Z Iránu som sa vrátila nielen živá a zdravá, ale takisto plná energie, inšpirácie a odhodlania ukázať ľuďom Irán, ktorý som zažila a podeliť sa s tipmi, ako ušetriť a užiť si to tam. Pretože Irán, to nie je bojová zóna ani krajina hrdlorezov.
V tomto článku nájdeš tipy na výlety po Iráne a taktiež čo ma najviac na tejto krajine zaujalo, ohúrilo, šokovalo. Čítaj a zdieľaj kamošom!
Kam v Iráne ísť?
Teherán
Hlavné mesto a študenské centrum, akoby Istanbul v Turecku – rozvinutý, liberálny. Keď tu začnú zvolávať na motlidby (5x za deň), stane sa presne nič, ľudia vo väčšine pokračujú ďalej v rutine, nebežia do mešít ani sa nemodlia na ulici. Určite sú takí, ktorí sa modlia, ale nie je ich väčšina.
Ženy nosia šatky len tak, na pol hlavy, mládež má súkromné parties, kde húlia a pijú. Na severe Teheránu sú lepšie štvrte, čím viac na sever, tým je štvrť exkluzívnejšia. Naopak, južný Teherán je chudobný.
My sme bývali u Faride, ona mala apartmán v severnej časti, tak v strede. Cez juh Teheránu sme prechádzali len autobusom alebo autom. Niekde bola chudoba fakt do oči bijúca, inde som si ani nevšimla rozdiel.
Teherán nie je tak úplne turistické mesto. Je obrovské a nie je zrovna krásne. Nájdu sa pekné parky, v jednom z nich sme našli minizoo a jazierko s člnmi, čo bolo super. Ale inak v Teheráne nenájdeš námestie, centrum mesta alebo niečo, kam každý posiela turistov.
Nám sa strašne páčilo v horách nad Teheránom – volá sa to Darband. Krásne historické uličky priamo pod horami, kde si v reštauráciách môžeš dať tradičné jedlo a shishu.
Je to úplne na kraji severného Teheránu, my sme si zobrali „uber taxi“, vyšlo nás to okolo 5€. S bežným taxíkom, ak pôjdeš ako turista bez domáceho, to bude oveľa viac. Cesta taxíkom tam trvala asi 45 minút, úprimne si neviem predstaviť, ako dlho by to bolo autobusom.
Esfahan
Mesto s krásnym náboženským komplexom, ktorý ho preslávil, šesť hodín autobusom od Teheránu. Ubytovanie je trochu drahšie ako v Teheráne, pretože sem chodí dosť turistov. Má brutálne veľký bazár, ktorý sa ťahá niekoľko kilometrov. Krásne mesto, nám sa veľmi páčilo. Strávili sme tu len deň a boli sme sa len tak túlať, takže neviem dať viac konkrétnych tipov – zatúlaj sa aj ty.
My sme bývali v hoteli priamo v centre. Noc nás stála okolo 45€ (alebo 1,700.000 RLS) pre dvoch už aj s raňajkami. Mali sme krásnu izbu, raňajky boli bohaté a bývali sme v centre.
Hotel sa volal Part Hotel, na ulici Jahan AraAlley Chaharbajh st. Nebol najlacnejší, dali sa nájsť aj za 30€ – 40€, no boli dosť mimo mesta. Tie najlacnejšie vyzeralo ako totálna diera, tak sme si radšej na tú jednu noc priplatili.
Yazd, Qom a Mashhad
tri najnáboženskejšie mestá v Iráne, centrá islamu. Každý nám hovoril, že keď chceme zažiť niečo iné, máme ísť do týchto miest. Ženy tu nosia čierne habity, pravidlá platia striktnejšie, nič také ako šatka na pol hlavy „len aby sa nepovedalo“ tu nefunguje. My sme žiaľ neboli, ale radi by sme sa išli pozrieť.
