Trolltunga je vyhliadka, ktorá patrí v Nórsku k najúchvatnejším. Skalní zraz, ktorý je 700m nad fjordom v pohorí Skjeggedal na juhu zeme.
Túra na Trolltungu bola súčasťou nášho výletu do nórskych hôr. Výletovali sme štyria – ja, Zuzka, Zuzka a Ľuboš.
Ľuboš je profi fotograf, a tak sme spojili sily a prinášame ti praktické tipy z nášho výletu v podobe fotografii. Dúfam, že sa ti budú páčiť jednak fotky, jednak tipy pod fotkami.
Čo je Trolltunga a prečo je legendárna?
Lepšie ako tisíc slov je jedna fotka:
Taaak. Prišli sme k Trolltunge. Do auta dáme všetko nepotrebné, so sebou hore berieme len to, čo potrebujeme: stan, spacák, karimatku, jedlo, fľašku na vodu, náhradné oblečenie, horák a malý frenchpress na rannú kávu. Ľubo berie celú výbavu na fotenie, aby sme mali pekné zábery. Všetko ostatné ide bokom – každý gram sa pri 10-h túre ráta ako záťaž.
Pri Trolltunge sú 2 parkoviská – jedno dolné a jedno horné.
Za obe sa platí, buď priamo tam alebo neskôr platbou na účet. Na deň je to 100 alebo 200 NOK (dolné parkovisko je lacnejšie). My sme zaparkovali na tom vyššom, úprimne, šlapaťešte dlhšie aby sme ušetrili 10€ nám neprišlo smart.
Pri parkovisku sú aj wécka, hadica s vodou a pitná voda. Je tu aj reštika, respektíve také občerstvenie. Niektorí ľudia ale radšej za parking neplatia, a tak sa takto rozložia kúsok pod horným parkoviskom, ako vidíš na fotke.
Začíname ísť hore. Prvý kilometer Trolltungy je najstrmší. My máme ale kopec energie. Túru sme začali trochu netradične, o 15:00 poobede.
Plánujeme spať v stanoch, ráno sa zobudiť, užiť si majestátny výhľad a rannú kávu. Potom prísť medzi prvými hore na Trolltungu a ísť dole.
Takéto schody sú počas prvého kilometra takmer stále. Smerom hore sú ok. Horšie je to, keď ideš dole, je to poriadny nápor na kolená, ktoré už majú v sebe takmer 20km túry (10km hore, 9km dole).
Odmenou za strmé schody sú prvé pohľady na hory. P.S. už po cca 15min.
Strmý trek je za nami a my vysmiate pózujeme. Po tom strmom úseku sa nám zrazu otvorila celá krajina, ocitli sme sa v úplne inom svete.
Voda počas výstupu na Trolltungu z takýchto vodopádikov je pitná, normálne sme ju pili. Odporúčam načerpať si dole na parkovisku plnú fľašu (ja som mala 0,6l) a potom dopustiť z takéhoto zdroja.
Dôležité je, aby voda nevytvárala bublinky – vtedy je znečistená. Takisto čím vyššie si, tým by mala byť čistejšia.
Takéto biele kvetinky boli všade. Mysleli sme si, že to je bavlna, ale Zuzka, ktorá žila v Indii a bavlnu reálne videla, nás uistila, že bavlna to nie je. Zas sme sa naučili niečo nové. Doteraz nevieme, čo to bolo, ale bolo to hebké a krásne.
Už len “pár kilometrov” Takáto tabuľa bola pri každom kilometri.
Cestou hore som nechápala dôležitosť týchto drevených chodníčkov. Keď sme išli dole, už mi to bolo jasné – okolo dreva boli močariská, do ktorých by som neradila spadnúť nikomu – bezohľadu na to, akú profi má obuv.
Počas túry na Trolltungu sa počasie menilo extrémne rýchlo. Slnko, dážď, mrholenie..Zažili sme všetko a vďaka tomu sme mali takéto krásne pohľady.
Ohliadni sa a toto je to, čo vidíš, paráda, však?
Energiu dopĺňame čučoriedkami.
