Irán. Krajina, v ktorej sa práve píše rok 1395, kde nežijú Arabi, ale Peržania a je tam oveľa bezpečnejšie, ako si myslíš. Keď hľadáš krajinu, ktorá nie je zničená masovým turizmom za lacný peniaz, tento článok ti povie VŠETKO, čo potrebuješ vedieť.
V tomto článku ti dám tipy na to, ako si nájsť ubytko, letenky, aké oblečenie si zbaliť (hlavne keď si žena, nevynechaj túto časť), ako funguje doprava a platenie, koľko peňazí si máš pripraviť na výlet, čo je pravdy na tom, že tu je embargo a nepije sa tu, kedy ťa môžu zbičovať, ako ti pomôžu snubné prstene a kopu ďalších praktických informácií.
Odkedy sme prišli z Iránu, mala som strašnú chuť napísať o všetkom, čo som sa tam naučila. Aký je reálny Irán, podeliť sa s tipmi, poradiť s vybavovaním víz a ubytka a ukázať ľuďom reálny Irán. Pretože keď som zháňala tieto infošky ja, nevedela som ich nájsť.
Napísať tento článok a článok o tom, ako získať do Iránu lacnejšie víza, mi trvalo 20 hodín. Neľutujem ale ani jednu minútu, pokiaľ nimi pomôžem cestovateľom, ktorí majú Irán vo svojom bucket liste.
Letenky do Iránu
Pokiaľ chceš lowcostovú voľbu, určite vychádzajú najlacnejšie letenky s Pegasusom – nízkonákladovkou. Ideš z Prahy alebo Viedne a prestupuješ v Istanbule. Letíš poobede a prilietaš nadránom, už aj v rámci zmeny času. My sme leteli z Prahy, na ceste naspäť sme mali dve noci v Istanbule a letenky nás vyšli na 170€.
Našla som ich cez Facebook, jedna zo stránok lovcov leteniek, ktoré sledujem. Zapípala mi notifikácia, zdvihla som obočie, nadchla som sa a volala frajerovi, či ideme. On že „Poďme!“ a booom, letenky mi pristáli na maile. Dosť spontánne rozhodnutie, ale Irán ma už dlhšie lákal.
Viac tipov si pozri v článku, ako nájsť lacné letenky.
Keď chceš vychytať super cenu na letenky do Iránu, máš dve možnosti:
1. Nastav si email, Facebook alebo Twitter tak, aby ti neunikli akčné ponuky od lovcov leteniek. Z mojej skúsenosti sa na Irán zameriavajú hlavne cestujlevne, zaletsi alebo kadetade, určite ich lajknite na FB.
2. Pokiaľ si chceš letenky vyhľadať sám/sama a nechceš vyčkávať na akčnú ponuku lovcov, využi na vyhľadávanie skyscanner (super je vyhľadávať v cheapest month, ak nemáš presne stanovený dátum). Keď som písala tento článok, našla som letenky z Viedne za 157€ s Pegasusom a za 256€ s Turkish Airlines, čo sú super ceny.
Aký je rozdiel medzi Pegasusom a Turkish? Pegasus je nízkonákladovka, nemáš v cene jedlo a pitie a máš menej miesta na nohy. Turkish Airlines je jedna z naj leteckých spoločností, kde na palube dostaneš steak so šúpanými zemiakmi a prvotriednou obsluhou.
Ubytovanie v Iráne
Sú oblasti, v ktorých je Irán fakt tak izolovaný, ako sa hovorí. A jedna z tých oblastí je aj bookovanie ubytka. V Iráne sa dá online booknuť asi 2% hotelov a hostelov. A tie, ktoré sa booknuť dajú, sú mega drahé, pretože potvrdenie o zaplatení potrebujú turisti k tomu, aby dostali víza. K tomu sa dostanem neskôr.
Ďalších 98% sa buď nedá booknuť cez internet alebo sa dá booknuť cez internet, ale stránka nie je po anglicky, takže ju nenájdeš, pokiaľ neovládaš Farsi (peržštinu). A keď si teraz hovoríš, že veď ujo Google Translator preloží všetko, vedz, že aj ja som si to hovorila. A potom som zistila, že to nejde.