Shiraz
Hovorí sa o ňom, že je to mesto umelcov. Takisto veľmi liberálne mesto plné študentov. My sme tam neboli, ale každý nám Shiraz veľmi odporúčal.
Zvyšok Iránu
Irán sa nedá prejsť ani za týždeň, ani za dva a aj mesiac je málo. My sme stihli Teherán a Esfahan. O zvyšných mestách a častiach Iránu toho príliš neviem.
Je to obrovská krajina a v každej časti sú iní ľudia s inými zvykmi. Možno ale pomôžu niektorí ľudia, ktorí o tom napísali. Takisto po uverejnení prvého článku o Iráne mi niekoľko z nich písalo, že buď už napísali alebo plánujú napísať o cestovaní v Iráne viac.
Keď poznáš nejaký super článok, blog o Iráne, napíš ho do komentáru, ja ich priebežne budem zaraďovať aj do článku.
Roman Herda – tieto články som našla pred odchodom a brutálne mi pomohli. Roman tam píše o každom meste, ktoré navštívil a dáva veľa praktických trikov. Navyše, nešiel letecky ako ja ale cez Arménske hranice: romanherda a herda.
Vlado Dudlák – napísal zápisky z ciest po Iráne, tiež sa určite oplatí prečítať: hiking.
Určite odporúčam pridať sa do skupiny na FB See you in Iran, ktorá je vedená po anglicky a domáci tam dávajú tipy turistom.
Čo ma v Iráne zaujalo
- Alkohol je v Iráne zakázaný, no to neznamená, že ho nikto nepije. Hlavne vo veľkých mestách ako je Teherán a Shiraz, kde je veľa univerzít, má mládež s alkoholom dosť kamarátsky vzťah. Zažili sme to na vlastnej koži a musím povedať, že ich domáca chutila ako domáca na Slovensku, lahodná. Samozrejme, Iránci pijú iba vo vnútri, kde sú mimo zrak polície, pretože ak by ich pristihla polícia, mali by problém.
- V Iráne platí trest zbičovania, ale dá sa mu vyhnúť. Namiesto bičovania môžeš zaplatiť „pokutu“, jedine ak ju nemáš z čoho zaplatiť alebo nechceš zaplatiť, vtedy ťa zbičujú. Napríklad ak by niekoho pristihli s alkoholom na verejnosti, zaplatil by buď pokutu alebo by ho zbičovali. Väčšina ľudí si ale vyberá zaplatenie.
- Funguje tu NGO sektor, študenti sú dosť aktívni. Funguje tu napríklad medzinárodná študentská organizácia AIESEC, v ktorej som sama bola členom. Študenti si v nej nanečisto skúšajú prácu v marketingu, HR, organizovaní eventov a predaji a potom, keď skončia výšku sú niekde úplne inde so skúsenosťami ako ostatní, ktorí počas výšky otáčali mäsá v McDonalde alebo robili administratívu. Napríklade Faride, u ktorej sme bývali, mala na starosti marketing na teheránskej univerzite.
- Iránci sami o sebe hovoria, že sú slobodnejší ako Číňania. Že keď boli v Číne, mali pocit, že by tam nemohli žiť. Že je tam zablokovaných ešte viac stránok ako v Iráne, režím je ešte nevyspytatelnejší a ľudia sú tam zatváraní bez akéhokoľvek dôvodu. Je to asi dosť subjektívny pohľad, no sranda, že do Číny sa turisti hrnú, zatiaľ čo Iránu sa boja ako čert svätenej vody.
- Starí ľudia chodili v oblekoch, naozaj pekne vyobliekaní. Sedeli v parku, hrali šach, pofajčievali alebo len tak pozorovali okolie.
- V Iráne práve začínajú fičať start-upy. Týkajú sa dosť často internetového predaja – ten ešte pár rokov dozadu nefičal vôbec, no teraz je to booom. Žiaľ je 95% startupov zameraná na Iráncov, čiže online booking hotela alebo podobne stále nebude dostupné pre cudzincov, ktorí nehovoria perzsky a nemajú iránsku platobnú kartu. To je možno ďalší krok. Myslím, že keď začne do Iránu chodiť viac turistov, otvorí sa aj tento sektor naplno.
