Kúpele v Dudinciach sú svetoznáme pre ich liečivú vodu a chodia sem nielen Slováci, ale aj ľudia z celej Európy. Málokto však vie, aké krásne, zaujímavé a historicky dôležité veci sa nachádzajú v blízkosti Dudiniec. V tomto článku sa o nich dozvieš viac a získaš inšpiráciu pre tvoj ďalší výlet.
Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Želiezovce – príbeh virtuóza Franza Schuberta a torty Sacher
Kto už jedol sacherku, legendárnu rakúsku čokoládovú tortu? Asi každý. A kto vie, že kuchár, ktorý sacherovu tortu vymyslel, v tej dobe varil pre Esterházyovcov a vymyslel ju u nás, na Slovensku? Takmer nikto. V Želiezovciach, v mestskom múzeu a pamätnej izbe Franza Schuberta ju môžeš ochutnať podľa originálnej receptúry.
V Želiezovciach nájdeš poriadny kus histórie a zaujímavý a zanietený výklad od ozajstného odborníka Pavla Polku, ktorý Želiezovciam a ich histórii venoval celý život. Od roku 1720 tu stojí sídlo Esterházyovcov a v neďalekom dome (Soví zámoček) žil a tvoril svetoznámy hudobný skladateľ Franz Schubert, ktorý učil dcéry grófa Jána Karola Esterházyho.
Povráva sa, že tajne miloval mladú Karolínu. Bol malý a škaredý a napriek tajnej láske ku Karolíne spával s mužmi a osudným sa mu stal jeho výlet do nevestinca, kde sa nakazil syfilisom a neskôr zomrel. Jeho život bol krátky, no vyprodukoval množstvo svetovo známych symfónii, niektoré z nich aj v Želiezovciach.
Skalné obydlia v Brhlovciach vytesané do tufu
Špecialita, o ktorej vie stále málokto. Vďaka kombinácii tufu a brhlovského kameňa vznikli v Brhlovciach, kúsok od Levíc, skalné obydlia, ktoré sú unikátom naprieč Slovenskom.
Tuf je mäkký materiál, do ktorého sa ľahko seká a vďaka tomu sa dajú jednoducho vytesať obydlia, vínne pivnice, či skrýše (napríklad v obci Baďan, či v Sebechleboch, o ktorých píšem neskôr v tomto článku).
Brhlovský kameň sa zas preslávil počas výstavby brhlovského kaštieľa. Talianski majstri, ktorý stavbu kaštieľa v 18. storočí navrhovali, použili na jeho výstavbu brhlovský kameň. Brhlovčanov naučili, ako kameň ťažiť a odvtedy sa ťažba rozbehla vo veľkom.
Brhlovčania v snahe nájsť a vyťažiť brhlovský kameň veľa kopali a postupne vyhĺbili také diery, ktoré začali používať ako domy. A čím viac kopali, tým viac sa “domy” zväčšovali. Dá sa teda povedať, že existujúce skalné obydlia sa nachádzajú na území bývalého kameňolomu.
Skalné obydlia možno nájsť najmä v uličke Šurda. V minulosti sa v nich primárne bývalo. Dnes je obývaných iba niekoľko, zvyšné slúžia ako vínne pivnice (dá sa objednať si degustáciu), hospodárske priestory alebo ako múzeum. Nedávno pribudla aj kaviareň, a to v rámci projektu Nový dvor.
Opátstvo sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku
Kláštor v Hronskom Beňadiku bol jeden z najvýznamnejších benediktínskych kláštorov 11 .storočia v celom Uhorsku. V roku 1565 sa kláštor v dôsledku vpádov Turkov zmenil na pevnosť a Benediktíni odišli. Rok 1881 bol pre kláštor pohromou, kedy takmer celý vyhorel. Po následnej rekonštrukcii tu začali pôsobiť saleziáni, neskôr pallotíni a od roku 2015 patrí kláštor pod Nitriansku diecézu.
