Posledný týždeň cestujem po Japonsku. Lepšie povedané, keď už nie je bezpečné do Japonska letieť, odhaľujem tajomstvá japonskej kuchyne z pohodlia domova. Pri príprave obsahu o japonskej kuchyni som sa bavila so Slovákmi, ktorí žijú v Japonsku, s cestovateľmi, ktorí Japonsko precestovali od A po Z a prečítala som desiatky článkov. A prišla som na zaujímavé veci. Poď si so mnou uletieť do Japonska cez tanier.
Vďaka spolupráci s Bistro.sk som sa na tento týždeň sprievodkyňou japonskou kuchyňou a pripravila moje odporúčania na japonské jedlá, ale aj 2€ zľavu na objednávky cez Bistro.sk vo vybraných reštauráciách, ktoré podávajú japonské jedlo. Pozri si zľavu + moje odporúčania tu.
1. Sushi etiketa pre majstrov
Nabral/a si si niekedy sushi vidličkou? To by sa v Japonsku veru nestalo. Keď chceš jesť sushi tak, ako sa jesť má, treba nasledovať tieto pravidlá:
- Niekedy ti sushi donesú naraz, niekedy postupne. Závisí od toho, či ho ješ ako fast food alebo v reštaurácii.
- Sushi ješ rukou alebo paličkami.
- Nemixuješ wasabi so sójovou omáčkou.
- Nedávaš sushi do sójovej omáčky. Sójovú omáčku kvapkáš na sushi. Čiže keď doješ, nenecháš po sebe misku so zvyškami sójovej omáčky a ryže – všetku sójovku minieš a ryža sa tam ani nikdy nedostane.
- Sójovej omáčky na sushi nedávaš veľa – iba decentne. Plytvanie sójovou omáčkou je v Japonsku tabu – ak si jej dávaš veľa, znamená to, že pochybuješ o čerstvosti sushi.
Natrénuj na Slovensku v anonymite domova a zahviezdi počas dovolenky v Japonsku. 🙂 Na výber máš mnoho super sushi reštaurácií.
Mimochodom, mnoho ľudí si myslí, že sushi = surová ryba.
Áno, aj… Ale existuje mnoho typov sushi, ktoré rybu neobsahujú. Moje najobľúbenejšie sushi sú avokádové a uhorkové. Kto chce rybu, no nie surovú, odporúčam napríklad sushi s tempurovanou krevetou (tá je vypražená).
A inak, vedel/a si, že slovo sushi sa kedysi prekladalo ako ľahké ryžové jedlo? Postupom času sa preklad z japončiny skonkretizoval a teraz sushi jednoducho chápeme ako octom ochutenú ryžu s inými surovinami, napríklad tými vyššie.
2. Japonci jedávajú na zemi. Šetria tak cenné miesto a tiež sú si k sebe bližšie.
U nás je úplne bežné sadnúť si pri jedení za jedálenský stôl. Doma aj v reštauráciách. V Japonsku sa storočiami vyformovali úplne iné zvyky. Doma a v reštauráciách sa pri jedle často sedí na zemi – na tatamoch. Všetci sú tak blízko pri sebe a vládne komorná atmosféra. Jedlo sa niekedy položí na nízky stolík, inokedy na zem.
Tento zvyk pochádza z histórie. Japonci žili (a stále žijú) v malých obydliach a tam, kde jedli a trávili čas počas dňa aj spali. Skladovať stoličky, či mať stôl by bolo neefektívne.
Zaujímavé sú tatami. Tie sa používajú presne jeden rok. Po roku sa otočia na druhú stranu, znovu sa používajú rok a potom sa vyhodia. Na tatami sa nestúpa topánkami – tie si vyzuješ pred tatamom. Keď ješ v reštaurácií, topánky si dáš do skrinky – botníka, od ktorého dostaneš kľúč.
3. Japonci sa v priemere dožívajú o 10 rokov dlhšie ako my.
Japonsko je jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín sveta. Štvrtina populácie má nad 65 rokov – napríklad v Tokiu predstavuje toto číslo 3,1 milióna ľudí. Muži sa priemerne dožívajú 79 rokov, ženy dokonca 86 rokov. Japonská vláda si túto situáciu uvedomuje a aktívne nabáda ľudí, aby žili zdravo. Niektoré z ich odporúčaní zahŕňajú:
- Jesť menej soli a na varenie používať iba jednu lyžičku oleja.
- Jesť 3x za deň Miso polievku.
- Pre tých, ktorí 3 roky za sebou prišli na preventívne prehliadky, dáva japonská vláda voľné víkendové vstupy do tokijského Disneylandu.
- Čoraz viac sa organizujú komunitné prechádzky – vláda vybudovala chodníky a lokálne organizácie spájajú starších ľudí a organizujú pre nich prechádzky zaujímavými miestami.
4. Plastové jedlo je dokonca aj vo výkladoch.
Na prvý pohľad vyzerá ako reálne, keď sa však pozrieš bližšie, uvidíš, že je to iba profesionálne spravená replika toho, čo dostaneš na tanieri, keď si objednáš. Japonci asi pochopili, že z klasického menu s obrázkami, či popismi, si turisti nevedia vybrať. A tak spravili umelé atrapy.
5. Automaty s nápojmi sú všade. V Japonsku to ale potiahli ešte ďalej.
V Japonsku nájdeš automaty, kde predávajú počas zimy nielen studené nápoje, ale aj teplé, a tak si môžeš si tak kúpiť napríklad aj zelený čaj, ktorý je horúci. To oceníš najmä v chladných mesiacoch. Teplé nápoje od studených rozoznáš tak, že pri nich svieti červené svetielko alebo červený znak ohňa.
Naopak, pri studených nápojoch je väčšinou znak vločky alebo modré svetlo. A ak tam nie je nič, skús Google Translate na preklad z japončiny alebo skús šťastie pri náhodnom výbere.
Tie sú v týchto rokoch v Japonsku miliónovým biznisom – reštaurácie platia veľké peniaze, aby ich jedlá boli zobrazené verne a čo najpresnejšie. Plastové atrapy sa volajú sempuru a každá atrapa sa pripravuje ručne. Tu nájdeš neskutočné video o sempuru a ako biznis funguje:
6. Matcha je naj príchuť takmer všetkého.
Matcha je japonský čaj, ktorý už poznáme aj na Slovensku. Zatiaľ čo tu je okrajovým tovarom a pripravuje sa z nej akurát tak matcha latte, v Japonsku je matcha všade. V zmrzline, liekoch, limonádach, čokoláde, cukríkoch… Dokonca ešte aj Kitkat je v Japonsku s príchuťou Matcha. Matcha ale zďaleka nie je jediná špeciálna chuť Japonska. Do zmrzliny sa okrem nej pridávajú napríklad aj fazuľky.
7. Tokio je mesto s najviac Michelinskými reštauráciami na svete.
Už 13 rokov je Tokio mestom s najväčším počtom Michelinských reštaurácií. Vieš koľko ich tam je? Neskutočných 230! Len pre porovnanie, taký Paríž ich má 113.
Väčšina Michelinských reštaurácií je drahá a pre mnoho ľudí sú cenovo nedostupné. V Tokiu však nájdeš Michelinské reštaurácie, kde sa naješ pod 10€. Napríklad michelinský ramen v Konjiki Hototogisu, Onigiri (typ sushi) v reštaurácií Onigiri Asakusa Yadoroku, či Tonkatsu (niečo ako náš rezeň) v reštaurácií Tonkatsu Hasegawa.
Japonská kuchyňa je bohatá a úzko spätá s kultúrou a zvykmi ľudí. Na dovolenku v Japonsku si ešte chvíľu počkáme, no ochutnať ich zdravé rameny, delikátne sushi, stále obľúbenejšie gyozy alebo špeciality, ako napríklad tonkatsu, či palacinky s krkolomným názvom okonomiyaki, môžeme aj dnes.
