Do Iránu treba víza. Na internete však prebieha nekončiaca diskusia o tom, či je potrebné mať referenčné číslo a pýtať víza na ambasáde vo Viedni alebo stačí požiadať o víza po prílete do Iránu.
Niektorí tvrdia, že bez referenčného čísla ťa pošlú na letisku v Iráne dokelu alebo ťa ani len nepustia do lietadla. Druhá strana zas tvrdí, že o víza možno požiadať aj na letisku v Teheráne a ušetriť tak na referenčnom čísle a ceste do Viedne.
My sme sa rozhodli ísť bez víz a požiadať o ne na letisku. Hovorila som si, že prinajhoršom zostaneme týždeň v Istanbule, kde sme mali prestup. Keďže píšem tento článok, asi tušíš, že to vyšlo. O iránske víza môžeš požiadať na letisku po príchode, ak ideš do Iránu na menej ako 30 dní. Stojí to 40€ – 60€. A tu píšem krok za krokom návod, ako na to.
Na čo sa treba pripraviť pri žiadaní o víza na letisku
Po prílete do Iránu smerujú tvoje kroky rovno k okienku, kde sa žiada o víza. Priprav sa, že nikde nebude napísané, čo máš robiť, aké dokumenty máš predložiť, kde je rada, aký je systém. Všetci žiadatelia o víza tam budú postávať rovnako zmätení ako ty.
Ujo pri vízovom okienku ťa niekedy aj 4x pošle niečo ešte doplniť, dopísať, doložiť.. Budeš mať pocit, že si v kocúrkove a že to, či dostaneš víza alebo nie záleží iba čisto na tom dedulovi, čo tam sedí za okienkom, ktorý sa bude navyše tváriť nesmierne vážne. Budeš mať pocit, akoby si sa ocitol/ocitla v nejakej groteske.
Ani ťa nenapadne fotiť alebo natáčať postup pre ostatných, čo v budúcnosti budú aplikovať na víza. Zároveň, ak si žena, budú to tvoje prvé minúty, kedy nosíš hijab a musíš byť zahalená. Budeš sa cítiť divne. Ale neboj. Pokiaľ budeš nasledovať tento návod (platný k marcu 2016), budeš v poho.
Bod č. 1 & č. 2: od nás nepýtal ujo ani fotky, ani kópiu pasu, ale bežne to vraj pýtajú.
Bod č. 3 & č. 4: toto sú dve veci, na ktorých má ujo vo visa okienku určite kopu srandy – potvrdenie o poistení a vyplnená žiadosť o víza. Keď totiž so všetkými dokumentmi prídeš k visa okienku, ujo by mal spraviť dve veci:
- dať ti tlačivo, kde si vyplníš tvoje osobné informácie (niečo ako žiadosť o víza),
- má ťa poslať k ďalšiemu ujovi do okienka asi 30m od neho – po pečiatku na potvrdenie o poistení.
Zvyčajne to robieva tak, že keď sa dostaneš na radu, dá ti najprv vyplniť tlačivo. Potom, keď si znovu vystojíš radu, ti povie, aby si si šiel/šla opečiatkovať poistenie do okienka asi 30m od neho a potom prišiel/prišla naspäť.
To ale nie je všetko.
Do hry sa zapája ujo, ktorý má potvrdiť poistenie. Napriek tomu, že turisti prídu s celosvetovým poistením (my sme napr. mali cez Diners kartu) uplatňujúcim sa aj na Irán a je tam jasne napísané, že sa uplatňuje aj na Irán, on chce poistenie nie celosvetové, ale iba iránske, ktoré si u neho NAŠŤASTIE možno kúpiť za 20 dolárov.
Nič však nie je stratené, pretože ak sa s ním trochu porozprávaš a vysvetlíš mu, že do „sveta“ patrí aj Irán a vidí, že asi nepochodí, dá ti pečiatku aj na tvoje poistenie so slovami, že nabudúce to už nepôjde. Bum, prvých 20 dolárov ušetrených. Počkaj ale, čo príde ďalej.
Teraz začínaš riešiť tlačivo, ktoré ti ujo vo visa okienku dal na vyplnenie. Jedna z koloniek je tam aj ohľadom tvojho nocľahu na prvú noc. Tu sa dostávame k poslednému bodu.
Bod č. 5: do Iránu ťa pustia len vtedy, keď máš na prvú noc vybavené ubytko. Do už spomínaného tlačiva (a.k.a. žiadosti o víza) musíš uviesť názov hotela a meno a číslo na kontaktnú osobu na hoteli, kde bude bývať, prípadne meno osoby, u ktorej bývaš súkromne, ak to je nejaký známy.
- Problém č. 1: hotely a hostely v Iráne sa dajú booknuť online iba veľmi obmedzene a stoja tak 3x viac ako ostatné.
- Problém č. 2: meno a číslo na kontaktnú osobu ti dá hotel až vtedy, keď im prevedieš peniaze cez paypal. Keď máš meno a číslo na kontaktnú osobu na hoteli, slúži to ako rezervácia.
- Problém č. 3: na letisku si overujú s hotelom, či máš rezerváciu. Ak nemáš, máš problém.
Ako sme to spravili my?
