Bolívia bola pre mňa prekvapením roka a stala sa mojou novou najfascinujúcejšou krajinou Južnej Ameriky. Nájdeš v nej veľa zaujímavých miest, ktoré sú úplne unikátne a navyše je Bolívia ešte najlacnejšou krajinou Južnej Ameriky. S veľkou radosťou ti dám čo najviac praktických tipov, nech do Bolívie môžeš cestovať šikovne a lacno.
Vysoká nadmorská výška v Bolívii
Prvá vec, ktorú o Bolívii potrebuješ vedieť je, že takmer všetky turisticky zaujímavé miesta sa nachádzajú v nadmorských výškach nad 3000 metrov. Medzinárodné letisko v La Paz sa nachádza v nadmorskej výške nad 4000 metrov a výrazne ti neodporúčam pristáť tam rovno z Európy.
Na Bolíviu sa musíš v ideálnom prípade aklimatizovať niekde, kde je nadmorská výška trochu nižšia. Aj preto chodia ľudia často z Peru, kde už v Cusco zažijú nadmorskú výšku nad 3000 metrov a aklimatizujú sa na ňu.
My sme do La Paz prileteli práve z Cusco. Letisko v La Paz sa nachádza v nadmorskej výške 4062 metrov, nadmorská výška v Cusco je 3400 metrov. Rozdiel bol teda ani nie 700 metrov a napriek tomu som to cítila. Horšie sa mi dýchalo, točila sa mi trochu hlava a cítila som sa, akoby ma niekto udrel do hlavy.
Keď sme sa z letiska dostali do centra La Paz, všetko bolo oveľa lepšie. Samotné La Paz sa totiž nachádza 400 metrov nižšie v údolí pod El Alto, kde sa nachádza aj letisko.
Doprava v La Paz
Ako turista budeš využívať lanovky a taxíky. Lanovky fungujú jednoducho – kúpiš si lístok na stanici, nasadneš a ideš. Pri taxíkoch funguje aj UBER, no lepšie a lacnejšie je stiahnuť si ich lokálnu appku inDrive. Odporúčam ti nahodiť si tam nejaké lokálne meno, aby nebolo jasné, že si turista. Cenu za jazdu určuješ ty – ponúkneš a taxikári buď akceptujú, alebo nie, prípadne ponúknu ich vlastnú cenu. Appka je úplne intuitívna a bavila ma viac ako tie naše, ktoré máme na Slovensku.
Kde bývať v La Paz
Kde bývať je dosť prepojené s témou bezpečnosti. Najpraktickejšie z pohľadu ubytovania je byť v okolí Witch Marketu a my sme mali super ubytko z pohľadu pomeru cena-kvalita-lokácia. Volá sa Iskay a má aj súkromné izby aj dormitories.
Reálne je v tejto časti mesta nonstop hnusný vzduch z áut (pretože ulice sú veľmi strmé a nonstop idú brzda-plyn). Čiže je to najpraktickejšie, no tvoje pľúca budú potrebovať po La Paz dovolenku. 😀
Druhá alternatíva, ktorú by som radila tým, ktorí v La Paz budú dlhšie, potrebujú aj pracovať alebo sú im ich pľúca prednejšie než lokalita, je Sopochaci. Hipsterský, čistý neighborhood s dobrými kaviarňami a reštauráciami. Do turistického centra La Paz sa dostaneš lanovkou, takže by som volila ubytovanie blízko pri stanici lanovky.
Jedlo a reštaurácie v La Paz
V La Paz sa treba pripraviť na pomalú obsluhu, ktorú treba obháňať, len aby ti priniesli menu, potom zas, aby si si objednal/a. A potom ešte minimálne pol hodinu čakáš na jedlo. A chceš dezert? Zas musíš nájsť obsluhu a objednať. Celkovo gastro v La Paz je na správnej ceste, no rovnako ako aj turizmus v Bolívii, je ešte v plienkach.
Jedlo je v La Paz je však veľmi lacné, a to je možno super možnosť využiť to na Michellin reštiky! Tých je v La Paz neúrekom a stoja zlomok toho, čo inde. Tento tip som zistila až neskôr a od báb, ktoré mi ho dali, som si rovno odfotila aj zoznam reštík. Nie som si istá, či všetky majú Michellin hviezdu alebo sú len top hodnotené, no verím, že tento tip využiješ.
Baby mi špeciálne odporučili reštiku Gustu, ktorá bola ocenená ako Michelin posledných 10 rokov. Za menu tam zaplatili v prepočte 14 €. Skvelá bola aj Arami, tam za degustačné menu zaplatili 35 €.
