Po niekoľkých rokoch sme sa opäť ocitli v Tatrách a išli sme na to hneď zhurta. S frajerom nie sme nejakí extra akční turisti, skôr takí príležitostní – keď máme chuť vypustiť dušu na kopcoch, tak jednoducho ideme. Naším cieľom bol Kôprovský štít, z ktorého sú nádherné výhľady široko-ďaleko.
Pôvodný plán bol ísť si oddýchnuť do rakúskeho Seefeldu, no nevydalo, a tak sme si rýchlo našli náhradu. V tomto článku ti poviem, aká je trasa na Kôprovský štít, koľko nám to trvalo a aké sme mali pocity. Bola to prvá túra počas nášho pobytu v Tatrách a úplne nás odrovnala.
Toto je hostblog. Ďakujeme Saške za napísanie článku!
Na čo si dať pozor, čo si naplánovať a čo si nezabudnúť pred túrou
počasie: ani príliš teplo, ani prílíš zima. Začiatok septembra je ideálnym časom vyraziť do Tatier. Sleduj predpoveď počasia. Nám v deň, keď sme chceli ísť na Lomničák pršalo, a tak sme lístky na lanovku museli stornovať na neurčito. Inak bolo krásne teplučko a príjemne.
trasa: vždy treba mať naplánované, čo chceš vidieť a ako dlho si trúfaš ísť. Snaž sa plánovať tak, aby si prišiel späť, kým sa zotmie a nemusel sa náhliť kamenistým terénom.
strava na celý deň: mysli na to, že niekoľko hodín počas túry možno nebude nablízku žiadny bufet či horská chata. Nabaľ sa proteínovými tyčinkami, bagetami a minimálne dvomi litrami vody. V chatách brutálne varia, určite si daj aspoň poriadnu kapustnicu.
ubytovanie: my sme celý čas bývali v penzióne Crystal v Novej Lesnej. Tá je známa svojím najkrajším pohľadom na Vysoké Tatry. Toto ubytko vrelo odporúčam, dokonca sme dostali aj upgrade izby. To znamená lepšia izba, no stále tá istá cena. Super!
Zo Štrbského plesa na Popradské pleso
Ráno o 6:45 sme zaparkovali na parkovisku na Štrbskom plese (6€/deň) a vybrali sme sa na našu púť.
Červené značenie (trasa Tatranskej Magistrály) nás viedlo miernym stúpaním cez les. Po nejakých 4km a hodinke prechádzky sme dorazili na rázcestie, odkiaľ môžeš pokračovať rovno na Kôprovský alebo Rysy, prípadne si môžeš dať krátku prestávku a načerpať sily v Majláthovej chate.
A toto sú prvé krásne vyhľady, ktoré sme vychytali:
Smer Veľké Hincovo pleso
Po raňajkách na Popradskom plese sme pokračovali za naším cieľom, ktorý bol ešte ďaleko v nedohľadne. Pokračovali sme lesnou cestou po modrej s miernym prevýšení, až sme došli k rázcestiu nad Žabím potokom a do Mengusovej doliny. Cestou nás tešili pohľady na vodopády a slniečko, ktoré príjemne hrialo naše chrbty.
Ďalej po modrej, no po príchode do Mengusovej doliny sa terén trochu začal meniť. Serpentíny s prudkým stúpaním nám dali zabrať. Už sme boli vyšťavení, predsa len nie sme žiadni športovci, aby sme to vybehli za hodinku a pol, ako bolo písané na informačných tabuliach. Robili sme si veľa prestávok a pri každej sme dúfali, že za týmto kopcom to už bude… A veľakrát nebolo. 😀
No po zdolaní prvého riadneho kopca, kedy sme ľudí dole videli len ako malých človiečikov, sa pri nás začali objavovať prvé plesá.