Airbnb, hostelworld, hotelscombined a podobné stránky, na ktorých bežne bookujem, ubytovanie v Iráne nemajú v ponuke. Booking.com ubytovanie v Iráne ponúka, ale mega drahé. Google nájde iba predražené hotely (tie 2%).
Čo teraz?
1. možnosť: zabookuješ si na jednu noc ten drahý hotel cez booking.com, prípadne na tejto stránke www.hostelsiniran.com. Jedna noc ti stačí na to, aby si dostal/dostala víza. Následne po príchode nájdeš ubytko na blink – robí to tam mega veľa ľudí, je to tam oveľa bežnejšie ako u nás.
2. možnosť: (túto sme zvolili my): nájdeš si cez Couchsurfing niekoho, kto ťa ubytuje (Couchsurfing je komunita ľudí, ktorí si navzájom zdarma pomáhajú s ubytovaním na celom svete). Táto osoba ti následne potvrdí, že budeš spať u nej/neho, vďaka čomu ti dajú víza. Potom ti buď pomôže booknuť ubytko alebo pôjdeš na blink ako v prvej možnosti. Nám Faride bookla ubytko cez internet, takže sme sa behaniu od hotela k hotelu vyhli.
Doprava v Iráne
Medzi iránskymi mestami
Po Iráne, resp. medzi mestami, sa najlepšie cestuje autobusom. Autobusy majú 3x viac miesta na nohy ako tie naše a dostaneš aj občerstvenie. Ceny sú pritom dosť v pohode – napríklad z Teheránu do Esfahanu sme platili 9€ na osobu.
Z busu sme natočili aj videjko, pozri, ako to tam vyzerá:
Bookovať lístky na bus vieš ako turista len osobne na autobusovej stanici. Keď máš domáceho s iránskou kartou, vie ich booknuť aj online.
Medzi mestami sú vybudované diaľnice, pri diaľniciach pumpy a občerstvenia – ako u nás. Náš autobusár si to šľahal v noci v daždi 130-kou a iné autá a autobusy predbiehal tak s 10 cm medzerou.
Smerovky nepoužívajú. My sme sedeli úplne vpredu a úprimne, asi 30x som si myslela, že sme zomreli, fatálna havárka na diaľnici, všetci mŕtvi. Ale nič sa nestalo. Myslím, že to bolo iba tým, že sme boli vpredu. Ak by sme sedeli vzadu, asi by sme si ani nevšimli, ako rýchlo ideme a ako zblízka predbiehame tie autá a autobusy. Ale bola to sranda.
Niečo ako keď na Seychelách chodili autobusy 50-tkou do zákruty, vedľa ktorej bol 50m útes. Tam som tiež zomierala pri každej zákrute.
Doprava v Teheráne
V Teheráne sa dá cestovať autobusmi, metrom, taxíkmi a sharovanými autami. Nech cestuješ čímkoľvek, očakávaj, že cestovať budeš večnosť.
Teherán je 12 miliónové mesto, je teda 2x väčšie, čo sa týka počtu obyvateľov ako celé Slovensko. Iba na najbližšiu stanicu metra sme išli 15 minút taxíkom. A keď sme šli večer, tak to kvôli nekonečným zápcham trvalo 45 minút.
Niečo ako pruhy alebo systém šoférovania sa v Iráne moc neudomácnil. Každý každého predbieha, zľava, sprava, všetci trúbia, medzi autami sú centimetrové medzery. Vyhráva ten, kto sa vie najšikovnejšie predbehnúť pred ostatných.
- Taxíky – ako turistu ťa zderú. S cenou dole pôjdu len trochu a nemáš šancu dostať sa na rovnakú cenu ako domáci. Ale stále. Za cca 45min jazdu sme platievali v priemere 3,5€, keď sme boli s Faride, tak okolo 2€.
- „Ubertaxíky“ – v Teheráne funguje aj niečo ako u nás UBER volá sa to SNAPP. Existujú nepísané trasy a domáci presne vedia, kam sa postaviť, aby ich zobrali presne tam, kam potrebujú. My sme nemali ani šajnu, nebolo to nijak označené, ani nikde napísané. Používali sme ich iba keď sme chodili s Faride. Boli 4x lacnejšie ako normálne taxíky. Odporčam to využiť aj z a na letisko (50km=2,50 EUR).