Ja som jediné fakt dobré jedlo v La Paz som mala v tejto argentínskej reštike. Inde mi vždy niečo chýbalo – steak (za 4 €) nemal chuť, cestoviny boli príliš slané, nezaujala ma chuť mäska. Možno to bolo len moje šťastie, no reálne sa dobre nenajedol takmer nikde nikto z našej 6-člennej partie.
Dosť nám ešte chutilo v tejto reštaurácii Oliva pri Witch Markete, no ich obsluha bola extrémne pomalá (a to aj na juhoamerické štandardy). Mali tu super polievku aj creme brulee. Kúsok vedľa je veľmi dobre hodnotená pizzeria, kam sme nestihli ísť. No pizza tam vyzerá super!
V La Paz nájdeš bary, kde ti spravia rôzne drinky s kokou. Áno, vyrába sa z nej kokaín, no v takejto forme je neškodná a ľudia vo vysokých nadmorských výškach ju bežne žujú počas dňa. Rovnako ako v Cusco, aj v La Paz a celkovo v Bolívii bude koka tvoj kamarát. Tu je jeden z barov, kde si drinky môžeš dať.
Z kaviarní mi prišla mega trendy táto The Writers Coffee a v Sopochaci sa mi páčilo v Cafe Typica a v Mugen.
Bezpečnosť v La Paz
Úprimne som čakala, že La Paz bezpečný nebude, no nemala som ani na chvíľu pocit nebezpečenstva. Samozrejme sme sa pohybovali v turistických štvrtiach, no tam sa zrejme budeš pohybovať aj ty. Chodili sme po vonku aj v tme, čo sa dá v máloktorom juhoamerickom veľkomeste. Dávaj si primeraný pozor – veci typu nemať drahé šperky, kabelku cez jedno plece a telefón v zadnom vrecku snáď poznáš.
Čo sa týka nebezpečných častí La Paz, tu je fajn post na facebooku, kde to ľudia rozoberajú.
Platenie a peniaze v La Paz a v Bolívii
V novembri 2025 bol kurz euro-boliviano oficiálne 8, no na ulici som za jedno euro dostala 13 bolivianov. Čokoľvek, čo sme platili v bolivianoch, bolo teda pre nás takmer veeeľmi lacné. Po voľbách sa situácia zmenila a rozdiel sa znížil na 11 bolivianov, stále to však bolo super.
V roku 2025 sa teda fakt oplatilo mať doláre alebo eurá v hotovosti, zameniť si ich na ulici za boliviany a potom platiť v hotovosti. Takmer všade okrem trhov a malých potravín sa dalo platiť aj kartou, no tam sa nám všetko počítalo oficiálnym kurzom, čo nebolo tak výhodné.
V hoteloch a turistických agentúrach veľmi nechcú boliviany akceptovať, chcú doláre alebo platiť kartou. Ak si to však vyjednáš, ušetríš dosť veľa.
Mobilné dáta v Bolívii
Wifi je takmer neexistujúca alebo funguje len slabo. Mať v Bolívii dáta je úplná nutnosť. Pre mňa je najpraktickejšie kúpiť si lokálnu eSim kartu cez Airalo. Ich dáta na rozdiel od iných spoločností fungujú, mám ich vyskúšané už v 20 krajinách. Super je, že eSimka sa inštaluje cez telefón, takže netreba nikde chodiť, len mať v čase kúpy pripojenie na internet.
V tomto článku mám spísaný aj návod, ako Airalo používať a mám tiež 3 USD pozývací kód – 3 doláre dostaneš ty a aj ja. 🙂 Neodporúčam ich však kvôli tomu, aby som mala moje eSimky zadarmo, odporúčam ich, pretože ich dáta, na rozdiel od veľa ich konkurenčných firiem, reálne fungujú, mám ich vyskúšané už v 20 krajinách.
Praktické tipy na mesto La Paz
La Paz je absolútne unikátne mesto, pretože sa nachádza v doline a je extrémne strmé. Namiesto autobusov či metra fungujú v La Paz v rámci MHD lanovky – a nie je to len turistická atrakcia, ale hlavný spôsob dopravy.