Nachádza sa tu aj zaujímavosť – je tu uchovaná vzácna relikvia Kristovej krvi (kúsok starého plátna s kvapkami kristovej krvi). Tá sa tu nachádza už od roku 1483, kedy ju daroval pápež ako vďaku za pomoc v boji proti Turkom.
Návštevu tohoto kostola neoľutujú ani neveriaci – jeho architektúra, vnútorné zariadenie kláštora a jeho umiestnenie mimo mesta je fascinujúce.
Tiež si prečítaj:
Svetová výstava masiek a 2000 rokov staré keltské obydlie v obci Lišov
Obec Lišov je pre mňa dokonalým príkladom toho, že keď sa nájde človek s chuťou a motiváciou meniť veci k lepšiemu, dá sa všetko. V dedinke, ktorá donedávna nebola na turistickej mape, dnes stojí svetová galéria masiek, historická izba, ktorá ukazuje, ako žili miestni ľudia v minulosti a nájdeš tu tiež repliku 2000 rokov starého keltského obydlia.
Časom tu má vzniknúť aj kaviareň, a to v tradičnom dome, ktorý bol obývaný od rokov 1885 do roku 1915. Viac informácií nájdeš na tomto webe.
Líšov a okolie boli kedysi známym vinárskym regiónom. V okolí sa nachádzalo cez 250 vínnych pivníc. Zmenilo sa to v 19. storočí, kedy okolité vinice napadla voška viničová (fyloxera) a zničilia, podobne ako v iných regiónoch, väčšinu viniča. Dnes sa v Lišove nachádza 10-15 vinárstiev a v Galérii masiek si môžeš víno spolu s ďalšími lokálnymi výrobkami zakúpiť.
Sebechleby, Stará hora a vínne pivnice, kde sa len obzrieš
Ako mi povedala pani sprievodkyňa, v živote treba zjesť, vypic a mať dobrú náladu. Pod týmto heslom sa v Sebechleboch v časti Stará hora organizuje Oberačka po Sebechlebsky. Ide o vínnu cestu, počas ktorej je v Sebechleboch, v časti Stará hora, cca 50 otvorených vínnych pivníc. Môžeš tu ochutnávať víno a tradičné špeciality, a večer ťa čaká bohatý kultúrny program pod holým nebom.
Bežne sa Oberačky zúčastní do 10 000 ľudí. Počas 10 ročníka sa ich tu vystriedalo až 17 000! Oberačka sa koná každý rok (podľa aktuálnych možností) na konci septembra, prípadne na začiatku októbra. Termín tej najbližšej si môžeš pozrieť tu.
Rovnako ako Brhlovce, aj Sebechleby majú tufové podlažia. Hovorí sa, že Mladú horu aj Starú horu v Sebechleboch najprv vykopali ako úkryty pred Turkami a z toho potom vznikla dedina. Nájdeš tu mnohé tufové pivnice, v ktorých sa najmä skladuje víno. Zaujímavosťou je, že na Mladej ani Starej hore nikdy nikto nebýval. Ide o unikát, ktorý poteší každú vínnu mušku a milovníka netradičných miest.
Na Starej hore môžeš navštíviť aj Národopisné múzeum, ktoré ukazuje, ako tu ľudia žili v minulosti. Dá sa ísť aj do akejkoľvek z tufových pivníc, no samozrejme, treba si dopredu dohodnúť termín, ak chceš miesto navštíviť mimo festivalu Oberačka po sebechlebsky.
Levická synagóga a Levický hrad
Keď budeš v okolí, nevynechaj krátku prehliadku Levického hradu z 13. storočia. Ten bol pre mňa naozaj špeciálny, a to kvôli dvom veciam. Poprvé, ešte som nevidela hrad, za ktorým by sa týčil panelák. Levice sú postavené tak, že hrad máš naozaj v strede mesta, a tak majú naň niektorí šťastlivci výhľad priamo zo spálne.
Druhou zaujímavosťou je vináreň situovaná do hradieb. Vychutnať si tam lokálne vínko si píšem do môjho to-do listu a to isté odporúčam aj tebe. 🙂
V areáli hradu sa nachádza aj zaujímavé múzeum (Tekovské múzeum) – určené hlavne pre rodiny s deťmi a milovníkov histórie. Ukazuje históriu hradu, ale aj život v regióne.