- Metro – lístky sa dali normálne kúpiťv kase na stanici. Žiadne dvojité ceny pre turistov a domácich. Stáli pár centov.
Stravovanie v Iráne
Nie je nič horšie, ako keď ti na cestách nechutí jedlo. Irán bol našťastie úplným opakom, minimálne pre mňa. Jedia veľa mäska, ryžu, chleba, zeleninu. V reštauráciách sa dá kúpiť všeličo, my sme skúšali kebab. Nie však taký turecký, ale ten, čo je podávaný s ryžou, grilovanou zeleninou a omáčkou.
V reštauráciach ho podávajú na obrovských tanieroch s prílohami, vo fast foodoch to vyzerá trochu menej honosne. V reštikách dostanete aj predjedlo zadarmo – čerstvo upečené chlebíky s dressingom, no aj si za to priplatíte – jedna porcia v Teheráne stojí 5€ – 15€ (v iných mestách neviem povedať, pretože sme v reštike jedli len raz). Vo fast foodoch sú ceny nižšie, od 2€ do 5€.
My sme si veľa nakupovali a varili sami. Skúšali sme zeleninu, vajíčka, maslo, syry. Mali veľmi dobrú kvalitu a boli chuťovo podobné ako tu u nás na Slovensku. Potraviny boli dosť lacné, povedala by som, že tak o 30% lacnejšie ako u nás, niečo stálo rovnako.
Čo ma prekvapilo je, že Iránci na raňajky nejedávajú vajíčka. Keď sme si na raňajky začali robiť praženicu, pozerali na nás ako keby sme boli z vesmíru.
Rozrastá sa tu popularita kávy a vo všetkých mestách dostať kávu, v kaviarňach, ale aj na autobusových staniciach, či u zmrzlinárov. Káva je lacná (max. 1 euro) a dobrá. Pri návšteve vidieku a menej známych miest platí, že kávu by ste márne hľadali.
Kedy do Iránu ísť
Ako žena som v Iráne musela nosiť dlhé nohavice, mať dlhé rukávy a zahalené vlasy so šatkou. Keď začalo trochu viac páliť slnko a teplota stúpla na 25 stupňov, mala som sto chuti vyzliecť si tú mikinu a dať preč šatku. Ale nemohla som.
A práve preto ti radím ísť do Iránu mimo leta – jún, júl, august, september. Pretože vtedy sú tam teploty nad 30 stupňov. V zime, v decembri a januári, sú teploty kúsok nad nulou, v noci mrzne, niečo ako u nás.
Čo treba vedieť pred cestou do Iránu
- Európske platobné karty sú ti v Iráne na dve veci – z bankomatov z nich peniaze nevyberieš, zachráni ťa iba dostatok hotovosti. Či donesieš eurá alebo doláre, obe meny dokážeš v pohode zameniť.
- Peniaze zamieňaj v zmenárňach, je tam najlepší kurz. My sme zamenili v meste, no na ceste z Iránu sme na letisku videli lepší kurz ako sme zamenili my. Dosť šokujúce, keďže na letisku chcú turistov vždy ošklbať. Predtým ako pôjdeš do Iránu, pozri si kurz cez Google a potom porovnaj s tým, čo nájdeš na letisku. Každopádne pokiaľ sa chceš dostať z letiska, potrebuješ hotovosť na taxík, takže aspoň niečo zameniť treba.
- Čierny trh (tip mi dal Hogy). Na čiernom trhu dostaneš ešte minimálne o 20% viac ako v zmenárni a nepoznám nikoho, čo by s tým mal zlé skúsenosti, aj ked to slovo čierny znie pochybne. Keď sa bojíš, tak požiadaj miestneho Couchsurfera, nech to za teba vybaví. Tiež sa oplatí meniť väčšie sumy peňazí naraz a hlavne veľké bankovky – podobne ako v iných častiach sveta menia lepším kurzom.
- V Iráne sú dve polície – moral police, ktorá rieši, či si správne zahalená a či nerobíš na verejnosti niečo, čo by si nemal/nemala (napríklad bozkávanie, sex..). Potom je druhá, normálna polícia, ktorá rieši všetko ostatné.