Veľké Hincovo pleso
Je záverom Mengusovej doliny. Hincovo pleso je štvrtým najväčším plesom vo Vysokých Tatrách (keď rátame aj poľskú stranu) a zároveň najhlbším plesom na slovenskej strane Tatier s max hĺbkou niečo viac ako 53m. Asi preto je tu vysoká koncentrácia nielen turistov, ale aj potápačov. 🙂
Hincovo pleso bola zastávka pred naozajstným stúpaním na Vyšné Kôprovské sedlo, vraj za trištvrte hodinu si tam. Nuž, tabule asi testovali na kamzíkoch, pretože my sme to aj s palicami dali za niečo vyše hodinky, no pekne pomaličky a hlavne opatrne. Neraz sme sa pošmykli a palice nás zachraňovali.
Vyšné Kôprovské sedlo – takmer na vrchole
Späť na červenú trasu v 2180m. Za týmto kopcom to už naozaj bolo! 😀 Zo sedla sa naskytli prvé brutálne výhľady na všetky strany, mne by úplne stačilo vyšľapať len sem. no potom som začula dvoch neznámych, že na vrchol je to 20 minút, bola by hanba neísť, keď si už tu. 20 minút? Brnkančka! To sotva.
Ak som si predtým myslela, že terén nebol bohviečo, tak toto vyhráva na plnej čiare. Kamene – ostré, šmykľavé, všakovaké. Treba si dávať extrémny pozor a premyslieť si kroky dopredu. Okolo seba sa pozrieš hore, dívaj sa na nohy. Aj keď, našli sa jedinci, ktorým bol ich život ukradnutý, viď bratia Česi v sandáloch (sorry).
Kôprovský štít v plnej kráse
Som nezažila. Nevyšla som na jeho úplný vrchol, nie kvôli tomu, že by som nevládala, na to už po 10km a vyše kilometrovom prevýšení ani nemyslíš. No keď som zbadala, že trasa vedie už len po hrebeni, nebolo mi všetko jedno – výšky ma desia a s kamennou dolinou pod nimi sa mi točila hlava. Nesmieš sa báť, musíš si veriť.
A tak som vyslala na misiu frajera, ktorý sa tiež odhodlával, no napokon sa osmelil a dal to, čo mu celkom závidím. Škoda, že sa v tom strese zabudol poobzerať okolo seba na všetky svetové strany, ale pozeral len tam, odkiaľ sme prišli. Pri tom za chrbtom mal nádheru. Aj by som zverejnila fotky, keby máme. 😀 Určite sa nezabudni poobzerať na všetky možné strany, keď tu už budeš!
Naspäť tou istou trasou
Sedím na vrchu štítu, no v hlave mi behá: ,,Ako sa dostanem dole celá?!“ Krôčik po krôčiku, neponáhľať sa, nie je hanba zastaviť ani brať ohľad na ostatných a prispôsobiť im tempo. Možno je to ich prvá túra, možno majú nevychodené topánky… Keďže okruh treba uzavrieť, vraciaš sa presne po tej istej trase, akou si išiel hore, ak samozrejme, nepokračuješ Magistrálou.
Celý deň sme snívali o poriadnej cesnačke a na Popradskom plese sme si ju cestou späť aj dopriali. Bola vynikajúcou odmenou a posilnením pred posledným úsekom trasy a smer Štrbské pleso, no keďže sa schyľovalo k tme, zvolili sme asfaltku. A poďakovali nám aj nožičky.
Zhrnutie túry:
- kilometre: 25,42km.
- počet krokov: 34 389.
- prevýšenie: 1108m.
- celkový čas: takmer 12 hodín veľmi ležérnym tempom s kopou prestávok (od príchod na parkovisko ráno po odchod z parkoviska večer).
Tiež si prečítaj:
Krása, však? Naozaj to stálo za tú námahu a neľutujeme.
Autor: Alexandra
Kočka, ktorá sa pri cestovaní snaží ušetriť každé euríčko. Cestuj s ňou a sleduj jej super tipy. Zaručí ti to ten najlepší low-cost výlet!
IG: __a_l_e_x_i_s_