Čím sme išli ďalej, tým boli výhľady krajšie.
Prechádzali sme popri potôčkoch, vzadu v horách boli zvyšky snehu.
Niektoré úseky boli dosť skalnaté, čo bol nápor na kolená. Ale plní energie sme to zvládali bez problémov. Bolo pod mrakom a sem-tam vyliezlo slniečko, vďaka čomu sme mali perfektné výhľady.
Napríklad takýto:
Ľuboš bol z nás štyroch v horách najzbehlejší. Pred výletom nám trpezlivo odpovedal na všetky otázky ohľadom spacákov, stanov a oblečenia. Počas treku na Trolltungu bol vždy popredu, zvládal to ľavou zadnou.
A pikoška – keď sme prišli na ubytko, navaril nám, trom babám. A ešte ako. Zaradil sa tak medzi unikátnu vzorku “travel-approved man”!
…a potom sa začalo zaťahovať a pršať…
Príroda sa menila každým kilometrom. Pribúdali močiare a voda.
Mali sme toľko energie, že sme povymýšľali rôzne gymnastické prvky. A Ľubko to krásne odfotil.
A prichádzali aj nádherné výhľady:
Ešte sme stihli spraviť aj fotošúting s jazerom:
Prvý pohľad na jazero – prvá myšlienka, ktorú som mala v hlave bola “wooooooooow”!
Okolo 21:00 sme prišli k tomuto magickému jazierku a vedeli sme, že sme našli, čo sme hľadali. Stretli sme tu aj dve Austrálčanky, ktoré tú kempovali.
Napriek tomu, že bolo okolo 21:00 a dole pod horami už tma, u nás bolo takto:
Tu už pršalo/mrholilo striedavo asi hodinku – dve. Začínalo sa tvoriť bahno. Ale stále dosť v pohode. Už bolo viac ako 20:00 a my sme si hovorili, že je čas niekde zakempovať, veď o chvíľu je tma. Hľadali sme miesto, kde nebude premočená pôda, v závetrí. Dlho sme nič nevedeli nájsť.
Prešli sme okolo chatky, ktorá bola otvorená (asi 6.km), no nepodarilo sa mi prehovoriť zvyšok skupiny, aby sme spali tam namiesto stanov, tak sme šli ďalej.
Ak by bolo o 20 stupňov viac, nepršalo a nefúkalo, som tam hneď.
A jazerá – asi na štvrtom alebo piatom kilometri sme prechádzali cez jazerá, v ktorých by sa dalo v pokoji kúpať. Bolo ale asi 10 stupňov, mrholilo a bolo zamračené, takže nikto nemal chuť dať zo seba teplé oblečko.
čarovné, že? Toto je jedno z najkrajších miest, aké som počas túry videla. Bolo to nádherné.
Okolo 22:00 sme mali už rozložené stany (checkuj ten výhľad!), chystali sme večeru (polievka a klobásy) a chystali sme sa spať. Okolo ôsmej sa poriadne ochladilo a ja osobne som bola zmrznutá na kosť. Na rukách som mala rukavice, dve vrstvy nohavíc, mikinu a bundu, nič nepomohlo.
Fúkalo a bola zima, pomohlo jedine zabaliť sa do spacáku, ktorý bol našťastie do mínus 10 stupňov.
Stanoval/a si už na takomto mieste?
Ráno som sa prebudila na to, že strašne fučí. Keďže sme boli nad jazerom a pod nami bola veľká priepasť, strhla som sa strachom, že nás vietor odfúkne a skončíme niekde v priepasti. Do toho začínalo pršať.
V stane bolo ale teplúčko, tak som sa ešte viac zabalila do spacáku a spala ďalej. Jedno ale bolo isté: ranná kávička, pohoda a spektakulárny výhľad sa konať nebudú. Namiesto toho prišla zima (ale FAKT ZIMA), dážď, vietor a hmla.
