Pablo Escobar tour si zaslúži osobitný článok na mojom blogu. Ide o pokračovanie k základným tipom na mesto Medellin v Kolumbii. Nezabudni si ten článok tiež prečítať, inak prídeš o podstatné informácie, ktoré sa ti bezpochyby zidú, keď pôjdeš do Kolumbie.
Pablo Escobar, drogy a Medellín
Pablo Emilio Escobar Gaviria sa narodil v roku 1949 a svoj život prežil v Medellíne – respektíve v meste pri Medellíne, Envigado. Svoju “drogovú kariéru” začal malými krádežami, podvodmi, či predávaním pašovaných cigariet. Postupne začal pracovať pre rôznych drogových dílerov.
V roku 1976 (keď mal 27 rokov) založil Medellínsky kartel a stával sa čoraz bohatším vďaka obchodu s kokaínom. Ako 28-ročný je Pablo už multimilionár a radí sa k najbohatším ľuďom sveta. Kokaín pašuje cez Panamu, či cez Bahamy a zásobuje (okrem iného) aj americký trh.
Pablo dával peniaze na budovanie ihrísk, škôl. Dokonca postavil domy pre 3000 chudobných, ktorí nemali kde bývať. Prezývali ho aj Robin Hood a s touto tvárou v 1982 vstúpil dokonca do politiky.
V tomto čase sa v Kolumbii otvorene hovorilo o schválení extradície drogových dílerov do USA. Americký prezident Reagan totiž chcel zastaviť obrovský príliv drog z Kolumbie do USA. Pablo bol samozrejme v opozícii tohoto opatrenia. V rovnakom čase ho začali sudcovia, ministri a politici obviňovať z toho, že vedie drogový kartel.
Pablove “Plato o plomo” – v preklade peniaze alebo guľka sa stali verejným tajomstvom. Kto s Pablom nesúhlasil a kto išiel proti nemu, bol zabitý.
V 1984, iba dva roky od jeho príchodu do politiky dal zabiť ministra spravodlivosti, ktorý proti nemu zbieral dôkazy o drogovej činnosti. Od vtedy sa začal v Kolumbii skrývať a organizovať svoju narkočinnosť z úkrytov.
V 1985 zašiel ďalej a bol jedným z organizátorov útoku na Najvyšší súd Kolumbie. Práve tento riešil extradíciu narkobarónov do USA a nachádzali sa tu dôležité dôkazy o Pablovej drogovej činnosti. Pri útoku bola zavraždená polovica sudcov Najvyššieho súdu.
Pamätník s guľkou za každú Pablovu obeť na medellínskom sídlisku
Dnes stojí v Medelline pamätník obetiam Pabla Escobara (Edicifio Camino Del Angel). Stojí na mieste, kde kedysi Pablo nechal postaviť budovu Mónaco, vraj jednu z 500 nehnuteľností, ktoré mu v Medelline patrili. Postavil ju pred El Campestre – high society medellinským klubom, do ktorého chcel patriť, no nikdy ho neprijali.
Budovu postavil tak, že ho z El Campestre každý deň videli. V 2019 ju medellinska vláda nechala zbúrať (video tu) a postavili tu pamätník. Dnes je v okolí Escobarovej bývalej vily Mónaco sídlisko a veci tu (aspoň na prvý pohľad) fungujú normálne.
Podľa rokov sú na pamätníku spísané počty vrážd, ktoré spáchal. Kým v rokoch 1984 a 1985 sa Pablo ešte len rozbiehal, ozajstný teror nastal v rokoch 1988, 1989 a 1990.
Práve v týchto rokoch sa udiali “najznámejšie” Pablove vraždy – napríklad vybuchnutie lietadla Avianca so 107 pasažiermi na palube. Všetko pre zabitie jedného človeka, ktorý nakoniec ani na palube nebol.
Na pamätníku je vytesaných 46 600 dier. Každá reprezentuje jedného človeka, ktorého nechal Pablo zabiť. Áno, postavil domy pre 3000 ľudí a ihriská, za čo ho ľudia milovali. No vyváži to všetko ostatné?
Vlastné väzenie s vlastnou strážou, kde zabil 120 ľudí
Vláda sa samozrejme snažila Pabla nájsť a zastaviť, no nedarilo sa im to. Až v roku 1991 v máji sa Pablo vzdáva a uzatvára dohodu so štátom. V nej stojí, že skončí s atentátmi a pôjde do väzenia, ktoré si sám vyberie, kde si vyberie strážcov a kam nebude môcť prísť kolumbijska polícia bez ohlásenia. Výmenou za to chce “iba”, aby Kolumbia neschválila extradičnú dohodu s USA.