Samotné La Paz je miestami dosť špinavé a zasmradené z výfukových plynov áut a autobusov, ktoré stoja vo večných zápchach v strmých uliciach. Na mesto ti odporúčam vyhradiť 1 celý deň a prejsť po najznámejších miestach:
Lanovky
Lanovky premávajú po celom La Paz a vedú až do El Alto, ktoré je 400 metrov nad La Paz. Práve tieto lanovky, ktoré idú z La Paz do El Alto, majú najbrutálnejšie výhľady – hlavne pred západom slnka, keď je super počasie. Lístky stoja doslova pár centov a vieš ich kúpiť kartou priamo na stanici. Lanovkových trás je pomerne veľa, budeš musieť stráviť čas pochopením, ako fungujú. My sme sa viezli asi 8x za deň, vždy sme niekde nastúpili, vystúpili a potom zas išli ďalej, bola to sranda.
Market čarodejníc
Na markete uvidíš v stánkoch predávať rôzne čudné veci, napríklad sušené plody lamy či lakované žaby. Nepredstavuj si market ako niečo veľké, je to pár stánkov, ktoré sa nachádzajú na tejto trajektórii. My sme bývali rovno pri Witch Markete a 4 dni sme ho nevedeli nájsť, preto dávam presné súradnice a upozorňujem, že to je len do 10 stánkov a cca 5-6 obchodíkov.
Chollitas wrestling
Chollitas sú lokálne Indiánky, ktoré takéto zápasenie vymysleli v rámci svojich feministických aktivít a tak nejak to zostalo tradíciou. Zápas Chollitas je niečo unikátne, čo vieš vidieť iba tu, no je to totálny bizar – a skôr teda myslím v negatívnom. Mňa to hrozne nebavilo a chcela som po 20 minútach odísť, no ostatní chceli z úcty pred Chollitas zostať. Mám k tomu spravené stories na Instagrame vo výbere Bolívia, lepšie je raz vidieť ako 1000x si o tom prečítať.
Ak však budeš chcieť na Chollitas ísť, určite odporúčam ísť na väčšiu show do El Alto. My sme chceli ušetriť čas a išli sme na menšiu show v La Paz. Bolo tam dokopy tak 70 divákov a o to čudnejšie to bolo. Ak je na taký bizar veľa ľudí, aj sa trochu rozprúdi atmoška. Lístky sme si kúpili priamo cez hotel, kde sme bývali. Dajú sa však tiež kúpiť v akejkoľvek agentúre.
Farebná ulička Linares
Veľmi pekná, farebná ulička je Linares. Je hneď pri markete čarodejníc a sú tu super reštiky aj obchodíky. Práve tu som si kúpila moje bolivijské ružové sako, ktoré mi na Slovensku každý chváli.
Trendy štvrť Sopochaci
Hluk a smrad v turistickej časti La Paz vystriedal pokoj a hipsterské kaviarnev Sopochaci. Tu už som nemala problém nadýchnuť sa a to, čo som dýchala, sa aj podobalo na vzduch a nie na smog z áut.
Sopochaci je čisté a trendy. Sú tam super reštaurácie a kaviarne. A nie je to tak ďaleko od turistického centra La Paz. Je to však možno nepraktické, ak chceš deň čo deň vyrážať na turistické výlety, no možno nájdeš aj agentúry, ktoré ťa vyzvihnú v Sopochaci, nie som si úprimne istá.
Šialene dizajnové budovy Cholettes v El Alto
V El Alto nad La Paz sa nachádza úplný bizar – dizajnové budovy zvané cholettes sú veľké, výrazne farebné, niekoľkoposchodové budovy postavené od cca 2005 – 2025 aimarskou novou strednou a vyššou triedou. Autorom väčšiny najslávnejších choletov je Freddy Mamani Silvestre, aimarský samouk-architekt, ktorého štýl sa volá „neotiahuanaco“ alebo „andská nová architektúra“.
Ako sa k ním dostať? Buď si zaplať tour alebo z La Pazu zober teleférico Línea Roja → stanica 16 de Julio v El Alto, odtiaľ choď taxíkom alebo pešo po štvrtiach Villa Adela, 16 de Julio, Ciudad Satélite. Ja som sa o cholettes dozvedela až po mojej návšteve La Paz od iných turistiek, takže som to neabsolvovala. Snažila som sa nájsť ich na google maps a dať locations, no nič mi nenašlo. Každopádne, najznámejšie Cholettes sú:
- Torre Azul (Villa Adela) – modrý „mrakodrap“ s obrovským kondorom
- El Transformer (16 de Julio) – vyzerá ako Transformer
- Casa Kusisita (Ciudad Satélite) – ružovo-zelený, s veľkým tanečným sálom pre 1000 ľudí
- El Palacio de Diamantes – celý pokrytý „diamantovými“ vzormi
- Wiphala Tower – má na fasáde obrovskú wiphala vlajku (symbol aimarskej identity)
Čo sa oplatí vidieť v Bolívii?
