hodinách v múzeu a v bani som odchádzala s úplne novými informáciami.
Štiavnica a jej okolie sú vybudované na Štiavnickom stratovulkáne. Tam, kde je dnes Štiavnica a okolie, bola 20 miliónov rokov dozadu veľká sopka zhruba 4km vysoká s priemerom cca 50 kilometrov. Všetky okolité vrchy majú sopečný pôvod (Vtáčnik, Slanské vrchy, Vihorlat, Poľana). Voda v Sklených Tepliciach a Vyhniach je doteraz zohrievaná zo zeme.
Banícky priemysel má v týchto lokalitách bohatú históriu, ťažba zlata sa v regióne Banskej Štiavnice začala už pred 2300 rokmi. V okolí sa ťažili rôzne rudy – meď, zlato, striebro, olovo, zinok.
Kremnica bola známa pre zlato (prezýva sa aj zlatá Kremnica), Bystrica bola známa pre meď a prezýva sa aj medená Bystrica a Štiavnica bola zas známa ťažbou striebra. V regióne Banskej Štiavnice sa vyťažilo najviac zlata a striebra.
Aj v súčasnosti sa v banskoštiavnickom regióne nachádza jediná baňa na Slovensku a v strednej Európe, v ktorej sa ťaží zlato a striebro. Volá sa Rozália. Ročne sa tu vyťaží 40 – 50 tisíc ton rudy. Tá sa pomelie a zostane z nej extrakt (cca 1000 – 1200 ton). Extrakt obsahuje 300 – 500 kg zlata, 200 – 400 kg striebra a niekoľko desiatok ton olova, zinku a medi. Extrakt sa predáva do Belgicka, pretože u nás už nie je huta – pec, v ktorej by sa ruda tavila.
Väčšina baníckych aktivít skončila s koncom komunizmu. Slovensko má stále bohaté zásoby zlata, striebra a ostatných rúd, no ťaží sa čoraz menej.
Baňa Starovšechsvätých fungovala do 50-tych rokov (bola súčasťou Hornohodrušského banského závodu). Teraz je z nej skanzen, do ktorého môžeš ísť a naučiť sa o baníctve na Slovensku. Baňa bola pritom v prevádzke dokázateľne 650 rokov, no predpokladá sa, že to bolo okolo 900 – 1000 rokov.
Zaujímavosti o baníctve v regióne Banská Štiavnica
- V okolí Banskej Štiavnice nájdeš veľa nemeckých názvov (Tajch, Kysihýbel, Klinger, Ottergrund…). Nemci tu boli od 12. storočia, pomáhali s rozvojom baníctva. Odišli až po 2. svetovej vojne.
- Vieš, aký je rozdiel medzi štôlňou a šachtou? Štôlňa je vodorovná a šachta je zvislá alebo pod uhlom 45 stupňov.
- Aký je rozdiel medzi rudou a minerálom? Ruda je kov (meď, zlato, striebro..), z minerálu pozostávajú všetky horniny.
- Závoj na svadbu britskej kráľovnej Alžbety sa robil na Slovensku, technikou paličkovania. V Bani Starovšechsvätých je k tomu malá expozícia.
Za históriou a tradíciami v okolí Banskej Štiavnice
Počas môjho výletu som stihla navštíviť dve malebné obce – obec Beluj, ktorá je známa svojou keramikou (a bol tam neskutočný kľud a pohoda) a obec Baďan, pri ktorej sa nachádzajú zaujímavé tufové pivnice.
Tufové pivnice pri obci Baďan
Tufové pivnice mimochodom nájdeš na viacerých miestach – Sebechleby (tu sú vínne pivnice), Brhlovce (tu sú skalné obydlia), Lišov, Hontianske Tesáre. Tieto tufové pivnice pri obci Baďan slúžili ako skrýše v čase nebezpečenstva (počas 2. svetovej vojny). V časoch tureckých vpádov tu zrejme bolo väzenie. Tufové pivnice vznikli približne v 9. storočí.
Okrem tufových pivníc je dedina zaujímavá kostolom z 12-13.storočia, no tiež neskutočným kľudom a pokojom. Radosť prejsť sa.
Keramika a zachované historické domy v obci Beluj
Belujská keramika má históriu a je cenná. V súčasnosti sa v tejto malej obci nachádza múzeum, ktoré spravili Tatiana a Anton v dome, ktorý kúpili. Okrem múzea majú ďalšiu snahu – obnoviť ich belujský dom do pôvodného stavu – tak, ako vyzeral pred 100 rokmi.