- Moral Police – situácia v Iráne sa rýchlo mení a je úplne v pohode, ak sa budete držať za ruky. Žiadny policajt a ani v hosteloch sa nás nikdy nespýtali či sme zosobášení. Šatku cez hlavu nosia už aj Iránky len tak symbolicky. Nikto to neriešil a to sme v Iráne navštívili mnoho miest.
Oblečenie v Iráne
Z vecí, ktoré som si do Iránu doniesla, bola nakoniec vhodná asi tretina. Oblečenie som si špeciálne neštudovala, vedela som len, že v Iráne je pre ženy zákonom stanovená povinnosť byť zahalená – ramená, brucho, prsia, stehná, lýtka, vlasy. Vidieť by mali byť len dlane + chodidlá + tvár a krk. To som vedela a na to som bola pripravená. No nevedela som toto:
Aké oblečenie si (ne)brať do Iránu
- Obtiahnuté oblečenie – Iránky samé nosili obtiahnuté veci kopírujúce líniu. Tiež by som odporúčala to s tým nepreháňať a radšej si vybrať voľnejšie oblečenie, ale kým niekomu nebude trčať dekolt, tak to nikto nebude riešiť
- Ak je niečo obtiahnuté, musíš mať druhú vrstvu – napríklad na legínach mať ešte šaty alebo dlhé tričko. Proste nepreháňať to.
- Musíš mať dlhé rukávy
- Žiadne hlboké výstrihy
Zo všetkého, čo som si nabalila, som najviac nosila jedny voľné nohavice a mikinu. Mala som ich na sebe aj pri fotení tohto oblečenia, čiže na fotke nie sú.
No a práve bod č.1 vyoutoval väčšinu môjho oblečenia, takže to dopadlo takto:
Zahaľovanie žien – je to povinné aj pre turistov?
Áno, pre všetkých, čiže aj pre turistky. Na zahalenie slúži hijab, ale môžeš využiť akúkoľvek šatku, ktorú nosíš na Slovensku okolo krku. Vo veľkých mestách nosia baby šatky len tak prehodené cez pol hlavy, v menších mestách a náboženských mestách nevidno ani vlas.
Ja som prišla pripravená, na letisku po príchode som hrala vzornú moslimskú dámu (naľavo na obrázku). Po tom, ako som zistila, že aj domáce baby v Teheráne nosia šatku len tak, na pol hlavy, rýchlo som sa prispôsobila (napravo na obrázku).
Ak by sme ale išli do menšieho mesta alebo náboženského centra ako je napríklad Yazd, veľmi rýchlo by som znovu prešla do módu vzornej moslimskej ženy. No len som si to myslela. Irán sa veľmi rýchlo mení a v Yazde je to rovnako uvoľnené, ako všade inde. Vidieť tam viac žien vo veľkých hijaboch, ale nik nerieši to, keď nejaká žena spĺňa len nutné minimum a šatku má na hlave len symbolicky. (Opatrnejšia by som bola jedine s mestom Qom.)
V Iráne nemajú ženy zakrytú celú tvár, iba vlasy. Celú tvár majú zakryté len ženy zo Saudskej Arábie – to sú tie, čo im vidno len oči:
Akí sú ľudia v Iráne
- Iránci sú neskutočne nápomocní. Nie sú zvyknutí na turistov, sme pre nich novotou, atrakciou.
- Často sa chcú fotiť a najradšej by sa s tebou rozprávali aj celú noc.
- Keď sa ich spýtaš o pomoc, pomôžu ti, aj keď nevedia ako alebo ti nerozumejú. Myslím, že toto je niečo hlboko zakorenené v ich kultúre, ale aj to, že nie sú zvyknutí na turistov a nevidia nás ako plné peňaženky tak, ako v iných krajinách.
- Po pár slovách sú schopní pozvať ťa domov, na večeru, či ponúknuť ti nocľah.
- Vieš sa s nimi zakecať na hodiny, pýtajú sa a nezdá sa, že ich zoznam otázok má konca. Ale záleží, na koho natrafíš, všetko je to o ľuďoch.Túto ich zdvorilosť a ochotu ale nie vždy myslia úplne vážne. U nich platí, že až keď ťa pozvú, či ponúknu tretí, štvrtýkrát, až vtedy to myslia naozaj. Dovtedy je to len taká zdvorilosť. U nás je toto úplne opačne, predstav si, že by som ti 4x núkala, aby si so mnou šla/šiel na kávu alebo by som ti núkala nocľah – mne už by to riadne liezlo na nervy.