Zaujímavým miestom je aj židovská synagóga, ktorá sa nachádza neďaleko hradu. Synagóga je z roku 1853 a nedávno bola zrekonštruovaná.
Historické banské mesto Pukanec s bohatou hrnčiarskou tradíciou
Nachádza sa tu vzácny gotický kostol sv. Mikuláša, expozícia pukanskej histórie a tiež hrnčiarske múzeum Jána Franka.
Okrem toho tu nájdeš lokálne produkty z moruše. Tie vyrába pán Stroška doslova na vlastnom dvore. Pestuje stromy moruše a tiež vyrába rôzne produkty – od zmrazených moruší, cez sirupy až po pálenku. Produkty moruše obsahujú množstvo vitamínov a odporúčajú sa najmä pre pacientov, ktorí prekonali leukémiu.
V obci Pukanec sa každoročne konajú Pukanské remeselnícke trhy (alebo PRT – ako ich vtipne pomenovali skratkou). Na trhoch je prezentovaná práca remeselníkov, dizajnérov, výtvarníkov úžitkového umenia, tvorcov z dreva, hliny, kovu, kože, kameňa a skla.
Pukanec sám o sebe ponúka krásnu prechádzku po úzkych historických uličkách. Jednou z nich, tou viničnou, sa dostaneš až na viničný kopec, na úpätí ktorého sa nachádzajú historické pivničky vysekané priamo do skaly.
Za studena lisované oleje v top kvalite
Na skok od Dudiniec, v Súdovciach, sa nachádza výrobňa olejov – Olej Hont. Špecializujú sa na výrobu za studena lisovaných rastlinných olejov (rozumej extra virgin alebo RAW oleje). Je to malá výrobňa, ktorej cieľom je robiť olej najvyššej kvality z lokálnych surovín. Už na prvý pohľad bolo vidno, že sú profíci a že to, čo robia, robia s láskou a veľkou odbornosťou.
Doteraz som na varenie používala maslo, prípadne olivový olej. Naopak, o repkovom, či slnečnicovom oleji som si myslela, že sú to lacné atrapy a nikdy som na ne ani okom nepozrela.
Až tu som sa dozvedela, že repkový olej bol zrejme vymyslený na pančovanie olivového oleja a že repkový olej má viac vitamínu E a vyváženejší pomer omega 3 a 6 a vieme ho použiť na tepelnú úpravu jedál – do teploty 180 stupňov. A hlavne, vieme ho vyrobiť lokálne.
Nie, nie každá repka je vhodná na výrobu oleja a práve na tom si v tejto výrobni poriadne potrpia. Suroviny berú len od lokálnych výrobcov, ktorí sa o pôdu, na ktorej pestujú slnečnice či repku, poriadne starajú.
Jeden z olejov som si doniesla domov a odvtedy naň neviem dopustiť. Odporúčam teda aj tebe. Jednoznačne sa tu zastav, keď pôjdeš okolo alebo ochutnaj ich výrobky u jedného z predajcov. Okrem olejov vyrábajú aj špeciálne horčice a výlisky – neskutočne chutné snacky, ktoré sú druhotným produktom lisovania oleja (sú aj na fotke).
Po stopách zdravia z arónie
Arónia je superpotravina, ktorá rastie aj na Slovensku, no pozná ju tu málokto. Plody arónie obsahujú neskutočne veľa vitamínov a sú prospešné hádam pre každého, kto ich konzumuje. Komu zrovna nerastie aróniový krík na záhrade, môže nakúpiť aróniové produkty v Tekove, kde miestna rodina vyrába produkty z arónie – od šťavy cez mrazené produkty, čaje, džemy, čokolády, až po víno.
Plody arónie majú blahodarný vplyv na krvný obeh, znižujú hladinu cholesterolu v krvi a krvný tlak. Majú v sebe množstvo minerálnych látok (železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, zinok, sodík, mangán, jód a bór) a vitamínov (A, B, C, E, K a P).