Okrem toho sa v obci Beluj čoskoro začnú konať aj kurzy o prírodnom staviteľstve a o tom, ako sa starať o tradičné vidiecke domy. Koho by táto téma zaujímala, pozrite si web občianskeho združenia ARTUR.
Kto by chcel po obci Beluj sprievodkyňu, zavolajte Alenke Dzvoníkovej, ona je (už) domáca a rada vám ukáže jej malebnú dedinku. Jej číslo je 0905 856 722.
V obci Beluj sa tiež nachádza pamätná izba so zbierkou lokálnych tradičných výrobkov a oblečenia – keramika, kroje, výšivky. Nič z týchto vecí nie je označené na googli, no obec je malinká, takže verím, že to nájdete. Prípadne volajte Alenke, ona poradí.
Klopačka v Hodruši-Hámroch
Dedinky v banskoštiavnickom regióne sú známe baníctvom. Kedysi, keď sa ešte vo veľkom pracovalo v baniach, fungovali v blízkosti bane klopačky. Išlo o drevenú dosku, na ktorú sa klopalo, a tým sa zvolávali do práce baníci (mimochodom, bolo to medzi 3-4 ráno).
Klopačka bola umiestnená na mieste s výbornou akustikou, takže klopanie počul každý. Ja som sa bola pozrieť na klopačku v obci Hodruša-Hámre, ktorá bola postavená v roku 1521. Počas tureckých vpádov pomáhala upozorňovať na nebezpečenstvo. Dá sa povedať, že slúžila ako taká banícka morzeovka – existovalo veľa typov klopania a každý znamenal niečo iné.
Dnes je už klopačka viacmenej turistickou atrakciou, spomienkou na staré banícke časy, používa sa iba pri pohreboch baníkov. Vtedy sa klope 15 minút + počas sprievodu na cintorín a spúšťania baníkovej truhly do jamy.
Kaštieľ vo Svätom Antone
Koho zaujíma, ako sa žilo kedysi, veľmi srdečne odporúčam Kaštieľ vo Svätom Antone. Pobehala som ich už mnoho, no tento ma zaujal nesmierne bohatou expozíciou, nádhernými dobovými salónmi, ale aj veľmi zaujímavým výkladom. Kaštieľ zaujme aj deti, vďaka širokej expozícii zvierat.
Do okolia Banskej Štiavnice za turistikou
Štiavnické vrchy sú ideálnym miestom na turistiku v každom ročnom období. Tanád, Rosniarky, Paradajz či Sitno sú okolité kopce, ktoré keď zdoláš, budeš neskutočne happy aj vďaka výhľadu z nich. Každý ti ponúka iný pohľad na Banskú Štiavnicu, no všetky sú nádherné. Neraz sa stane, že nielen z vrcholkov kopcov, ale už aj z ciest vidno Nízke Tatry.
Ja som sa vydala na Rosniarky a cestou som sa zastavila na tajchoch Ottergrund a Klinger. Odporúčam zobrať si na to e-bike, je to trochu adrenalínu, no neskutočná zábava. My sme mali e.biky cez BS RENT. Poradili nám aj kam ísť, veľmi ich odporúčam. 🙂
Do okolia Banskej Štiavnice za netradičnými zážitkami
Hájovňa – galéria, útulňa a kultúra v prírode
Výstava svetových obrazov uprostred štiavnickej prírody? Koncerty, workshopy, ale aj miesto na stanovanie, či turistická útulňa nominovaná na prestížne architektonické ocenenie CEZAAR 2020? Toto všetko + neskutočne veľa námahy, odhodlania a srdca, ktoré sem investovalo miestne občianske združenie.
Priestor dostali od mesta ako maximálne schátraný a nevyužitý. Postupne ho menia na kultúrne centrum. Určite odporúčam zastaviť sa, pozrieť sa a opýtať sa “na výčape” na ich príbeh. Padne ti sánka.
Z Hájovne inak začínajú viaceré turistické chodníky, ktoré vieš zdolať pešo alebo na bicykli či elektrobicykli. My sme odtiaľ vyrážali na vyššie spomínané Rosniarky.