- Na ulici sme nevideli žiadnych ožranov, feťákov, divne vyzerajúcich ľudí. To bolo super, aj to určite prispelo k pocitu bezpečia.
- Iránci nekričia toľko ako Arabi a hovoria mäkšie, pôsobí to tak kľudnejšie a pokojnejšie ako napríklad, keď som bola na trhoch v Egypte, či Turecku.
Praktické tipy
Irán je zaujímavá krajina. Veľa vecí platí inak ako som čakala. A ešte viac vecí platí, no v skutočnosti neplatí. Pozri sa na 4 najbizarnejšie veci, ktoré som si v Iráne všimla:
1. Platíš milióny dvomi menami a v skutočnosti je to pár centov
Iránci majú dve meny. Jedna je oficiálna a sú v nej vydávané peniaze – Rial a druhá, neoficiálna, Toman. Ako je to v realite? 48.187 Rialov je 4818.7 Tomanov, čo je 1€ (k 4.2.2019). V praxi skoro nikto nepoužíva označovanie rialov, lebo je to moc dlhé.
Takže keď si v obchode, vypýtajú si napríklad 4000 – a ty nevieš, čo myslia, či Rialy alebo Tomany, väčšinou myslia Tomany, čo znamená, že im musíš dať 40.000 Rialov v bankovkách (pretože bankovky sú v Rialoch).
My sme za prvý deň v Teheráne minuli státisíce. Hovorila som si, že fuuu, toto bude riadne mastný účet. A nakoniec? Minuli sme v prepočte 17€. Ja som z toho bola jeleň ešte aj po 4 dňoch.
2. Iránci majú 1000% zľavu na vnútroiránske lety
Keď pozrieš lety v rámci Iránu, napríklad Teherán – Esfahan cez Skyscanner alebo Momondo, nájde ti sumy nad 500€ za jednu osobu. Nejak mi to ale nešlo do hlavy, že by Iránci toľko platili. Tak som sa na to pýtala Faride.
Iránci kupujú tie isté letenky tak za 50€, cez stránku IranAir. Ale dajú sa booknuť len iránskou platobnou kartou a stránka je len vo Farsi, čo ti nepreloží ani Google (skúšala som). Čiže keď máš známeho v Iráne, ušetríš mesačnú výplatu.
3. Každý robí to, čo je zakázané a skoro nikto to nerieši
Sem patrí Facebook, Couchsurfing, ale aj alkohol a drogy. Na Facebooku je takmer každý mladý človek, dokonca aj politici. Problém by nastal len vtedy, ak by niekoho chceli za niečo potrestať alebo odsúdiť. V tom momente by sa používanie Facebooku stalo problémom.
Takisto zakázaný je alkohol, napriek tomu sme v obchodoch videli poldecákové poháriky a hodinu na to sme si už pripíjali nejakou domácou arménskou slivkou.
No a napriek tomu, že v obchode kúpiš poldecáky a ľudia pijú, ak by ťa pristihli vonku s fľašou alebo opitého alebo sfajčeného, máš problém. Musíš zaplatiť pokutu alebo ak by si nechcel platiť alebo nemal peniaze, zbičujú ťa. Inak nikoho nebičujú, to je prežitok minulosti.
4. Tak bolo to embargo? Či ani nebolo…?
Napriek tomu, že je embargo (resp. bolo), každý mal elektroniku iPhone, dokonca sme videli aj iStore. Keď sme prišli k Faride domov, prvá vec, čo som si všimla bola Samsung telka a chladnička, MacBook a iPhone. Embargo vraj postihlo len firmy, tie nemohli obchodovať. No ľudia, tí nemali problém kúpiť si výrobky z amerického trhu.
Koľko nás to stálo?
Do Iránu som kvôli štátniciam mohla ísť doslova iba na pár dní. V Iráne sme boli 5 dní (3 v Teheráne a 2 v Esfahane), v Istanbule dva dni a ešte sme stihli aj nejaké to pivko a knedlíky v Prahe. Mali sme veľa fixných nákladov:
- Letenky – 170€ / osoba.
- Víza – 60€ / osoba.