A tak si Pablo Escobar postavil vlastnú väznicu v horách. Väzenie sa nachádza v horách nad Medellinom. Viedla sem len jedna cesta a po zotmení tu bola tak silná hmla, že aj ak by ho chcel niekto napadnúť, nevedel by väzenie nájsť. Navyše, z väzenia mal Pablo dobrú kontrolu nad vzdušným priestorom Medellinu, ktorý sa využíval (aj) na pašovanie (jeho) drog.
Väznica však skôr pripomínala luxusný klub a aj ju nazývali “Hotel Escobar”, či “Club Medellin”. Konali sa tu divoké parties a Pablo odtiaľto riešil svoj narkobiznis.
Epická je táto fotka, ktorú Pablo rozposlal médiám ako dôkaz, že je v base. Vidíš tú kľučku naľavo hore? Ňou sa otvára cela. Pablovo väzenie nielenže nebolo väzenie, ale tiež sa tu Pablo nezdržiaval vždy. Polícia dostávala na pravidelnej báze reporty, že sa nachádza v Envigado či v Medelline.
La Catedral dnes slúži ako domov dôchodcov pre starých, ktorí nemali kde bývať. Niekedy sa dá dostať dnu, my sme také šťastie nemali. Išli sme iba ku katolickemu kláštoru nad La Catedral.
Aké je to, viesť narkobiznis z väzenia?
Pablo sa počas pobytu vo “väzení” venoval svojmu biznisu. Začínal mať pocit, že stráca vplyv, a tak začal na predaj kokaínu dávať nové a nové poplatky. Jeho správcovia peňazí mu vysvetlovali, že to nie je dobré, no on to neakceptoval. Viacerí práve kvôli vysokým poplatkom začínajú pracovať s konkurenciou. On to zistí a dáva ich zabiť (pri La Catedral našli 120 pochovaných tiel). Pablo sa postupne stáva viac a viac podozrievavý a prestáva veriť vlastným ľuďom.
Popritom začína mať vláda dosť toho, že Pablo si robí vo väzení, čo chce. Keď sa k nej dostanú reporty o vraždách, rozhoduje sa Pabla presunúť do iného väzenia – už reálneho. Pablo to však samozrejme vďaka informátorom zistí a stihne zdrhnuť. On si myslí, že vláda ho ide vydať do USA.
Do hry tu vstupujú Pablovi ľudia, ktorí sa proti nemu postavili kvôli zvyšovaniu poplatkov za kokaín – Los Pepes. Začnú ich podporovať ďalšie kartely a získavajú ochranu od DEA (americká Drug Enforcement Administration) a dávajú tipy, kde sa Pablo skrýva. On však vždy stihne utiecť…
Sranda je, že Los Pepes ako organizácia funguje až do dnešného dňa. Premenovali sa na La Officina de Envigado a odtiaľto ovládajú kriminalitu a drogové obchody na juhu Medellinu. Dnes spolupracujú hlavne s mexickými kartelmi, ktoré majú dnes prím pri obchodovaní s drogami.
Štvrť v Medelline, ktorú dal vybudovať Pablo Escobar
Predtým ako Pablo vstúpil do politiky v 1982 a začal masovo vraždiť, dal postaviť 3000 domov pre chudobných Medellínčanov. Všetko to boli jednoposchodové budovy. Štvrť sa volá Barrio Pablo Escobar a dominuje jej monument, ktorý postavili ako vďaku Pablovi za to, že im dal bývanie.
Dnes obýva barrio Pablo Escobar už 12 000 ľudí. Domy si nadstavili a dnes majú 2-3 podlažia. Bývajú tu generácie, ktoré sú vďačné Pablovi za to, že im dal bývanie a nádej na normálny život. Kto by nebol vďačný.
Ak by mi dal niekto byt zadarmo, do smrti by som bola tej osobe zaviazaná. To, či to od Escobara bol len PR ťah alebo naozaj chcel pomáhať sa už nedozvieme, no kým 46 000 ľuďom život zobral, 3000 ľuďom ho zlepšil.
Sranda je, že keď prídeš do Barrio Pablo Escobar, zastaví ťa niekto lokálny a vyzve ťa, aby si zaplatil/a “contribution” na rozvoj barria. V skutočnosti to nie je nič iné ako výpalné a keď odmietneš peniaze dať, môže sa ti stať, že ti niekto oškre auto, vytrhne telefón z ruky a podobne. Tých cca 5000 COP (cca 1,40€) zaplatíš za ochranu, aby sa ti nič nestalo a aby si sa v pokoji vyfotil/a s Pablom a jeho pomníkom.
Nám o tomto hovoril sprievodca a aj sme videli, ako za nás platil príspevok. Platil ho chlapíkovi na fotke (šedé tričko, bez rúška, prekrížené ruky na prsiach).