Typická turistická trasa začína väčšinou v Cusco v Peru, odkiaľ máš 2 možnosti:
- Preletieť priamym letom priamo do La Paz – toto sme spravili my, pretože sme nemali viac času.
- Ísť z Cusco autobusom k jazeru Titicaca (6-10 hodín) – buď do Puno v Peru alebo rovno do Copacababa už v Bolívii. Táto jazda je extrémne scénická, no zaberie ti veľa času. Jazero Titicaca je však nádherné a určite stojí za zaradenie do itineráru, ak máš ten čas. Z Puno alebo Copacabana si vezmeš ďalší autobus do La Paz. Z Puno sa cesta autobusom vie natiahnuť na 10 hodín, z Copacabana je to tak 4 hodinky. Sú rôzne autobusové spoločnosti, niektoré do cesty autobusom zahrnú aj zastávky popri jazere Titicaca, čiže ti z toho spravia taký super výlet.
- Z týchto miest sa dostaneš do La Paz. Na tú som spísala tipy vyššie. Z La Paz ide väčšina turistov na soľnú pláň Uyuni a niektorí potom cez Altiplano prejdú do Čile. Iní pridajú návštevu zeleného mesta Cochabamba.
V Bolívii vieš stráviť týždeň, dva alebo aj tri mesiace. K tým najväčším highlightom sa ešte dostaneme a rovnako aj k tipom, na miesta, kde som okrem La Paz bola, teda Uyuni a Altiplano.
Tipy na výlety neďaleko La Paz
V La Paz však odporúčam zostať dlhšie než jeden deň, pretože v jeho okolí je veľa možností na výlety.
Vallee de la Luna
Toto vraj videl Luis Armstrong z vesmíru a neskôr sa osobne prišiel pozrieť. Ide o údolie, ktoré svojimi skalami pripomína mesačnú krajinu. Dá sa tam dostať taxíkom od hocikadiaľ v La Paz, cesta trvá do hodinky.
Je to podobným smerom ako je Vallee de las Animas, takže je možno fajn spojiť tieto dve aktivity v jeden deň (ak vo Vallee de las Animas nerobíš celodenný trek). Vo Vallee de la Luna sa dajú kúpiť 2 typy vstupov, my sme si kúpili ten dlhší okruh a bolo to super. Strávili sme tu cca 1,5-2 hodinky už aj s veeľa fotením.
Vallee de las Animas
Toto sa mi páčilo úplne najviac. Je to údolie, kde sa vieš len prejsť tam a naspäť alebo vieš ísť na celodenný trek cez hory. Dostávaš sa však miestami nad 4000 metrov, takže musíš byť dosť aklimatizovaný/á.
My sme pri tomto údolí zažili totálny bizar. Ani nám nenapadlo, že keď do taxi appky zadáme názov Vallee de las Animas, nemusí nás to zobrať k vstupu do údolia. A nielen to. Keďže sme boli šiesti, išli sme dvomi separátnymi taxíkmi, každý z taxikárov nás zobral niekam inam a ani jeden nás nezobral tam, kde začínalo údolie.
Ocitli sme sa teda 2 kilometre od seba a ani jedna skupinka netušila, kam ísť a kde je vlastne začiatok údolia. Neskôr sme zistili, že údolie je dlhé a má viac vchodov, podľa toho, či chceš ísť na celodenný trek alebo len na prechádzku. Nakoniec sme našli niekoho, kto presne vedel, kam nás zobrať, no trvalo nám to asi 2 hodiny pýtania sa. Bol to však super zážitok.
Aby som ušetrila problémy aspoň tebe, toto je oficiálny začiatok údolia a odtiaľ sa ide na tento easy trek. Je tam taká stará pani, ktorá si pýta vstupné – či je to legit alebo len zarába na turistoch, som nikdy nezistila, no zaplatili sme jej a popriali všetko dobré. S tým istým začiatkom je aj táto dlhšia verzia, s ktorou si spravíš taký okruh.
Tých trekov je však viac a majú rozdielne začiatky – ďalší, o ktorom vieme, sa nachádza tu, presne tam nechal jeden z taxikárov našich kamošov. A ďalšia je potenciálne tu, no to vyzerá na dlhý trek. Je mi ľúto, že neviem dať úplne presnú info, no verím, že keď budeš chcieť, zistíš to.
Pozri si teda predtým než vyrazíš (pretože priamo tam pri údolí sú miesta, kde nie je žiadny alebo len slabý signál), kam presne sa máš nechať odviezť taxíkom. Rôzne treky sa dajú pozrieť napríklad cez Alltrails, je to appka, ktorá má na 3 dni zadarmo prémium verziu, prípadne cez maps.me alebo mapy.cz.
Death Road alebo Cesta smrti
Toto je veľmi známa vec – ide o cestu, kde sa do priepasti zrútilo toľko kamiónov a áut, že dostala prezývku “cesta smrti”. Dnes už sa používa iba jej časť (tá bezpečnejšia) a zvyšok je využívaný len pre turistov, ktorých na vrchol cesty dovezú turistické agentúry autom a dole potom idú na 64 km bicykli. Začneš v nadmorskej výške 4700 metrov a skončíš v 1200 metroch, je tam teda extrémne prevýšenie.
Ide o celodenný výlet, začína sa skoro ráno a agentúra ťa vyzdvihne v hoteli. Celý čas za tebou ide auto, ak je akýkoľvek problém, sú tam, ak nevládzeš, naložia ťa aj s bajkom. Prvá časť cesty je taká na rozbeh, tá nebezpečnejšia časť death road príde až neskôr. Ak však nerobíš blbosti a jazdíš bezpečne, nemá sa ti čo stať.
Dobrý nápad je nájsť si dobre hodnotenú agentúru, ktorá bude mať kvalitné bajky s dobrými brzdami a celkovo dobrú výbavu.
Ďalšie miesta v okolí La Paz:
- Kopec trekov, na ktorých som ja nebola. Na niektoré môžeš ísť na vlastnú päsť, iné sú dostupné iba so sprievodcom.
- Tiwanaku je archeologické miesto ukazujúce predinkskú civilizáciu, ktorá na tomto území žila v rokoch 300 až 1000 nášho letopočtu. Je to jedna z najstarších a najvyspelejších kultúr v Andách pred príchodom Inkov.
- Chacaltaya je veľmi prístupný vrch v El Alto, na ktorý sa dostaneš rýchlo (behom hodiny pešo) a nachádza sa v nadmorskej výške 5421 metrov nad morom. Vieš sa tak dostať veľmi vysoko za veľmi rýchly čas.
Kde kupovať výlety do okolia La Paz?
Po celom La Paz je nespočetné množstvo agentúr. Odporúčam si vopred pozrieť ich hodnotenia. Je lacnejšie kupovať ich priamo v La Paz, prípadne ak ide o Uyuni, tak priamo v Uyuni (k tomu sa ale dostanem neskôr).
Takisto ako agentúra funguje asi každý hotel – vedia ti vybaviť akýkoľvek výlet. Namiesto zliav sa snaž vyjednať v agentúrach/na hoteli, že môžeš zaplatiť nie v dolároch, ale v bolivianoch. Prečo? Vysvetľujem v odseku o platení v Bolívii.
Kontakt na super vodiča/sprievodcu
Kto by chcel, baby, ktoré som stretla na cestách, mi odporučili vodiča – Artura, ktorý im spravil celodennú tour autom. Je taxikár a aj veľa vecí vie. Čo však nevie, je angličtina – takže bude super pre tých, ktorí hovoria španielsky. Jeho číslo je 720585589.
Pred pokračovaním mrkni aj na tieto články:
Soľná pláň Uyuni, Altiplano a mesto Uyuni
Salar de Uyuni je druhá najväčšia náhorná plošina sveta (po tibetskej) a najväčšia soľná pláň na svete – 10 582 km². Je dokonale rovná a je pokrytá soľou. Hrúbka soli je miestami až 8 – 10 metrov a práve kvôli soli tu nefunguje dobre GPS.
Počas dažďovej sezóny sa mení na najväčšie prírodné zrkadlo Zeme – odraz je taký dokonalý, že ho NASA používa na kalibráciu satelitov. V noci tu býva najtmavšia obloha, je dokonalá na pozorovanie hviezd (ak nie je vonku -25 stupňov), vidno je až 8 000 hviezd voľným okom.
1 liter slanej vody zo Salaru obsahuje až 300 g soli, to je viac než Mŕtve more. Nič sa tu nedokáže vypestovať a sú tu akurát tak kaktusy. Ešteže je to turisticky zaujímavé miesto, miestni teda môžu zužitkovať extrémne neúrodnú zem úplne inak.
V roku 2019 tu dokonca konalo Dakar Rally – bolo to v čase, kedy na Sahare boli nepokoje.
Altiplano je úplne iná šálka kávy. Predstav si absolútne nepoškvrnenú prírodu, sureálne výhľady, lagúny plné plameniakov a voľne pobehujúcich alpák. Altiplano bolo pre mňa len také +1 k Salar de Uyuni, no nakoniec to bol pre mňa absolútny highlight celého nášho výletu a celkovo všetkého, čo som v Južnej Amerike videla.
Veď pozri na fotky, myslím, že povedia všetko za mňa:
Ako sa dostať na Salar de Uyuni a Altiplano?
Z La Paz ide väčšina ľudí do Uyuni, na soľnú pláň. Tam sa dá buď letieť, alebo ísť znovu autobusom. My sme zvolili let, pretože sme šetrili každý voľný deň, ktorý sme vedeli nájsť.
Návšteva mesta Uyuni má pre turistu jedinú pointu: ísť na Salar de Uyuni, prípadne na Altiplano (odporúčam).
Čo treba vedieť je, že tu absolútne potrebuješ agentúru. Nevieš tu chodiť na vlastnú päsť vo vlastnom požičanom aute. Musíš mať kúpený výlet od agentúry, ktorá ti potom zastrešuje všetko – ubytovanie, jedlo, dopravu, sprievodcu…
Výlety začínajú od 1-dňových, čisto len na Salar de Uyuni až po niekoľkodňové, počas ktorých v jeden deň navštíviš Salar de Uyuni a druhý deň sa ocitneš uprostred lagún v horách bolivijského Altiplano. Tretí deň sa buď vraciaš naspäť do Uyuni (6-8 hodín sedenia v aute) alebo pokračuješ do Čile, konkrétne do mesta San Pedro de Atacama.
My sme si zvolili možnosť s Čile a naša trasa teda bola:
- Viedeň – Lima
- Lima – Cusco
- Cusco – Machu Picchu – Cusco
- Cusco – La Paz
- La Paz – Uyuni
- Uyuni a Altiplano sme prešli autom, vodič nás vyhodil na hraniciach s Čile, kde sme prestúpili do ďalšieho auta a išli sme do San Pedro de Atacama.
- San Pedro de Atacama – letisko Calama – Santiago de Chile (tu sa dá ešte jednoducho pridať Valparaiso, no my sme nestíhali).
My sme potom ešte následne preleteli zo Santiago de Chile do Asuncionu v Paraguaji, potom do Buenos Aires a navštívili sme Patagóniu.
Naspäť však k Salar de Uyuni a Altiplano. Nebudem ti písať, čo všetko sme videli a ako sme išli, pretože takmer každá agentúra má tú istú trasu. Dám ti fotky + praktické tipy, ktoré by som sama chcela vedieť vopred (a nevedela som ich).
Dĺžka výletu
Na výber je viacero dĺžiek výletov. Najštandardnejší je s 2 prespaniami alebo potom len jednodňový. Akokoľvek ti to možnosti dovolia, choď na ten 3-dňový. Altiplano bolo pre mňa najfascinujúcejšie miesto sveta, a to som už čo-to pobehala. Salar de Uyuni bol samozrejme tiež pecka.
Výber agentúry
Agentúr je mnoho, vyber si takú, ktorá má dobré hodnotenia. Budú sa o teba starať niekoľko dní (ak si zvolíš viacdennú tour a nie len jednodňovú).
Itinerár býva v zásade rovnaký, ale čo sa líši, sú hotely. Tie sú dvojaké: lacné alebo potom dosť drahé. My sme si vybrali tie lacné a poviem to takto: prežili sme to. Prvú noc na Salar de Uyuni sme mali príjemný hotel, kde bol dokonca aj signál (nešla wifi, samozrejme), no boli tam drobné problémy, ako napríklad, že nás dali namiesto do troch 2-posteľových izieb do dvoch 3-posteľových izieb a povedali, že proste viac nemajú a že sme si to neskoro bookli. My sme pritom rezervovali výlet pol roka vopred.
Takisto tu nefungovalo splachovanie WC a keď sme si išli vypýtať uteráky, pretože sme dostali len 2 pre 3 osoby, majiteľka hotelu nám povedala, nech si jeden zdieľneme. Jeden zlý pohľad jej však stačil na to, aby pochopila, že tadiaľ cesta nevedie a dostali sme tretí uterák. Prišla mi ako bordelmama, len neriadila bordel, ale hotel.