Cez Couchsurfing sme našli babu, u ktorej sme spali (Faride) a dali sme im jej číslo. Vtedy sme ešte nevedeli, že jej budú volať (boli 3 ráno) a overovať si, či naozaj o nás vie. Našťastie zdvihla a potvrdila naše alibi. Couchsurfing je v Iráne oficiálne zakázaný, čiže musela povedať, že sme sa stretli niekde na cestách a sme dávni kamoši.
Problémy prekonané, odovzdali sme žiadosť o víza a naše pasy. Čo ďalej?
Po tom, ako sme ujovi pri okienku odovzdali žiadosť o víza a naše pasy, nechal nás čakať asi pol hodinu, kým si obvolával hotely a všetkých, ktorých ľudia označili v žiadosti o víza ako kontaktné osoby (čiže aj našu hostiteľku). Následne bol už proces jednoduchý.
Ujo nám na žltý poznámkový papierik rukou napísal, že vo vedľajšom okienku máme zaplatiť za každé víza 60€ a že sa potom máme vrátiť po pas. Zaplatili sme, dostali sme tento oficiálny papier, vyzdvihli sme si pas už aj s vlepenými vízami a pobrali sme sa k východu z letiska.
Celé to trvalo tak 2 hodiny. Dali sme sa do reči s ostatnými čakajúcimi, ktorí do Iránu lietajú často a hovorili, že niekedy celé víza trvajú 20 minút, ale stalo sa im aj, že čakali 4 hodiny. Nedá sa to ovplyvniť. Dokonca ani nevieš, od čoho to závisí.
Čo je ale sranda je, že niektorí ľudia mi hovorili, že platili 40€, iní zas 50€ a my 60€. Asi sme boli v zlej kôpke alebo čo. Pretože to, koľko máme zaplatiť, záviselo vyslovene len od toho, čo napíše na ten papierik.
Rozdiel medzi vybavovaním si víz cez ambasádu vo Viedni a na letisku v Iráne
1. Cez ambasádu
Tu treba získať referenčné číslo za 30€ na osobu, následne ísť do Viedne, doniesť všetky dokumenty (fotky, potvrdenie o ubytku, poistenie…), požiadať o víza a zaplatiť 55€ resp. 80€, ak chceš víza okamžite.
Čo bolo ale pre mňa zvláštne je, že tí, ktorí mali už takto vopred vybavené víza, čakali s nami na letisku v Teheráne pri tom istom vízovom okienku ako my. Boli tam kratšie ako my a ujo ich neposielal z jedného okienka do druhého, no na druhej strane museli ísť predtým do Viedne po víza a platiť aj za referenčné číslo, čiže ich víza vyšli na 85€ – 110€.
O tomto spôsobe žiadania o víza viac neviem, možno niekto, kto číta tento článok a zažil to bude mať lepšie info. Mne to ale príde zbytočne drahé a mám pocit, že sa niekto dobre priživuje na tom referenčnom čísle.
2. Priamo na letisku
Nevybavuješ si nič vopred, iba prinesieš potrebné dokumenty (fotky, potvrdenie o ubytku, poistenie…). Požiadaš o víza na letisku v Iráne a tam zaplatíš medzi 40€ – 60€. Neriešiš referenčné číslo ani cestu do Viedne. Na druhú stranu je to väčší adrenalín, keďže nevieš, ako dlho budeš čakať a je to tam také kocúrkovo. Všetko má svoje pre a proti…
Prekonali sme všetky nástrahy letiska, ideme ďalej smer Teherán
Z letiska v Teheráne sa dá dostať len taxíkom. Čierne reči hovoria, že chodí aj bus, ale ani domáca, u ktorej sme bývali, o ňom nevedela, tak sme to nechali tak a obhliadali sa po taxíku. Taxíky z letiska majú fixnú cenu či už pre turistov alebo domácich – 650.000 Rialov, čo je 65.000 Tomanov, čo je necelých 20€. Tak nám aspoň hovorila Faride.
My sme sa spojili ešte s jedným Švajčiarom, ktorý má v Teheráne snúbenicu. Mal aj rialy, iránske peniaze, čiže sme nemuseli zamieňať.
Hneď pri východe z letiska sme našli taxikára. Bol milý, zobral nám veci, rovno nás bral k autu. Jediný problém bol, že sa mu moc nechcelo hovoriť o cene. Nakoniec z neho vypadlo, že podľa jeho cenníka je tých necelých 20€ je pre jednu osobu a keď máme batožinu (dva malé batohy), tak je tam ešte ďalší príplatok.
Tak sme ho poslali kadeľahšie, vyšli trochu viac mimo východ z letiska – asi 100m smer vpravo a našli iného. U neho to už zázračne išlo a stálo to 20€ aj s tringeltom.
Teherán je obrovský, a tak trvala cesta do nášho ubytka necelé dve hodiny. Po ceste sme zažili prekrásny východ slnka – to je rozhodne výhoda letov s Pegasusom. Priletíš nadránom a kým dostaneš víza, už začína svitať.
Moje ďalšie tipy na Irán nájdeš tu:
Keď som išla do Iránu, mala som veľký problém práve s vízami. Nikde nebolo nič jasne napísané. Dá sa požiadať o víza na letisku po príchode alebo nedá? Treba mať referenčné číslo? Riskli sme to, no poviem ti, nebolo mi všetko jedno. Práve preto dúfam, že tento článok si prečíta každý, kto do Iránu plánuje ísť a nevie, čo s vízami.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