Pablova smrť – úspech polície alebo vzdanie sa Pabla?
Pablo v La Catedral strávil 1 rok a 1 mesiac namiesto 5 rokov. V júli 1992 utiekol a začal sa znovu skrývať. Nasledujúci rok a 4 mesiace sa skrýval, až ho 3. decembra 1993 polícia našla a zastrelila na streche domu v Medelline.
Napriek tomu, že Pablo bol obávaný narkobarón, bol tiež milujúcim otcom. Rodina bola pre neho dôležitá a každý deň počas skrývania sa, si volával so synom. Vždy maximálne 3 minúty, aby polícia nevedela zistiť jeho polohu.
V deň smrti zostal so synom na telefóne viac ako 1 hodinu a nástojil na tom, aby zostali so synom volať. Hovorí sa tiež, že policajti ho len postrelili a finálnu guľku vpálil Pablo sám sebe. Iné teórie hovoria, že polohu Pabla zradila práve rodina, ktorá tak vymenila život Pabla za svoju ochranu.
Pred pokračovaním by ťa mohli zaujať aj tieto články z Kolumbie:
Zaujímavosti o Pablovi Escobarovi
- Prvý darček Pabla komunite je futbalové ihrisko v La Paz (na fotke).
- Pablova Escobarova sestra Luz Maria Escobar chodí po hroboch Pablových obetí a píše ich malé poznámky v ktorých žiada o odpustenie.
- Roberto Escobar, brat Pabla, robí v Medelline tours pre turistov.
- Rekordman Pablových pokusov o atentát je šéf DEA (americká štátna agentúra, ktorá je nezávislá od CIA a primárne sa venuje boju proti drogám), prežil 7 atentátov. Práve jeho chcel Pablo zabiť pri zostrelení lietadla, Zomrelo viac ako 100 ľudí.
- V roku 2012 predala kolumbijská vláda budovu, na ktorej zabila Pabla Escobara. Vznikla tu jazyková škola. Tá žiaľ počas kovidu zanikla a budovu kúpil niekto iný. Budova je zle označená a tiež bola zvonku úplne prerobená. Nájdeš ju tu. Z tejto strany vidieť na strechu, po ktorej Pablo utekal a na ktorej zomrel. Pablo na strechu preskočil cez miesto, na ktorom sú dnes sklenené štvorčeky a zabili ho na terase modrého domu. Ten bol hneď vedľa toho, v ktorom sa skrýval.
Seriály a knihy o Pablovi Escobarovi a prečo Kolumbijčania nemajú radi Narcos
Keď povieš v Kolumbii, že si videl Narcos, ľudia nie sú nadšení. Podľa Kolumbijčanov je totiž Narcos pomerne prifarbený a niekedy mení fakty a realitu, aby bol seriál zaujímavejší. Sami mi odporučili seriál na Netflixe El patron del mal. S nadšením sme ho aj s Marekom začali pozerať hneď, ako sme sa vrátili z dovolenky – táto téma ma totiž naozaj chytila.
Zvládli sme dva diely a potom dostal patrón del mal červenú. Zrejme je natočený hodnovernejšie, no nepresvedčivé herecké výkony a kixy v réžii, či scenári nás úplne odradili. Radšej si asi prečítam knihu o Pablovi.
Ako je na tom Kolumbia dnes z pohľadu drog a bezpečnosti?
Kto by si myslel, že smrťou Pabla Escobara skončila nočná mora Kolumbie, koka zostala rásť a nikto sa o ňu nestará, je na veľkom omyle.
Po smrti Pabla Escobara prebrali jeho biznis iní, napríklad FARC. Ide o extrémnu ľavicovú skupinu, ktorá sa zrodila na vidieku. Za života Escobara spolupracovali, a tak ich naučil, ako obchodovať s kokaínom. Po jeho smrti vedeli, ako pokračovať. Práve FARC mal na starosti únosy po smrti Pabla Escobara. Unesených väčšinou brávali do Communy 13, kde ich väznili, kým nebolo zaplatené výkupné.
Pravdou je, že dnes sa z Kolumbie vyváža násobné množstvo kokaínu a je to oveľa väčší biznis. Niektorí ľudia dokonca tvrdia, že obchodovanie s kokaínom je tak dôležitým príjmom v ekonomike, že ak by začali kolumbijské súdy a polícia šliapať po nohách narkobiznisu, ekonomika Kolumbie by to neprežila. Hovorí sa, že 50% stavieb v Medelline je postavená za narkopeniaze.
