Ako často cestujem?
Som slnečný typ. Slnko ma dobíja energiou. Naopak, keď dlhšie prší alebo je zamračené, moja nálada ide dole. A práve preto plánujeme cestovačky hneď s prvými náznakmi sychravej jesene ( polovica októbra) až po marec, kedy už začína pomer slnečných dní opäť stúpať.
Naopak, od apríla do októbra sme väčšinu času tu a podnikáme iba krátke výlety do okolia Európy. Spolu som na cestách približne 3 mesiace v roku. To mi stačí, vždy sa z ciest rada vrátim na Slovensko, domov.
Za rok 2016 som doteraz bola:
- na prelome nového roka na Maldivách (810€ na 2 týždne komplet),
- Na Sardínii na víkend, kde sme boli s rodičmi ako vianočný darček, ktorý som im dala s bráchom. Ubytko + letenky ma stáli okolo 60€,
- v Iráne na 5 dní a v Istanbule na víkend v jednom tripe za cca 300€,
- 2 týždne v Bulharsku, Ženeve a v Macedónsku za asi 60€ vďaka tomu, že to bol Erasmus plus projekt,
- na Filipínach 3 týždne za 1100€ (moja „letná“ dovolenka v novembri, lebo v lete som makala a bolo u nás pekne),
- víkend v Izraeli s letenkami ako darčekom na narodky za 140€, z toho som zaplatila 80€
- rodinná dovolenka na Sri Lanke na 2 týždne, kde som teraz. Pozvali ma na ňu naši s tým, že som ju celú zorganizovala a našla lacné letenky a bookla ubytko. Každý rok chodíme s rodinou na letnú dovolenku. Tento rok som im navrhla, že môžeme ísť namiesto toho za tú istú cenu do exotiky a súhlasili. Ja sama som si platila len za lekcie surfovania a malé extra výdavky – spolu okolo 70€
To je spolu 71 dní za rok a 2410€, to je 34€ na deň. Nejdem tu hovoriť o tom, že máte cestovať rovnako a podobne, to je každého individuálna vec. Možno nechodíte nikam s rodičmi, možno nemáte frajera. Píšem to sem preto, aby ste vedeli o akých sumách a počtoch sa tu vlastne bavíme.
Tie dva – tri mesiace na cestách si nadrobím, môj priemerný pracovný čas je 60h za týždeň + časté pracovné víkendy, ak nerátam 24/7 rozmýšľanie nad Travelhackrom.
Moje leto na “pláži” – Magio pláž working zóna & tieň. Super kombinácia pre tých, ktorí v lete pracujú a chcú byť vonku
Ako som sa k tomu dostala do stavu, že môžem cestovať ako chcem?
- nechcem celý deň sedieť na stoličke vo vnútri medzi štyrmi stenami
- nechcem čakať, kým mi niekto zadá prácu alebo robiť presne to, čo mi niekto zhora prikáže. Chcem vymýšľať, hľadať riešenia, byť v pohybe, trápiť hlavu úlohami, ktoré nemajú jednoznačné riešenie
- nechcem mať šéfa, ktorého mám rešpektovať len preto, lebo je to šéf, lebo má ten status šéfa. Oveľa dôležitejšie je pre mňa získať si rešpekt na základe schopností, odbornosti, profesionality a skúseností. Tí, ktorí pracujete vo veľkých firmách, asi ste už robili pod niekym, kto vám prišiel ako úplne nekompetentný idiot, že? Vtedy máte dve možnosti: preniesť sa cez to, povedať si, že fuck it alebo sa cez to nepreniesť. Všetko je to o percepcii, šéf, ktorý je zlý pre mňa, je super pre druhého. A pre tretieho je zas oveľa lepšie proste sa vykašlať na šéfa a robiť si svoje. Ja to dlhodobo neviem vystáť, žerie mi to nervy, som agresívnejšia na kamošov, rodinu aj frajera. Jednoducho keď ma niečo dlhodobo štve, neviem sa s tým zmieriť a musím to zmeniť. Slovné spojenie „stiahnuť chvost“ u mňa funguje pri malých veciach, pri tých dlhodobých a životne dôležitých nie
- Nemôžem byť spokojná a šťastná, ak v tom, čo robím počas dňa (a.k.a práca), nevidím dôležitosť a prínos pre iných. Každá aktivita na svete má svoj prínos, dôležité je, aby som ten prínos videla ja
Promócia, Janka dostáva titul Mgr. Už od druhého ročníka výšky som sa podvedome desila dňa po promócii. Bála som sa, že sa zrazu zobudím, škola bude fuč a ja nebudem mať ani potuchy, čo ďalej. Aj tento strach ma nútil rozmýšľať nad tým, čo po škole už dostatočne vopred. Ak by som mala teraz sedieť u nejakých advokátov a postupne si uvedomovať, že to vôbec nie je práca pre mňa, asi by som si strelila obraznú gulku do hlavy
Počas výšky som bola členom neziskovky AIESEC. Tu som sa naučila veľa o tom, čo ma baví a ešte viac o tom, čo ma nebaví a v čom som dobrá. Bavilo ma organizovať konferencie, podujatia, vymýšľať nové idey, prekonávať prekážky a problémy. Keď mi niekto povedal, že niečo nejde, bola moja top priorita postarať sa, aby to išlo.