Kým sme sa dostali do tohoto stavu, trvalo nám to asi 2 hodiny. Raňajky (teplá kaša), káva, potom skladanie stanov, obliekanie pršiplášťov. Na cestu sme znovu vyrazili okolo 11:00, premrznutí už zo skladania stanu. Úprimne, posledné, čo sa mi chcelo, bolo ísť hore na Trolltungu (chýbali nám ešte asi 2-3km) a potom ísť celých 10km dole.
Ale napriek istým negatívam sme sa vydali na cestu, možnosť neísť na Trolltungu neprichádzala do úvahy. Takto asi vyzerala cesta. Blato, dážď, vietor…Nuž, hovorí sa, že zázraky sa dejú mimo tvoju komfortnú zónu? Asi hej ? Celý čas som sa snažila v mysli prísť aspoň na jedno pozitívum, ale nič neprišlo. Uvedomila som si, že asi nie som taký pozitívny človek, ako som si myslela.
Čím vyššie sme išli, tým viac takýchto odporných skládok sme nachádzali. Akože sorry, ale keď si vieš dovliecť jedlo hore, prečo nevieš zniesť dole obaly?! Hlavne keď sa všade na tabuĺách písalo, že si máte smeti zniesť dole. Fakt si na toto daj pozor, keď pôjdeš na Trolltungu a staraj sa o svoje smeti. Veď tá krajina je tak nádherná (bez smetí).
Takto vyzerala naša cesta hore na Trolltungu. Už to bolo vraj len pár stoviek metrov, no Trolltunga stále nebola v dohľade. Zablúdili sme?
Moje topánky boli mokré, na nohách som mala pluzgiere a nepomohli mi ani tie dvoje ponožky, čo som mala na sebe. Uf poviem vám, vtedy by som vedela niekomu ukusnúť hlavu, ak by si zo mňa robil srandu. Ani som nemala chuť ísť sa na tú Trolltungu odfotiť, necítila som si prsty na nohách, ruky som mala skrehnuté ako v zime na horách.
Ale nakoniec som šla. Nemať fotku z Trolltungy by bola škoda, veď je to legendary! Ale poviem ti, musela som vtedy potlačiť dobrý kus trucu a negatívnosti vo mne.
To, že na Trolltunge nemám tento skaredý plášť, to len vďaka Ľubovi, ktorý mi povedal, že to vyzerá otrasne a že nech si ho dám na legendárnu fotku dole. Za tých 5min bez pršiplášta som ešte viac premrzla. Bunda, tá bola mokrá už asi po 15min dažďa, ani 5000 stĺpec mi veľmi nepomohol. Moja výbava bola ale celkovo dosť zlá a amatérska. Radím ti, určite toto nepodceň.
Ako to funguje na Trolltunge v praxi? Ľudia čakajú v rade a potom po jednom idú na legendárnu skalu, aby mali fotku.
Foto z mobilu: vyzliekli sme si všetky premočené veci, zapálili piecku (moc nehriala, ale lepšie ako kameňom do oka) a prezliekli sme sa do suchého (ja som toho suchého už moc nemala, v tomto som to fakt podcenila).
Tebe odporúčam zobrať si hore minimálne troje pomožky (teplé a hrubé), dve mikiny, nepremokavú bundu, goratex topánky alebo inak upravené, aby nepretiekli, nohavice, ktoré ti nepremoknú – ja som mala Climatex Adidas legíny a tepláky a to totálne nestačilo – premokli po pár minútach. Takisto sa ti zídu rukavice, čapica, bufka.
A takto vyzerala naša sušiareň. Ja sa snažím rozdúchať oheň v piecke, svietim si čelovkou ? Problém je, že všetko drevo je mokré, tak pálime čo sa dá. Vrátane jednej ponožky, obalov a slamy.
Presne takto sme sa cítili. S odporom sme pozerali von a zároveň si užívali teplo chatky. Mimochodom, táto chatka mala ešte ďalšie dve izby, no boli zamknuté. Vraj sa tam dá dostať tak, že požiadaš turistickú kanceláriu o kľúč. Kde a či sa za to platí, to neviem. V tej miestnosti, ktorá bola otvorená všetkým, boli stany, spacáky, ostatkové jedlo hrnce a veľa veľa bordelu…
Smeti boli hneď vedľa chatky, ale aj v chatke. Bola tam len jedna posteľ, na ktorej by sa vyspali max 2 ľudia.