To som však ešte netušila, čo príde druhú noc. Ten hotel už nemá ani strechu, takže tam bola brutálna zima. Po izbe sme chodili v zimných bundách a spali sme prikrytý asi 4 dekami (boli tam k dispozícii).
Bol to hotel v nadmorskej výške okolo 4000 metrov a mňa tam chytila výšková choroba. Bol to asi najhorší moment, kedy to mohlo prísť. V noci som ležala v ľadovej izbe pod 4 perinami a nevedela som sa poriadne nadýchnuť. Moje telo bolo v šoku, takže spánok nepripadal do úvahy, ani keď som sa upokojovala, že je to ok a stále dýchať viem, aj keď horšie. Budíček o 4 ráno a odchod o 4:30 to totálne zaklincovali a celý deň som bola K.O.
Luxusné hotely majú asi vyšší štandard, no sú to stovky dolárov naviac.
Platenie za tours
Snaž sa za tour platiť v bolivianoch, vyjde ťa to lepšie než v dolároch. Agentúry budú chcieť doláre, no tebe sa oveľa viac oplatí zaplatiť v bolivianoch.
Čo navýši cenu tour
Úplne najlacnejšia je tour, ak nechceš súkromnú tour a ak si ok so španielskym sprievodcom. Nás bolo 6 a tak nejak prirodzene mi prišlo fajn, že budeme ako súkromná skupina. Keďže som to dohadovala vopred cez Whatsapp, nevedela som, že tam je až taký cenový rozdiel medzi súkromnou skupinou a verejnou. Tak či tak totiž do jedného auta dajú maximálne 4 ľudí + šoféra.
Španielsky sprievodca je vždy v cene, za anglického sa tiež pripláca. My sme si priplatili za anglicky hovoriacu sprievodkyňu, ktorá ale nehovorila dobre anglicky a o daných miestach takmer nič nevedela. So závisťou sme počúvali iných anglicky hovoriacich sprievodcov, ktorí vyrastali v okolí Uyuni a Altiplano a vedeli neskutočné zaujimavosti. Úprimne, náš šofér vedel o Uyuni a Altiplane všetko a bol neskutočne skvelý. On by nám úplne stačil, ani sprievodkyňu by sme nepotrebovali.
Kde tour bookovať
Určite si nebookuj tour na Salar de Uyuni vopred cez internet, je to zbytočne drahé. My sme tak spravili a preplatili sme to tak o 100 % (aj vrátane toho, že sme boli súkromná skupina a nechápala som, že je to niečo, za čo sa tak veľa pripláca aj vrátane aglickej sprievodkyne). Tour si bookni v La Paz, to je určite istejšie. Alternatíva je booknuť si tour až priamo v Uyuni.
Dostala sa ku mne zaujímavá informácia, že priamo v Uyuni sú sprievodcovia, ktorí tam vyrastali a vedia veľmi veľa vecí. Neviem však, ako ich nájsť a či si ich prenajímajú agentúry alebo práve naopak, sú dostupní na voľnej nohe.
Začiatok tour
Nás vyzdvihla sprievodkyňa rovno na letisku po prílete. Do Uyuni sa totiž v La Paz lieta vo veľmi výhodný čas – skoro ráno. To je super, pretože rovno z letiska vieš začať tour.
Ako je to s jedlom, suvenírmi a platením?
V rámci tour máš raňajky, obed aj večeru. Okrem toho sa prvý deň zastavuješ v mestečku so suvenírmi, kde sa dá kúpiť aj nejaké jedlo, druhý deň je zastávka “v civilizácii” tiež. Inak však nemáš kde míňať peniaze a ani nakupovať.
Snacks na tie 3 dni si kúp keď tak v Uyuni, no nepotrebuješ toho veľa. Počas tour minieš peniažky iba na suveníry (ak chceš kúpiť) a na WC, plus si platíš nejaké vstupy za cca 30 €. Ak teda máš 50-60 € na osobu v bolivianoch, malo by ti to stačiť. To píšem hlavne pre tých, ktorí z Altiplano prejdú rovno do Čile – tam sú Boliviany bezcenné a nevieš ich zameniť.
Počas tejto tour nič nezaplatíš kartou a ak chceš platiť v eurách alebo dolároch, buď ich ani nechcú prijať, alebo ti dajú tak zlý kurz, že si kúpu radšej rozmyslíš.
Výšková choroba
Áno, aj Salar de Uyuni aj Altiplano je brutálne vysoko, niektoré časti sú až v 4300 metroch nad morom. Bolo to však oki. Žuvaj koku, nemaj fyzickú aktivitu a budeš ok.
Ako prebieha výlet?
Všade chodíš autom. Keď prídeš na niektorú zo zastávok, vystúpiš z auta, ideš sa pozrieť či prejsť a potom ideš naspäť. Nie je to nijak fyzicky náročné, jediná náročná vec je tá nadmorská výška, no ver mi, za tie výhľady to stojí.
Aké oblečenie je dobré mať?
Vrstvy sú najlepšie a merino je na tieto podmienky skvelé. Počasie môže byť rôzne, my sme mali silný vietor, takže mi veľmi dobre poslúžila páperka. Keď nefúkalo, bola som v merino nátelníku. Určite odporúčam zobrať si slnečné okuliare a opaľovací krém – slnko je veľmi silné a na Salar de Uyuni to platí 2x – lúče sa odrážajú od bielej soli. Ďalej treba mať čelenku alebo čiapku na uši ako ochranu proti vetru.
Kedy je najlepšie ísť na Salar de Uyuni a Altiplano?
Na Salar de Uyuni sú vhodné sezóny dve – prvá je dažďová a tá je od januára do apríla. Vtedy prší, no super je, že sa soľná pláň zmení v jedno veľké zrkadlo, čo je nesmierne zaujímavé. Žiaľ sa však v rámci tour nedostaneš všade, takže napríklad často nejdeš na Isla del Sol, ostrov kaktusov, pretože sa tam nedá dostať. Taktiež je dosť zima a tours sa častejšie rušia kvôli počasiu.
Suchá sezóna je od mája do októbra a vtedy nemáš tie surreálne fotky s odrazom, no máš oveľa lepšie počasie a je teplejšie.
Pri Altiplano je oveľa relevantnejšia zima a sneh. Jún, júl a august sú najchladnejšie mesiace a často sneží. Teplota v noci vie dosiahnuť až -25 stupňov, a to už fakt nie je sranda. Keď si predstavím spať v -25 stupňoch v ubytovaní, ktoré nemalo poriadnu strechu, je mi zima aj teraz. Navyše, keď veľa nasneží, niektoré cesty môžu byť neprejazdné, čo znovu môže viesť k zrušeniu tours.
My sme boli v novembri, čo je prechodný mesiac. V noci a ráno už bola dosť zima (-5 stupňov), no nepršalo.
Koľko sme platili my a čo sme mali v cene
Agentúru, s ktorou sme boli my, žiaľ, odporučiť neviem, napriek tomu, že sme ju dostali na odporúčanie. Kamoš, ktorý mi ju odporučil, je však sám sprievodca, takže má všetky info. Čo ti však viem dať, je naša cenová ponuka, ktorú sme od nich mali. Tam uvidíš aj našu cenu, ktorú sme zaplatili a tiež itinerár a názvy niektorých hotelov.
Dali sme si robiť 2 cenové ponuky, obe sú na 3 dni, s anglickým sprievodcom a je to súkromná skupina. Táto cenová ponuka je zo San Pedro de Atacama s návratom do San Pedro de Atacama. Cena bola 470 USD na osobu so základnými hotelmi alebo 745 USD s luxusnými hotelmi.
Táto druhá cenová ponuka je so začiatkom v Uyuni a koncom v San Pedro de Atacama:
Cena bola 350 USD, no nakoniec sa k nám pridali ešte 2 baby, tak nám ju znížili na 285 USD/osobu. Potom sme ešte žiadali odškodnenie za to, že sme mali namiesto troch izieb len dve, tak nám to znížili na 280 USD. Nakoniec nám ešte každému vrátili cca 15 USD za to, že nám dodali neschopnú a anglicky nedostatočne hovoriacu sprievodkyňu. Dokopy sme teda zaplatili 270 USD na osobu.
A potom nám naše dve baby, ktoré sa pridali do nášho auta povedali, že im sa podarilo vyjednať, že zaplatia v bolivianos a keďže nechceli anglicky hovoriacu sprievodkyňu a ani súkromnú skupinu, celý výlet ich stál okolo 130 USD na osobu. Zaplatili teda menej než polovicu toho, čo sme zaplatili my.
Verím, že ti moje tipy na Bolíviu pomohli a budú v niečom prínosné. Bolívia bola naozaj prekrásna a prajem ti, aby sa ti podarilo spraviť si tam výlet a moje tipy ti pomohli zorganizovať ho šikovne a lacno.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