„Nikto neskončil tam, kde je len tým, že sa ráno dobre zobudil. Všetko so všetkým súvisí a to, kde si teraz je výsledkom toho, čo si robil celé roky.“ Spájanie malých bodiek, úspechov a poučení – presne tak to bolo aj u mňa.
Z platených brigád som vždy bežala robiť zadarmo a tešila som sa na to
Práci v AIESEC som sa venovala 20-30 hodín týždenne, zadarmo. Popri tom som chodila na brigády, robila som hostessku a doučovala som angličtinu, aby som mala vreckové. Študent nepotrebuje tak veľa peňazí, čiže som zarobila, koľko som potrebovala a potom bežala do AIESEC officu robiť zadarmo. Bavilo ma to a dávalo mi to veľa cenných skúseností, a to bolo dôležitejšie ako peniaze.
Hostesskovské brigády a lekcie angličtiny som postupne zamenila za prácu na recepcii hotela, v advokácii, v sklade s knihami v Nemecku počas Erasmu a líderku slovenskej vetvy medzinárodného startupu, ktorý pomáhal expatom a cudzincom na Slovensku. Ani jedna z týchto prácí mi však nedávala všetko, čo som od práce očakávala: tie štyri body vyššie.
Na jednej z AIESEC konferencii – úplne vpravo, tie ružové šaty. Akurát som sa stala Alumni členom
Platená práca? Dosť mi tu pomohla otázka, či by som to robila aj zadarmo.
A odpoveď na túto otázku pri práci pre medzinárodný startup bola u mňa rezolútne NIE, nerobila by som ju zadarmo. Sem-tam ok, ak by to bol nejaký známy. Ale systematicky pomáhať cudzím ľuďom s prisťahovaním sa do Bratislavy, tam som sa nevidela. Jasné, je to dôležité, no spomedzi tých veľa vecí, ktoré v tejto dobe plnej možností môžeme robiť to nebola tá, ktorú by som uprednostnila pred inými možnosťami.
V tejto dobe som už začínala cestovať a vyznať sa v letenkách. Mali sme sa sebou 3 týždne v Brazílii za cenu týždennej letnej dovolenky a chystali sme sa na mesiac na Seychely.
Deň pred odletom som v práci oznámila, že končím a na Seychely som odišla s čistou hlavou
…A takmer nulovou predstavou o tom, čo chcem robiť a dlhým zoznamom s tým, čo nechcem.
A tento príbeh ste už možno počuli. Videla som, že kamošov šoklo, že sme na Seychelách a písali nám, že ako sa nám to podarilo. Napadlo mi napísať blog na Denník N, aby som ho mohla poslať všetkým, ktorí nám písali. Dala som tam všetko, čo mi prišlo praktické a sama som pred odletom na Seychely nevedela. A zrazu mal tento článok (prvý, ktorý som niekde napísala a zverejnila) viac ako 60.000 prečítaní.
K dnešku si článok prečítalo už viac ako 70.000 ľudí. Woaw!
Šoknutá záujmom som s kamošom Paťom založila FB a web Travelhackra, nechcela som to robiť sama, s Paťom sme sa poznali z AIESEC, vedela som, že tiež rád cestuje a súhlasil vrhnúť sa na to so mnou a tak sme zorganizovali prvé workshopy. Dopadli super, ale nemala som vtedy žiadny plán ani nič, povedala som si, že to proste budem robiť, začnem písať články na svoj blog a uvidím ako to bude pokračovať.
Workshopy po celom Slovensku – spolu viac ako 200 ľudí 🙂 Ešte som ani nevybledla zo Seychel!
Bola som ešte študent, tak som si povedala, že nemám čo stratiť
Travelhacker sa stal mojím voľným časom a prácou, ktorú som robila zadarmo, ako kedysi AIESEC. Bolo tam veľa super momentov, no ešte viac takých, kedy som po 18 hodinovom pracovnom dni mala chuť vykašľať sa na to.