Zuzka nám pripravuje kávičku vo French presse. Toľká radosť z niečoho, čo by bežne bolo pre nás samozrejmosťou…Káva.
Foto z mobilu: erárny riad sme využili na zaliatie čaju. Vodu sme ohriali na našom horáku, poháriky sme tiež našli. Na nezaplatenie.
Foto z mobilu: naša obedová kaša. Zmiešali sme tam ovsené vločky, chia semiačka, oriešky, hrozienka, mlieko a vodu. Nakoniec sme dochutili horkou čokoládou. Nálada bola na maxime, boli sme pripravení odísť z chatky a znovu čeliť nepriazni počasia. Obliekli sme si presušené veci (alebo aspoň trochu presušené) a vyšli sme do dažďa, vetru a zimy.
More pri Trolltunge. Vody tam fakt nebolo málo.
Na ceste dole. Zmobilizovala som všetky sily. Šmýkalo sa, pršalo, môj pršiplášť bol natrhnutý a pršalo mi do tváre. Moje topánky mokré, otlaky boleli, ponožky, nohavice aj bunda premočené. Miestami sme so Zuzkou žartovali, že by si jedna z nás mohla vyvrtnúť nohu a prišiel by po nás vrtulník.
Ale stále tam bolo krásne. Ako sme išli dole, prestávalo trochu pršať a bolo teplejšie.
Takéto skaliská boli po ceste dosť často. Keďže bolo mokro, šmýkalo sa.
To bol ale ten lepší prípad ? V niektorých prípadoch sme ani len nevedeli nájsť trasu, pretože bolo všetko pod vodou.
Smädní po ceste nebudete?
Druhá Zuzka v našej výprave. Bojovník a makač, pred výpravou bola chorlavá a napriek tomu to zvládla na 100%. Narozdiel odo mňa som od nej nepočula ani jednu sťažnosť alebo fňukanie, napriek tomu, ako unavení a premoknutí sme všetci boli. A ako bonus sme spolu ku koncu treku snovali plány na zavolanie vrtuľníka a vymenili sme aj tipy na reštiky a obľúbené jedlá?
Bolo to skvelé odreagovanie sa. Ani sme si neuvedomili a prešli sme takmer tri kilometre.
Foto z mobilu: no a tu už sme posledný kilometer pred koncom. Znovu tá najstrmšia časť Trolltungy, no tentokrát po dni silného dažďa. Únava už bola poriadna ( v ten deň sme už dali okolo 11km) a toto bol poriadne ťažký koniec. Ale už sme boli takmer na konci. A navyše tu na nás veľmi nepršalo, pretože boli nad nami stromy.
Foto z mobilu: ešte jeden pohľad na posledný/prvý kilometer túry na Trolltungu. S Adidas botaskami na behanie by si nemal/a šancu.
Koniec treku & príchod na parkovisko
Ten môj “krásny a fotogenický” pršiplášť som od radosti roztrhala a strhla zo mňa vo chvíli, kedy som videla predomnou koniec treku. To bol pocit! Lenže potom som zistila, že to nebol koniec treku a posledných 400m týchto strmých schodov som v rukách vláčila roztrhaný, mokrý a špinavý priplášť.
Keď ale naozaj nastal koniec treku a vyšli sme na parkovisko, moje prvé kroky smerovali do jazierka, kde som si ochladila nohy v ľadovej vode. Nie je lepší pocit na svete. Fotky z tohoto nemáme, lebo nikto asi nebol v stave fotiť.
Na parkovisku sme sa prezliekli do suchého oblečenia, odmenili sme sa nektarinkami a bookli sme si ubytko cez airbnb. Stanov, vody a zimy predošlu noc stačilo.
Ďalšie články na tipy o Nórsku:
Verím, že som Ti týmto článkom pomohla spraviť si obraz o Trolltunge v Nórsku. Ak sa Ti článok páčil, poteším sa, ak o ňom dáš vedieť aj svojim kamošom.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