Geoklub – ulov si kryštál v kameňolome
Čo vieš o kameňolomoch? My sme vždy akurát tak jazdili okolo nich v aute. Práve pri Banskej Štiavnici sa dá kameňolom spoznať oveľa detailnejšie – dá ísť DO LOMU (+ do bane, kde sa kedysi skladovali výbušniny určené na prácu v kameňolome) a dokonca si nájsť vlastné kryštály kremeňa. Ideálne je to nielen pre rodiny s deťmi, ktorým chcú dať rodičia praktickejšiu verziu toho, čo sa naučia v škole, ale aj pre všetkých, ktorí radi skúšajú nové aktivity a trávia čas v prírode.
Počas roka kameňolom bežne funguje a ťaží sa tu kremeň pre technické účely. V lete je ťažba pozastavená a lom je sprístupnený pre školy, skupiny, ale aj jednotlivcov, ktorých táto téma zaujíma. Okrem kameňolomu a bane sú prístupné aj priestory určené na vzdelávanie o geologickej histórii Európy, Slovenska a o pôvodnom štiavnickom stratovulkáne.
Viac o Geoklube + kontakt nájdeš cez tento odkaz.
Podzemný kameňolom Barlangy
O tomto mieste som netušila, napriek tomu je zaradené na zoznam pamiatok UNESCO. Ide o podzemný kameňolom. Prezýva sa aj Diery alebo Barlangy.
Z vonkajšej strany vyzerá ako previsnutá skalná stena. Vydobytý podzemný priestor má dĺžku 50 metrov, na jeho konci je malé jazierko. Ťažba tu zrejme prebiehala zrejme už v 14 .storočí. Super článok s tipmi o tomto mieste nájdeš na webe Čierne diery.
Vyhne nie sú iba o kúpalisku
Do Vyhní som chodievala už ako malé decko. Netušila som však, že kúsok od kúpaliska sa nachádza vodopád v tvare mamuta, že tam je mnoho turistických chodníkov a tiež prameň Ladienka. Nachádza sa pod zemou a voda má sviežich 1,5 stupňa.
Miestnou atrakciou je však kamenné more. Kto by čakal pláž uprostred Vyhní zostane sklamaný. Milovníci histórie a baníctva si však prídu na svoje. Kamenné more vzniklo výbuchom sopky.
Vyhne majú aj jedno prvenstvo. Miestny tajch bol prvý, ktorý vznikol. Tajchy celkovo boli vybudované, aby voda z nich poháňala práce spojené s ťažbou rudy. Okrem toho sa tajch v lete využíval pre rekreantov, v zime sa zas využíval ľad potrebný na výrobu piva. A veru, Vyhne majú najstarší slovenský pivovar. Založený v roku 1473.
Tipy na gastroštiavnicu – kde sa najesť v Banskej Štiavnici
Veľmi môžem odporučiť nasledujúce podniky:
- Lemberg bistro – tu mali suverénne najlepšie jedlo, aké som v Štiavnici jedla. Všetko čerstvé a kvalitné, pripravené s láskou a výborne vycibrené chute. Neskutočne milý personál a nádherné priestory.
- Coburg – dobrými burgrami sa chváli nielen Bratislava, dobré burgre má aj Štiavnica. Kto dostane chuť na poctivý burger, nepoznám lepšie miesto v Štiavnici ako Coburg.
- Fajné jedlo (+ koláče!) som našla aj v Rebellione. Všetko pripravujú fresh, robia si vlastný chlebík a robia to s láskou.
- Neďaleko od klopačky v Hodruši-Hámroch sme zbehli na výbornú cesnačku, do novej reštaurácie Banský dom. Keď budeš v okolí, zastav sa, majú výbornú kuchyňu.
- Na raňajky som objavila Terasu u Blaškov. Trochu som si dopriala a jednu noc som bývala v úžasnom ForRest Glampingu (luxusný kemp uprostred prírody) pri jazere Počúvadlo a sem som zašla na raňajky. Mali najmilšiu obsluhu a najčerstvejšie croissanty a tiež aj ubytovanie. Bolo vidieť, že to je ozaj rodinný podnik, pri stole so mnou sedela pani Blašková, majiteľka reštaurácie. Určite odporúčam zastaviť sa všetkým, ktorí pôjdu na Počúvadlo alebo budú bývať vo ForRest Glampingu.
Tiež si prečítaj:
