Svätý Krištof výletnou loďou – 4 miesta, ktoré musíš vidieť

V tieni sopečných hrebeňov a kolosálnych výletných lodí leží Svätý Krištof. Hovoria o ňom ako o skrytom poklade Karibiku. Ukrytý už dávno nie je, keďže ho objavili aj výletné lode, no pokladov má niekoľko. Patria medzi ne nedoknuté pláže, kúzelná príroda i srdeční obyvatelia, ktorí nás pozvali priamo do svojich obývačiek. 

Toto je hostblog. Ďakujeme Janke za napísanie článku o ostrove Sv. Krištof.

Kam sa vybrať na výlet na ostrove Svätý Krištof?

Basseterre

To, čo celý svet označuje za hlavné mesto ostrova, nazvala kolegyňa zapadákovom s divokou dopravou. Autá nie sú len na cestách, ale skutočne všade. Zaparkované, odstavené. Minimálne v meste to vyzerá, akoby nepoznali pojem garáž.

Ani prístav nespravil najlepší prvý dojem. Keď vystúpiš z lode, očakávaj podobný zážitok ako v mnohých ďalších karibských „kotviskách“. Turistické bary, kopa obchodov so suvenírmi a ešte viac zlatníctiev, pomedzi ktoré pobiehajú taxikári. A predháňajú sa v love na turistov.

Z turistickej nočnej mory som sa vzdialila, podobne ako v St. John’s, veľmi ľahko. Len o dve ulice ďalej som našla živé mesto, ktorým som sa prechádzala s cieľom zistiť, ako v drevených domoch žijú jeho obyvatelia.

Tí boli, spolu s celým ostrovom, kedysi britskou kolóniou. A dodnes patria do Commonwealthu. Tento fakt mi udrel do oka na mieste zvanom Basseterre Circus, ktorého dizajn našiel inšpiráciu v londýnskom Piccadilly Circuse. Podobnosť medzi nimi však budeš hľadať veľmi dlho.

Oba „Circusy“ sú kruhovým objazdom a križovatkou v srdci historického centra. Epicentrom miestneho života. V tom v meste Basseterre ešte dnes stojí červená telefónna búdka z dávnych čias a zelené hodiny Berkeley.

Svätý Krištof bol tiež pod francúzskou kontrolou. Na to obdobie zase odkazuje katedrála Co-Cathedral of Immaculate Conception. Asi najkrajší kus architektúry z minulosti na ostrove vytvorili podľa vzoru Notre Dame v Paríži. Zaujímavosťou je, že i katedrála v Basseterre kedysi tiež vyhorela.

Ak ťa zaujíma, čo sa stalo s Francúzmi a Britmi na ostrove, Národné múzeum pri prístave ti pomôže pospájať si súvislosti.

Ďalšie zaujímavosti mi prezradili ulice, zdobené pastelovými koloniálnymi budovami. V nich som objavila niekoľko príjemných miest na jedenie. Čím ďalej od prístavu, tým lokálnejšie a lacnejšie jedlo ponúkali. A tak som ďalej prechádzala mestom s roti (nekvasený plochý chlieb s rôznymi náplňami) v ruke.

Neodolala som ani kuraťu z kruháča. Na Bay Road, ktorá vedie pozdĺž pobrežia Basseterre, som narazila na gril, rozložený takmer v strede cesty. Najmä v piatok a v sobotu ich tu býva oveľa viac. Majú „jerk“ (marinované špeciálnym korením) mäso od výmyslu sveta, a tiež tradičné jedlá z ostrova. Napríklad čierny puding (niečo ako bravčová jaternica) a „koziu vodu“ (pikantný guláš z kozieho mäsa).

Do domácej kuchyne (a to doslova) som nahliadla aj v rámci jednej z top exkurzií, na akých som bola. „Kittiťania“ nás pozvali rovno do svojej obývačky, aby nás pohostili tým, čo napiekli, ukázali trofeje zo scrabble súťaží a porozprávali živote na ostrove.

„Cukrový vlak“

Svätý Krištof bol kedysi cukrovým ostrovom. „Objav“ cukrovej repy a rastúca konkurencia spôsobili, že biznis vynášal čoraz menej. I tento ostrov sa začal sústrediť na cestovný ruch, ktorý vrátil na koľaje „cukrový“ vlak a oživil spomienky na slávnu minulosť.

Vlak postavili začiatkom minulého storočia. Slúžil na prepravu cukrovej trstiny z plantáží do nového centralizovaného cukrovaru v Basseterre. Predtým mala každá plantáž vlastný cukrovar, čo bolo drahé. Vďaka železnici sa Svätý Krištof udržal v hre oveľa dlhšie, než jeho karibskí konkurenti. Posledné stroje odstavili až v roku 2005, po viac ako 350 rokov výroby cukru na ostrove.

Dnes je vlak jednou z najunikátnejších karibských atrakcií. Už len tým, že je v tejto oblasti veľkou raritou. O tom, že je populárny svedčilo, že v dvojposchodovom otvorenom vagóne využili každé miestečko. Vlak bol plný, no jazda bola príjemným zážitkom. Na palube historického maľovaného vozňa sme sa, po starých cukrových dráhach, vydali vidieckym krajom.

Museli sme dodržať jediné pravidlo – mávať po ceste obyvateľom, ktorí bežali popri vlaku. Míňali sme opustené cukrové plantáže a kostoly. Užívali si fascinujúcu krásu prírody. Takmer zo všadiaľ sme mali výhľad na dymiaci „komín“. Na horu Liamuiga, stratovulkán, ktorý dorástol do výšky 1 156 metrov.

O pár kilometrov a minút sa pred nami zjavilo drsné pobrežie a silueta ostrova Nevis. Ešte drsnejší bol prejazd cez niektoré úzke mosty vysoko nad zemou. Pri adrenalínovom zážitku niektorí oľutovali množstvo vypitých kokteilov.

Tie boli počas jazdy zadarmo. Rum punch, daiquiri, piña colada, a k tomu nealko, džúsy a voda. Zážitok z jazdy ešte viac umocnilo rozprávanie o histórii miništátiku a lokálna kapela so svojimi piesňami.

Timothy Hill

Hornatý Svätý Krištof sa pýši niekoľkými parádnymi vyhliadkami. Medzi najobľúbenejšími nájdeme horu Liamuiga, ktorej výhľady sú za odmenu. „Zadarmo“ je výhľad z Timothy Hill. Je len kúsok od metropoly, a ak mieriš na juh, ostáva ti len zastaviť.

Cestu z Basseterre by som absolvovala aj stokrát len kvôli tomuto pohľadu. Na zeleň obklopenú prekvapivo modrým morom, ktoré rámujú zlaté pláže. Na obe strany ostrova, na zátoky Friar’s a Frigate, na Atlantický oceán a Karibské more. A na Nevis a oblak, ktorý sa večne vznáša nad jeho špičkou.

Ďalší obľúbený, mnou neodskúšaný, výhľad je Brimstone Hill Fortress and National Park. Sľubuje panoramatický pohľad z vojenskej pevnosti, ktorá je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Pred pokračovaním mrkni aj sem:

South Friars Beach (a iné pláže)

Dušu teplomila isto zahreje fakt, že priemerná teplota na ostrove Svätý Krištof je v januári okolo 25 °C. Vyhriata voda láka relaxovať na nejednej z pláží lemovanej palmami. Karibské klišé v podobe čistých tyrkysových vôd je tu samozrejmosťou. Piesok je síce o niečo menej biely, no výhľad do diaľky to vynahradí.

Našou obľúbenou (a jedinou, kam sme sa pozreli) bola South Friars Beach. Na začiatku sme sa jej desili, pretože to bola pláž, kam chodili i výlety z lode.

Naši pasažieri však ostali „prilepení“ na svojich all-inclusive ležadlách pri Carambola Beach Clube. Nás odtiaľ vyhnali ceny až k pokojnému kútu, kde oranžové more uterákov vystriedali sem-tam položené ležadlá a pokoj. Našli sme si tam lokálny Shipwreck Beach Bar s dobrým rum punchom.

Ďalšie pláže z odporúčaní našich turistov:

• Frigate Bay a Cockleshell Bay sú obľúbené u pasažierov výletných lodí. Klasiky s plážovými barmi a morom ležadiel. Vraj sú pekné, ale tí, čo plážovali na každej zastávke, sa vyjadrili, že Antigua a Aruba mali krajšie a „karibskejšie“ pláže.
• Dieppe Bay – na skalnatejšie severné pobrežie, kadiaľ sme my len prefrčali vo vlaku, zamierili tí, čo hľadali odľahlejší kút. Na mieste, kde sa Atlantik stretáva s Karibským morom našli pláž s čiernym pieskom, vlny a nádherný výhľad.
• Black Rocks sú drsné, dramatické formácie sopečného kameňa. Okúpeš sa tu v prírodných bazénoch.

4 tipy, ktoré ti uľahčia návštevu ostrova Svätý Krištof 

• Ak ti jeden ostrov nestačí, vydaj sa na susedný Nevis. Dostaneš sa tam trajektom, ktoré premávajú pravidelne z Basseterre. Väčšina spoločností robí 2 až 3 denné výlety. Cesta trvá 30-45 minút. Aktuálne ceny a rozvrh sú na webe. Pozor, aby si nezmeškal/a loď.
• Ako verejná doprava fungujú minibusy. „Nádražie“ je veľmi blízko prístavu. Ako na iných karibských ostrovoch, i tu platí, že premávajú skôr k sídlam/mestám, a nie k plážam.
• Skôr využiješ taxíky, ktoré sú regulované. Pred jazdou si potvrď cenu (a menu). Taxíky nájdeš pri Basseterre Circus a prístave Zante.
• Platí sa menou východokaribský dolár, tiež akceptujú americké doláre. I na tomto ostrove som sa stretla s nejasným značením. Často bol uvedený iba symbol dolára ($), bez toho, aby niekto upresnil, o aký dolár ide.

Čo povieš na tento ostrovček?