- Pije sa tu mrkvová šťava s vanilkovou zmrzkou. Na pohľad to vyzeralo krásne, tak sme neodolali. Chuť bola..ehm.. zvláštna ale ochutnať treba.
- V závislosti od toho, v akej štvrti bývaš, platíš za mesačný nájom bytu od 100€ vo fakt zlej štvrti, cez okolo 200€ v lepšej štvrti až po brutálne vysoké pálky v najlepších, najluxusnejších štvrtiach.Faride bývala v jednej z lepších štvrtí a platila okolo 200€ za mesiac za jednoizbák s obrovskou obývačkou a kuchyňou, okolo 50m2. Byty sa tu väčšinou nekupujú, pretože sú strašne drahé a vychádza to tak, že ho splácali 70 rokov, tak sú Iránci radšej v prenájme.
- Náklady ako jedlo, fitko, nákupy, žúrky, štúdium vychádzajú na ďalších 100€ – 200€ za mesiac, čiže bežný mladý človek tam minie približne toľko ako tu. Liter beznínu tu stojí okolo 25 centov – a to už sa domáci sťažujú, že ceny sú neúnosné.
- Iránky majú depky z ich veľkých nosov a dávajú si ich vo veľkom zmenšovať. Keď idete po ulici, vidíte dosť báb s prelepenými nosmi. Takisto iránski plastickí chirurgovia sú na veľmi vsokej úrovni.
- Po vojne v Afganistane do Iránu prišlo veľmi veľa prisťahovalcov. Makajú tu hlavne na stavbách a Iránci ich nechcú veľmi integrovať do vyššej spoločnosti, boja sa ich, pretože v minulosti často znásilňovali iránske ženy. Teraz im zostal ten status a nikto ich nechce zamestnať. Lepšie sú na tom irackí imigranti, s tými majú domáci lepšie vzťahy a pracujú najčastejšie v kuchyniach reštaurácií.
- My sme si do Iránu požičali obrúčky (diky mami, tati), aby nám nerobili problémy. V menších mestách zvyknú odmietnuť prenajať spoločnú izbu mužovi a žene, ktorí nie sú manželia. Po svadbe nemusia mať spoločné priezvisko, čiže je ok, že sa každý voláme inak. Dôležité sú prstene na ruke. Vraj to už nie je tak striktné ako to bolo, záleží od hotela a hlavne od časti Iránu, v ktorej sa nachádzaš. Každopádne obrúčkami nič nestratíš a môžeš dosť získať.
Zopár užitočných bodov na záver:
Teherán: Ženy nosia šatky len tak, na pol hlavy, mládež má súkromné parties, kde húlia a pijú. Teherán nie je tak úplne turistické mesto. Boli sme aj na výlete, konkrétne v horách nad Teheránom – Darband sa to volalo.
Esfahan: Ubytovanie je trochu drahšie ako v Teheráne, pretože sem chodí dosť turistov. Bývali sme za 45€/noc v Hoteli Part.
Yazd, Qom a Mashhad: Ženy tu nosia čierne habity, pravidlá platia striktnejšie.
Trest bičovania: v tejto krajine to platí, ale dá sa mu vyhnúť. Namiesto bičovania môžeš zaplatiť „pokutu“, jedine ak ju nemáš z čoho zaplatiť alebo nechceš zaplatiť, vtedy ťa zbičujú.
Alkohol: je v Iráne zakázaný, no to neznamená, že ho nikto nepije.
Ďalšie články s mnohými tipmi do Iránu:
Verím, že tipy na výlety využiješ pri tvojej ceste do Iránu. Ďakujem Gabovi, ktorý mi doplnil a aktualizoval tipy v mojom článku o Iráne.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
