Lokality svetového dedičstva UNESCO na Slovensku

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Tak znie celý názov organizácie UNESCO, ktorej úlohou je venovať zvýšenú ochranu a záujem o vybrané pamiatky, či už kultúrne alebo prírodné. Aj na Slovensku máme lokality, ktoré si vyžadujú špeciálnu ochranu do budúcnosti. Ktoré sú to a niečo o nich sa dočítaš v tomto článku. Neviem, prečo mi nápad na takýto článok neskrsol v hlave už skôr, no myslím, že je to super téma.

Kultúrne pamiatky UNESCO na Slovensku

Prvými lokalitami, ktoré boli zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO už v roku 1993 (Československo bolo medzi zakladajúcimi štátmi UNESCO), bol Vlkolínec, Banská Štiavnica a Spišský hrad s okolím. Tieto miesta boli zverejnené v zhromaždení v kolumbijskej Cartagene, kde som bola na začiatku tohta roka. Paradoxne, napríklad v takom Vlkolínci som nikdy nebola. 😀

O 7 rokov neskôr sa pridalo mesto na Šariši Bardejov, v roku 2008 sem zaradili drevené kostoly Karpatského oblúka a v roku 2009 spišské mesto Levoča. V tomto roku pribudli na zoznam aj dve pamiatky z čias Rimanov – vojenský tábor Gerulata v Bratislave (Rusovciach) a vojenský tábor Kelemantia v Iži.

Spišský hrad s okolitými pamiatkami

Historické jadro mesta Bardejov

Vedel/a si, že Bardejov je najgotickejšie mesto Slovenska? Paradoxne tadiaľto nevedie Gotická cesta, no napriek tomu je historicky veľmi bohaté, uprostred Radničného námestia, lemovaného domčekmi, stojí bývalá Mestská radnica, ktorá bola prvou renesančnou stavbu na Slovensku. Za zmienku stojí aj gotická Bazilikou minor Sv. Egídia, ktorú určite poznáš, minimálne z fotiek. Ľudia ho navštevujú aj kvôli statusu kúpeľného mesta.

Mesto Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia

Mestská pamiatková rezervácia Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V historickom jadre mesta je až neuveriteľných 360 umelecko-historických pamiatok! To je teda číslo. Navyše, na vrchu Glanzenberg nájdeme archeologické nálezy, ktoré dokazujú, že počiatky baníctva na území dnešnej Banskej Štiavnice siahajú až do obdobia keltského osídlenia. Ani sa nečudujem, že si mesto zaslúžilo byť súčasťou UNESCO.

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec

Vlkolínec je malá chutná dedinka, kde zastal čas. Ledva ju pod kopcom Sidorovo zahliadneš. Je tak skrytá, že keby nevidíš informačné tabule, ani o nej nevieš. Má svoje dokonalé čaro, zruby sú lemované nekonečenou zeleňou a pasienkami. Stačí sa tu poprechádzať a garantujem ti, že splynieš s okolitou prírodou a budeš sa cítiť ako v stredovekej rozprávke. Aj keď kedysi dávno žiť tu určite nebola prechádzka ružovou záhradou.

Levoča

Levoča je ďalším mestom Spiša, ktorému sa v júni 2009 dostalo uznania a zaradilo sa do Svetového dedičstva UNESCO. A nie je to len Oltár Majstra Pavla! Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba, kde nájdeš najvyšší drevený oltár na svete s výškou 18,6m. Mesto má obrovské stredoveké námestie, renesančnú radnicu, či hradobný systém s dĺžkou 2,5 km, ktorý obklopuje historické centrum mesta.

Kostoly Karpatského oblúka

Pred pokračovaním mrkni aj na tieto články:

Prírodné dedičstvo UNESCO na Slovensku

Na Slovensku nájdeme aj prírodné pamiatky, ktoré sú zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Patria sem jaskyne a priepasti Slovenského krasu (nachádza sa tu 1110 jaskýň a priepastí), ležiaceho na juhu krajiny, spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou (jedna z najväčších svojho druhu v Európe).

V roku 2007 boli do UNESCO pridané aj pralesy Havešová, Stužica a Rožok v NP Poloniny a Vihorlatský prales, ktoré nájdeme na východe Slovenska.

Nehmotné pamiatky UNESCO na Slovensku

Fujara

Keby sa ma niekde v zahraničí spýtajú, aký je typický hudobný nástroj pre Slovensko, tak poviem, že fujara. Cudzinec by asi nevedel, čo myslím, no asi by ho to viac zaujalo, keby mu poviem, že fujara je od roku 2005 zapísaná UNESCOm do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva, zrejme by zbystril.

Vysvetlila by som mu, že krásne zdobená fujara bola nástrojom pastierov a je vzduchozvučná hranová píšťala, ktorá môže byť dlhá niekedy až 1,8m a najčastejšie je zhotovená z bazového dreva, ktorú inde na svete nenájde. Vznikla na strednom Slovensku, v oblasti Poľany.

Gajdošská kultúra

Vieš, z čoho sú vyrobené gajdy? Kov, drevo a koža zvierat vytvára nezameniteľný zvuk hudobného nástroja, ktorý bol do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO zapísaný v roku 2015. Kedysi dávno-pradávno si mohol stretnúť tzv. gajdošov na každom kroku. No svet sa postupne mení, ľudia sa zaujímajú o moderné aktivity a na gajdách hrá už len zhruba 100 Slovákov. A pri tom to tak krásne znie! Chcel/a by si vedieť hrať na gajdách alebo fujare, prípadne poznáš niekoho, kto to ovláda?

Ktoré z týchto UNESCO miest na Slovensku si už navštívil/a? Ktoré pamiatky by sa sem podľa teba ešte mali zaradiť?