Blog ale spĺňal všetky definície mojej ideálnej práce ( znovu tie 4 body). Štvalo ma, že si ľudia myslia, že cestovanie je drahé a vedela som, že im môžem pomôcť cestovať lacnejšie. Navyše, sama som v cestovaní videla najlepšiu investíciu do života kvôli zážitkom, inšpirácii a sebapoznaniu.
Pri písaní článkov som bola sama sebe pánom, mohla som pracovať kde som chcela a kedy som chcela a mohla som spraviť čo mi napadlo. Vtedy to bolo ale iba hobby, nezarábalo mi to, čo znamenalo, že eventuálne budem musieť niekde začať pracovať.
Písať blog je beh na dlhé trate, na konci preteku ale vidno jasné výsledky. Foto je z Maldív, zo sandbanku uprostred oceánu
Tak mi napadlo, prečo nezaložiť biznis ohľadom pomáhania ľuďom cestovať šikovne a lacno?
Pod heslom veď „čo môžem stratiť“ som sa rovno druhý deň pustila do písania knihy. Mala som v hlave toľko tipov.
To som ešte nevedela, že samotné napísanie knihy je jedna z tých jednoduchších úloh. Vstupovala som totiž do úplne neznámych vôd. Od napísania prvej vety po spustenie predaja knihy nakoniec ubehlo približne 500 hodín… Tento čas išiel na úkor školy, kamošov, rodiny a cestovania. Pol roka som zo Slovenska vystrčila nos maximálne na víkend.
Krst mojej prvej tlačenej knihy, november 2016 – zbieram plody ročnej práce s viac ako 300 ľuďmi v hladisku
Keď som v júni 2016 končila školu, mala som jasno, čo ďalej
Idem budovať webku, kde zhromaždím všetky informácie, ktoré treba na šikovné cestovanie a sama budem cestovať po svete. All in. Hovorila som si, že ak to nevýjde, niekde sa zamestnám a s blogom budem pokračovať vo voľnom čase ako hobby. To bolo moje worst case scenario.
K tomuto názoru prispelo veľa kníh, ktoré som prečítala, skúsenosti, ktoré som mala, môj priateľ, ktorý sa tiež po škole nevydal klasickou zamestnaneckou cestou. Všetko, čo robíme, nás formuje no a zo mňa sa vyformoval Travelhacker.
A tu som, ako ma poznáte:
Nebolo to tak vždy, presne to som chcela ukázať vyššie v článku. Teraz sa ale prehupneme do súčasnosti, do doby, kedy som napísala knihu a robím workshopy a konzultácie, do doby, kedy som podľa definície podnikateľ.
Po pol roku fulltime podnikania prehlasujem, že je to mega náročné, celá administratíva, fakturovanie, design, marketing, neustále zlepšovanie sa, robenie nových spoluprác, písanie nových článkov, prinášania fakt hodnotných tipov, ktoré pomáhajú, nehovoriac o posúvaní biznisu dopredu. Ale momentálne je to pre mňa konečne práca, ktorá spĺňa všetky moje kritéria. Nevedela som takú nájsť, tak som si vytvorila vlastnú.
V Teleráne v Markíze som hovorila o tom, ako sa zbaliť do miniruksaku aj na 2 týždne a prežiť to ešte lepšie ako s velkým kufrom
Niektorí ste mi písali do komentárov, že píšem články preto, lebo predávam knihu.
Travelhacker je pre mňa práca, ktorú som si vytvorila, pretože žiadna iná ma nelákala
Byť spokojná a šťastná je pre mňa veľmi dôležité. Na cestách dostávam presne to. A ešte ovela viac
Najčastejšie problémy ľudí s cestovaním
1. Nemám na to čas, mám len 20 dní dovolenky ročne
2. Mám malé deti a kvôli nim necestujem, je mi drahé s nimi cestovať
Filipíny s deťmi? No problem! Inšpirujte sa napríklad tu: www.cestujsdetmi.sk/filipiny-s-detmi-bez-cestovky/
3. Nemám peniaze cestovať
4* hotel, 4 krajiny, 2 týždne spolu 60€. Problém? Nie, keď hľadáš riešenia.
Na všetky tieto možnosti môžete nájsť desiatky „ale“ a dôvodov, prečo to zrovna vo vašom prípade nie je možné. To je ok, ale nečakajte, že sa vaša situácia niekedy zmení. Všetko si treba vymakať vlastnou vôľou a prácou.
Je to ťažké ale to potešenie po prvom úspechu je neoceniteľné. Skúste začať niečim malinkým, jednoduchým. Uvidíte! Hlavne treba začať konať, lebo prečítanie môjho osobného príbehu vás mohlo nakopnúť, no to nestačí.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
Nekomentované