Obchod rozkvitá pod tichým schválením vlády. Tá je rada, že nie sú ozbrojené konflikty a vraždy a že má Kolumbia lepšie renomé ako mávala za vyčínania Pabla Escobara. Narkobiznis vyhovuje každému zúčastnenému – sú v ňom obrovské prachy a tie sa páčia kolumbijskej vláde aj narkobarónom. Narkobiznis tiež zamestnáva veľa ľudí.
Výroba kokaínu sa dnes sústreďuje okolo mesto Tomaco a majú ju pod palcom hlavne mexické kartely. Tie spolupracujú s tými kolumbijskými. Objavovať sa začína takisto albánska mafia.
Kolumbičania svojej vláde najviac vyčítajú to, že sa nestarajú o blahobyt ľudí, ale o peniaze a moc. Toto je dlhotrvajúci problém, ktorý sa odohráva na pozadí narkovojen. Žiaľ, Kolumbia mala aj aktuálne má extrémne pravicových skorumpovaných politikov a tí, ktorí sa snažia spraviť niečo pre ľudí (naozaj, nie len ako lacné PR), skončia s guľkou v hlave.
Luis Carlos Galan a Bernardo Ossa sú len dva staršie prípady, ktoré som si študovala. Existujú priame dôkazy (1, 2, 3, 4, 5), že kolumbijská vláda spolupracuje a kryje narkobiznis.
Reálny problém Kolumbie siaha dávno dávno pred časy Pabla Escobara. Datuje sa do roku 1920, kedy Kolumbia bola banánovou republikou (vo veľkom sa tu pestovali banány) a ovládala ju veľká zahraničná firma United Fruit Company.
Tá si v Kolumbii vybudovala systém, vďaka ktorému farmári boli závislí na jej produktoch. Platila im v kupónoch, ktoré sa dali použiť len v ich vlastných obchodoch. Na potlačenie rebélie mala spoločnosť vlastnú súkromnú armádu, ktorá efektívne zvládala povstania robotníkov.
V 1928 prišlo povstanie, ktoré súkromná armáda spoločnosti nevedela zvládnuť. Americká vláda vtedy pohrozila, že ak kolumbijská vláda nevie zastúpiť záujmy spoločnosti United Fruits Company, pomôže jej americká armáda. V reakcii na USA kolumbijská armáda zaútočila na rebelujúcich a mnoho z nich zabila. Oficiálne počty hovoria o 100 – 2000 mŕtvych. Situácia sa stále eskalovala.
V roku 1948 kandidoval za prezidenta Jorge Eliecer Gaitan, ktorý bol známy tým, že chcel pracovať pre ľudí a ich záujmy. Bol zavraždený, a to spustilo občiansku vojnu známu ako La Violencia. Počas nasledujúcich 10 rokov vo vojne zomrelo cez 200 000 ľudí. Odvtedy sa Kolumbia borí v sporoch medzi ľavicovými a pravicovými jednotkami.
Vznikli mnohé militantné organizácie – najprv ultraľavicové, potom ultrapravicové, ako odpoveď na ľavicové. Cieľom ultraľavicových skupín je bojovať proti vláde, ktorá nepomáha ľuďom, cieľom ultrapravicových skupín je bojovať proti tým ultra ľavicovým. Do toho vstupujú drogy, narkobiznis, či korupcia. Je to vskutku zaujímavý príbeh plný detailov a zvratov. V tomto článku na Wikipedii nájdeš oveľa viac informácií, veľmi dobre spracovaných.
Je Kolumbia naozaj safe na cestovanie?
Bolo by nezodpovedné povedať, že Kolumbia už má svoje temné časy za sebou a že je to 100% bezpečná krajina. Nie je. Stále sa dejú vraždy a únosy. Dejú sa však oveľa selektívnejšie a potichu. Ak ideš cestovať ako turista a nebudeš sa chceť ísť pozrieť, ako sa vyrába kokaín a nebudeš sledovať dílerov po tmavých uličkách, máš 99,99999999% istotu, že z Kolumbie prídeš očarený a hlavne zdravý.
Len nerob blbosti. Pretože narkobiznis, únosy a vraždy v Kolumbii stále fungujú, no keď nikomu nedáš na ne dôvod, obídu ťa.
Väčšinu informácií mám od nášho sprievodcu, ktorý nás sprevádzal (kontakt na whatsapp: +57 301 362 9247), od kamošov z Kolumbie + z vlastného researchu a overovania si informácií.
MAPKA miest, ktoré sa oplatí vidieť v Kolumbii
Mapku miest, ktoré sme v Kolumbii navštívili, ti obratom pošlem, keď mi nižšie zanecháš mail. Verím, že ťa inšpirujú k tomu, aby si neváhal/a navštíviť Kolumbiu.
P.S.: Ostatné články o Kolumbii sú pozitívnejšie a “ľahšie”. 🙂
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