Okrem týchto fixných nákladov sme minuli každý ďalších 240€ na jedlo, cestovanie, taxíky, vodné fajky, darčeky a iné veci, ktoré nám spríjemnili výlet. Ak by sme šetrili, vyšlo by nás to oveľa menej – nejedli by sme v drahej reštaurácií, spali v lacnejšom hoteli, nedávali si kávy za 4€ a podobné srandy. My sme si to ale chceli užiť a peniaze nehrali až tak veľkú rolu. Veď ako často ideš do Iránu?
Spolu sme teda každý minuli tak 470€. Čo sa ale týka zážitkov, tie sú fakt neoceniteľné. Irán bol naozaj špeciálny, na každom rohu na mňa číhalo niečo, kedy som si povedala že wooow! A to sú veci, na ktoré budem spomínať o 30 rokov, nie na tých 470€.
Kontakt na Faride
Počas celého článku ju spomínam. Vďaka nej sme videli Irán očami domácich ľudí, dostali víza, ušetrili stovky eur na taxíkoch, nákupoch a hoteli. O čase a nervoch ani nehovorím.
Veľmi rada ti dám na ňu kontakt, možno bude vedieť pomôcť aj tebe. Je ešte študentka a má vlastnú prácu, ale pomôže, keď sa dá. Hovorila mi, že chce v budúcnosti robiť lokálne tours Teheránom pre turistov a ukazovať reálny Irán. Spýtaj sa jej na to, keď budeš mať záujem, ja určite odporúčam aj kebyže jej máš za to niečo zaplatiť.
Toto na videu je ona a toto je jej Couchsurfing profil: www.couchsurfing.com/people/faride-tehrani.
Zopár najdôležitejších bodov na záver
Letenky: Pokiaľ chceš lowcostovú voľbu, určite vychádzajú najlacnejšie letenky s Pegasusom – nízkonákladovkou. Nás vyšli letenky 170€.
Ubytovanie: V Iráne sa dá online booknuť asi 2% hotelov a hostelov. Najlepší spôsob je nájsť si cez Couchsurfing niekoho, kto ťa ubytuje.
Doprava: Po Iráne, resp. medzi mestami, sa najlepšie cestuje autobusom. Autobusy majú 3x viac miesta na nohy ako tie naše a dostaneš aj občerstvenie. Ceny sú pritom dosť v pohode.
Strava: Jedia veľa mäska, ryžu, chleba, zeleninu. Vo fastfoodoch sú ceny nižšie, od 2€ do 5€. Potraviny boli dosť lacné, povedala by som, že tak o 30% lacnejšie ako u nás, niečo stálo rovnako.
Kedy do Iránu ísť: určite odporúčam mimo leta – jún, júl, august, september. Ako žena som v Iráne musela nosiť dlhé nohavice, mať dlhé rukávy a zahalené vlasy so šatkou.
Oblečenie: Akonáhle nemá žena dostatočne zahaľujúce oblečenie, moral police ju vezmú do basy a tam ju nechajú, pokiaľ jej niekto nedonesie vyhovujúce oblečenie.
Mena: Iránci majú dve meny. Jedna je Riala a druhá Toman. 35.000 Rialov je 3500 Tomanov, čo je 1€.
Peniaze z bankomatov nevyberieš: zachráni ťa iba dostatok hotovosti. Či donesieš eurá alebo doláre, obe meny dokážeš v pohode zameniť. Taktiež si peniaze zamieňať v zmenárňach, je tam najlepší kurz.
Prečítaj si tieto články:
Verím, že som Ti s článkom o Iráne pomohla a že infošky využiješ pri tvojej budúcej ceste. Ďakujem Gabovi, ktorý mi doplnil a aktualizoval tipy v mojom článku o Iráne.
Autor: Janka
Ahoj, volám sa Janka. Založila som blog Travelhacker.blog, za ktorý som vďaka nadšencom do cestovania (ako si ty) dostala celoslovenské ocenenie Bloger roka 2017. Mojou vášňou je cestovanie a mám radosť, keď svojimi tipmi pomáham aj ostatným cestovať šikovne a lacno. Na mojom blogu zdieľam triky, ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Cestuj bez miliónov, ktorá má na svete už piatu, úplne aktualizovanú, edíciu. Môžeš si ju objednať v mojom eshope.
Nekomentované